rCryseK_Chems

← Compound tree · Small molecules · Neuroprotection

COMPOUND RECORD / SIPAGLADENANT

Sipagladenant (KW-6356)

Antagonista a inverzný agonista adenozínového receptora A2A; v štúdiách fázy 2 zlepšil motorické skóre pri Parkinsonovej chorobe.

Why it’s on the radar

  • Blokuje aj vlastnú aktivitu receptora A2A
  • Veľmi pomalé uvoľnenie z receptora
  • Motorické skóre v štúdiách fázy 2
  • Nedopamínový mechanizmus
STRUCTURE / Sipagladenant (KW-6356)
Sipagladenant (KW-6356) 2D chemical structureExpand structure ↗
2D chemical structure · PubChem CID 23144148Structure source ↗
07cited
studies ↗
LAB01
ANIMAL02
HUMAN04
META00

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

Sipagladenant, vo výskume označovaný KW-⁠6356, je tiazolový karboxamid (sumárny vzorec C20H19N3O4S) a selektívny ligand adenozínového receptora A2A. Od starších molekúl tejto skupiny sa odlišuje dvojako: pôsobí ako antagonista, teda blokuje väzbu adenozínu, a zároveň ako inverzný agonista, teda tlmí aj vlastnú aktivitu receptora, ktorú receptor vykazuje aj bez adenozínu. Objavila ho spoločnosť Kyowa Kirin, ktorá vyvinula aj prvú registrovanú molekulu tejto skupiny, istradefylín.

Výskumným kontextom je Parkinsonova choroba. Sipagladenant prešiel štúdiami fázy 1 u zdravých dobrovoľníkov, štúdiou fázy 2a ako jediná liečba u pacientov s ranou neliečenou chorobou a štúdiou fázy 2b ako prídavok k levodope. Po užití ústami je kinetika do jednorazovej dávky 60 mg lineárna a priemerný terminálny polčas je 18,4–⁠43,1 hodiny, čo zodpovedá podávaniu raz denne. Kyowa Kirin v júli 2022 klinický vývoj ukončila; ako dôvod uviedla zhodnotenie globálneho regulačného prostredia, prekážok vývoja a času potrebného na vstup na trh.

02Mechanizmus účinku

Adenozínové receptory A2A sú v mozgu sústredené v bazálnych gangliách, teda v putamen, caudatus, nucleus accumbens a vo vonkajšej časti globus pallidus, a spolupracujú tam s dopamínovými receptormi D2 v nepriamej dráhe riadenia pohybu. Adenozín cez receptor A2A zvyšuje aktivitu proteínkinázy A v neurónoch nepriamej dráhy a obmedzuje jej dopamínom vyvolaný vzostup v neurónoch priamej dráhy; výsledkom oboch pôsobení je menej pohybu. Adenozín a dopamín tak tvoria protiváhu a blokáda receptora A2A posúva rovnováhu v prospech pohybu bez zásahu do dopamínového systému.

Sipagladenant je na ľudskom receptore A2A silný a selektívny ligand: záporný logaritmus inhibičnej konštanty je 9,93. Z receptora sa uvoľňuje veľmi pomaly, s kinetickou konštantou disociácie 0,016 za minútu. Z toho vyplýva zásadný farmakologický rozdiel oproti istradefylínu: v bunkových funkčných pokusoch je antagonizmus sipagladenantu neprekonateľný, teda nadbytok adenozínu ho neodstráni, kým istradefylín pôsobí prekonateľne a vlastnú aktivitu receptora netlmí.

Štruktúrny podklad priniesli kryštálové štruktúry receptora A2A s oboma molekulami. Pre inverzný agonizmus sú nevyhnutné interakcie s histidínom 250 a tryptofánom 246 vo vnútri receptora, kým neprekonateľnosť antagonizmu vysvetľuje väzba hlboko v ortosterickej dutine spolu s obsadením vonkajšieho okraja, ktorý stabilizuje tvar extracelulárnej kľučky.

03Účinky

V štúdii fázy 2a dostávalo 168 pacientov s ranou neliečenou Parkinsonovou chorobou v Japonsku raz denne 3 mg (55 pacientov), 6 mg (58 pacientov) alebo placebo (55 pacientov) ako jedinú liečbu počas 12 týždňov. Zmena celkového skóre časti III škály MDS-⁠UPDRS, ktorá hodnotí motorické prejavy, bola pri dávke 3 mg −5,37 (95 % interval spoľahlivosti −7,25 až −3,48), pri dávke 6 mg −4,76 (−6,55 až −2,96) a pri placebe −3,14 (−4,97 až −1,30). Zmeny boli v oboch skupinách so sipagladenantom väčšie než pri placebe vo všetkých hodnotených časových bodoch a sekundárne ukazovatele, teda časť II, súčet častí II a III a celkové skóre, výsledok potvrdili. Štúdiu dokončilo v každej skupine viac než 90 % pacientov.

V štúdii fázy 2b bolo 503 japonských pacientov liečených levodopou rozdelených na placebo (168 pacientov), 3 mg (168) a 6 mg (167) raz denne na 24 týždňov. Hlavný ukazovateľ, zmena celkového skóre časti III škály MDS-⁠UPDRS, sa pri oboch dávkach znížil výraznejšie než pri placebe (P = 0,006 pre 3 mg a P = 0,049 pre 6 mg). Kľúčový sekundárny ukazovateľ, priemerný čas v stave OFF za deň u pacientov s fenoménom vyprchávania účinku, sa pri sipagladenante takisto skrátil. V dodatočnej analýze zlepšila dávka 6 mg celkové skóre škály spánku PDSS-⁠2 u pacientov, ktorí mali poruchy spánku na začiatku (P = 0,013), aj v celej skupine (P = 0,018).

Zvieracie práce používali opice kosmáče po podaní neurotoxínu MPTP, teda zavedený model parkinsonizmu u primátov. Podanie ústami zmiernilo u kosmáčov v tomto modeli poruchu pohybu v závislosti od dávky až do 1 mg/kg a účinok bol významne väčší než pri istradefylíne. U kosmáčov, u ktorých sa predchádzajúcim podávaním levodopy vyvolala dyskinéza, opakované podanie sipagladenantu samotného dyskinézu takmer nevyvolalo.

V kombinácii s levodopou zosilnil sipagladenant v dávke 1 mg/kg u kosmáčov protiparkinsonský účinok levodopy v rozsahu dávok 2,5–⁠10 mg/kg, a u zvierat pripravených na dyskinézu v rozsahu 1,25–⁠10 mg/kg, pričom samotnú dyskinézu nezosilnil. Pri 21-dňovom súbežnom podávaní 1 mg/kg s nízkou dávkou levodopy 2,5 mg/kg sa u týchto zvierat stupeň dyskinézy oproti samotnej nízkej dávke levodopy zvýšil, no jej rozsah zostal menší než pri optimálnej dávke levodopy 10 mg/kg.

04Dávkovanie

Sipagladenant nie je registrovaný liek a jeho klinický vývoj je od júla 2022 ukončený. Nižšie sú dávky z klinických štúdií a z prác na opiciach kosmáčoch; zvieracie dávky sú uvedené s druhom a bez prepočtu na človeka.

Jednotky

mg/kg
na kilogram telesnej hmotnosti zvieraťa v štúdii

Skúmané dávky

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

Sipagladenant nemá registráciu. U ľudí ho dostali zdraví dobrovoľníci v štúdiách fázy 1 a 671 pacientov s Parkinsonovou chorobou v dvoch štúdiách fázy 2 v Japonsku; štúdia fázy 3 sa neuskutočnila, pretože zadávateľ vývoj v júli 2022 ukončil.

Znášanlivosť bola v klinických štúdiách dobrá. V štúdiách fázy 1 u zdravých dobrovoľníkov boli jednorazové dávky do 60 mg a opakované dávky do 24 mg denne počas 14 dní dobre znášané a medzi japonskými a bielymi účastníkmi sa v bezpečnosti ani v kinetike nenašel zreteľný rozdiel. V štúdii fázy 2a boli najčastejšími nežiaducimi účinkami zápcha (u 4 pacientov, teda 7,3 %, pri dávke 3 mg a u 6 pacientov, teda 10,3 %, pri dávke 6 mg) a nazofaryngitída (u 4 pacientov, 7,3 %, a u 5 pacientov, 8,6 %). V štúdii fázy 2b uvádzajú autori kongresového abstraktu, že liečba bola dobre znášaná.

Dôležitým zistením z modelu na primátoch je vzťah k dyskinéze, teda k mimovoľným pohybom, ktoré pri dlhodobej liečbe levodopou vznikajú. Samotný sipagladenant dyskinézu u kosmáčov pripravených levodopou takmer nevyvolal a pri jednorazovom podaní s levodopou zosilnil jej protiparkinsonský účinok bez zosilnenia dyskinézy. Pri 21-dňovom súbežnom podávaní s nízkou dávkou levodopy sa však stupeň dyskinézy u týchto zvierat oproti samotnej nízkej dávke levodopy zvýšil; jej rozsah bol pritom menší než pri optimálnej dávke levodopy, takže autori z toho vyvodzujú nízke, nie nulové riziko tohto nežiaduceho pohybového účinku.

Z farmakologických vlastností vyplývajú dve súvislosti pre súbežne užívané látky. Kinetiku sipagladenantu menia lieky zasahujúce enzýmy CYP3A4 a CYP3A5, ktoré preto štúdia fázy 2b vylučovala v dvoch týždňoch pred zaradením; interakcie s klaritromycínom a rifampicínom aj s midazolamom, kofeínom a rosuvastatínom sa skúmali v samostatných štúdiách fázy 1. Druhou je samotný mechanizmus: kofeín je nešpecifický antagonista adenozínových receptorov, takže pôsobí na ten istý receptor, hoci podstatne slabšie a krátkodobo.

06Ako zapadá do celku

Sipagladenant je druhou generáciou prístupu, ktorý ako prvý doviedol do praxe istradefylín (KW-⁠6002, obchodné názvy Nourianz a Nouriast). Ten je registrovaný ako prídavok k levodope a inhibítoru dekarboxylázy u dospelých s Parkinsonovou chorobou, ktorí majú epizódy OFF, a to v Japonsku od roku 2013 a v USA od roku 2019; bol prvým nedopamínovým liekom na Parkinsonovu chorobu schváleným americkým úradom za dve desaťročia. Jeho registrácia platí pre prídavnú liečbu, nie pre podávanie ako jedinej liečby. Sipagladenant v štúdii fázy 2a ako jediná liečba placebo prekonal a prehľad z roku 2024 to spája s jeho približne stonásobne vyššou afinitou k ľudskému receptoru a dlhším zotrvaním na ňom.

Ďalšie dve molekuly tejto skupiny, preladenant a tozadenant, sa do praxe nedostali: ich klinické skúmanie sa zastavilo pre nedostatočnú účinnosť v prípade preladenantu a pre bezpečnosť v prípade tozadenantu. U sipagladenantu rozhodnutie zadávateľa nevyplynulo z účinnosti ani z bezpečnosti: Kyowa Kirin uvádza, že molekulu zhodnotila ako potenciálne účinnú na motorické aj nemotorické prejavy, a vývoj ukončila po posúdení regulačného prostredia, prekážok vývoja a času do možného vstupu na trh. Kofeín je najznámejším antagonistom adenozínových receptorov a epidemiologické aj experimentálne práce ho spájajú so zachovanou synaptickou plasticitou pri neurodegenerácii, no pôsobí na všetky podtypy receptorov naraz.

Štúdie a zdroje

Súvisiace látky

Caffeine AF710B Emoxypine