DSIP

01Čo je to

DSIP, delta sleep-inducing peptide, je nonapeptid Trp-Ala-Gly-Gly-Asp-Ala-Ser-Gly-Glu. Baselská skupina Schoenenbergera a Monniera ho v roku 1977 izolovala z mozgovej venóznej krvi králikov, ktorým elektricky stimulovali talamus, a pomenovala ho podľa toho, že u zvierat opakovane zvyšoval výkon delta vĺn a spánkových vretien v EEG, teda znakov hlbokej fázy spánku bez rýchlych pohybov očí. Svetová zdravotnícka organizácia mu v roku 1993 priradila medzinárodný nechránený názov emideltide; podľa prehľadu FDA je to látka s CAS 62568-⁠57-⁠4, vzorcom C35H48N10O15 a molekulovou hmotnosťou 848,8 g/mol.

V Rusku je DSIP registrovaný ako liek Deltaran: lyofilizát na prípravu roztoku na intranazálne podanie, v jednej ampulke 0,3 mg peptidu a 3,0 mg glycínu, výdaj bez lekárskeho predpisu (registrácia ЛП-№(016126)-(РГ-RU) z 31. júla 2026, predtým ЛП-003849; držiteľ Komkon, výrobca Štátny výskumný inštitút zvlášť čistých biopreparátov v Petrohrade, ATC N07XX). Registrovanými indikáciami sú v rámci komplexnej liečby liečba a prevencia stresom vyvolaných stavov a tiež alkoholový abstinenčný syndróm s primárnou patologickou túžbou po alkohole.

Syntetický peptid je štruktúrne totožný s peptidom, ktorý si telo tvorí samo. Pôsobí neuroprotektívne, antistresovo, antioxidačne, protikonvulzívne, antihypoxicky, antitoxicky a geroprotektívne; zmierňuje patologickú túžbu po alkohole a tlmí prejavy alkoholovej abstinencie. V USA ponúkajú injekčné a nosové prípravky s DSIP kliniky integratívnej neurológie, medicínske koncierž služby, medical spa a wellness kliniky aj internetové obchody, a to na spánok, zvládanie stresu, bolesť aj detoxikáciu.

02Mechanizmus účinku

Účinok na spánok je u zvierat zachovaný pri rôznych spôsoboch podania. Po podaní do mozgových komôr v dávke 6 nmol/kg stúpol u králikov výkon delta vĺn v EEG spolu s aktivitou spánkových vretien bez vplyvu na pásma typické pre REM spánok a u potkanov a mačiek v dávke 7 nmol/kg predĺžilo podanie do komôr fázu bez rýchlych pohybov očí. Po vnútrožilovom podaní 30 nmol/kg stúpol výkon delta vĺn aj u voľne sa pohybujúcich králikov a u potkanov po dávkach 30, 40 a 80 nmol/kg stúpal v čase 1–⁠4,5 hodiny po podaní v závislosti od dávky; u mačiek viedlo podkožné podanie 120 nmol/kg k rovnakému posunu EEG.

Spánkový účinok je závislý od opioidného systému. U potkanov zabránil antagonista opioidných receptorov naloxón v dávke 0,1 mg/kg podkožne tomu, aby DSIP v dávke 6 nmol/kg do mozgových komôr predĺžil spánok. Sám peptid sa na opioidné receptory neviaže: v pokusoch s membránami mozgu potkana a s membránami ľudskej placenty nevytláčal väzbu ligandu [3H]diprenorfínu. Namiesto toho mechanizmom závislým od kalcia uvoľňuje enkefalíny z neurónov mozgovej kôry, hypotalamu, hipokampu a talamu. Rovnakou cestou vzniká aj jeho analgetický účinok: naloxón tlmil u myší a potkanov analgéziu po centrálnom podaní peptidu v závislosti od dávky.

U hlodavcov má DSIP aj ďalšie merateľné účinky: znižuje telesnú teplotu, tlmí stresovú odpoveď, pôsobí antioxidačne a protikonvulzívne. U potkanov nemenila jedna dávka 0,1 mg/kg do dutiny brušnej stredný krvný tlak, znížila srdcovú frekvenciu o 3 % pri podaní medzi 6. a 15. hodinou a o 10 % pri podaní medzi 18. a 3. hodinou a posunula cirkadiánny priebeh telesnej teploty k vyšším denným hodnotám.

Peptid prechádza hematoencefalickou bariérou aj bariérou medzi krvou a mozgovomiechovým likvorom a v krvi sa rýchlo rozkladá. Jeho plazmatický polčas u ľudí je približne 8 minút, u psov 3–⁠6 minút a u potkanov a opice 2–⁠3 minúty; za rozklad od N-konca zodpovedajú aminopeptidázy a krátke peptidy z neho sa dajú zistiť aj v mozgovom tkanive potkanov a myší in vitro. Plazmatická koncentrácia vlastného peptidu u ľudí kopíruje cirkadiánny rytmus spánku a bdenia. Peptidyldipeptidáza A v endotelových bunkách mozgových mikrociev ho tiež rozkladá, takže inhibítory tohto enzýmu, napríklad kaptopril, môžu jeho účinné koncentrácie zvýšiť.

03Účinky

Prvá práca u ľudí podala šiestim zdravým dobrovoľníkom 25 nmol/kg (21,3 µg/kg) vnútrožilovo ráno v dvojito zaslepenom skríženom pokuse. Účastníci hneď po infúzii pociťovali tlak na spánok a v nasledujúcich 130 minútach vzrástol ich celkový čas spánku oproti placebu o 59 % (medián), bez sedácie, bez poklesu bdelosti a bez zhoršenia duševných funkcií o dve hodiny neskôr. Oneskorene, 13–⁠22 hodín po podaní, mali kratšie zaspávanie, menej povrchného spánku prvého stupňa a vyššiu účinnosť spánku.

U pacientov s chronickou nespavosťou spánok upravoval. V dvojito zaslepenej štúdii so 14 pacientmi stredného veku, ktorí dostávali 30 nmol/kg vnútrožilovo sedem nocí po sebe, sa priemerné zaspávanie skrátilo z 58,4 minúty na 38,9 minúty po prvej dávke a na 27,6 minúty po poslednej. Čas bdenia po zaspávaní klesol z 120,8 na 78 a potom na 65,6 minúty, celkový čas spánku stúpol z 313 na 363,1 a potom na 385 minút a účinnosť spánku vzrástla o 27 % východiskovej hodnoty; účinok pretrval prvú noc po liečbe a denná bdelosť a výkon sa zvýšili. V ďalšej dvojito zaslepenej štúdii s 18 pacientmi (9 stredného veku, 9 vo veku 60–⁠83 rokov) zlepšili dávky 30 nmol/kg počas piatich večerov spánok v oboch skupinách, u starších pacientov s väčším okamžitým prírastkom celkového času spánku (+97 minút oproti +57 minútam). V otvorenej štúdii so siedmimi pacientmi s ťažkou nespavosťou sa po desiatich injekciách spánok u šiestich z nich upravil počas sledovania 3–⁠7 mesiacov a zlepšili sa aj nálada a denný výkon.

Dve dvojito zaslepené štúdie s placebom merali menší účinok. V štúdii so 16 pacientmi s chronickou nespavosťou, ktorí dostali 25 nmol/kg vnútrožilovo tri popoludnia, bola pri DSIP vyššia účinnosť spánku a kratšie zaspávanie než pri placebe, kým ostatné objektívne a subjektívne ukazovatele sa nezmenili; autori uzavreli, že rozdiely mohli čiastočne vyplynúť z náhodnej zmeny v skupine s placebom. V skríženej štúdii so šiestimi pacientmi s ťažkou chronickou nespavosťou (25 nmol/kg počas štyroch nocí) klesol počet nočných prebudení a celkový čas bdenia a celkový čas spánku stúpol o 20 minút, no rozdiely oproti placebu neboli významné.

Pri abstinenčných stavoch sa peptid skúmal v otvorených štúdiách. Na psychiatrickej klinike v Ženeve dostalo 107 hospitalizovaných pacientov 25 nmol/kg vnútrožilovo pri príznakoch odvykania, najviac 6 injekcií denne a najviac 6 dní. Podávalo sa buď na požiadanie pri návrate príznakov, alebo v pevných intervaloch každých 6–⁠8 hodín počas troch dní; u 97 % pacientov odvykajúcich od opiátov a 87 % od alkoholu príznaky vymizli alebo sa výrazne a rýchlo zmiernili, úzkosť ustupovala pomalšie. V otvorenej štúdii so siedmimi pacientmi s diagnózou závislosti od opioidov klesla po prvej injekcii 35 nmol/kg priemerná hodnota subjektívnej škály odvykania SOWS z 34,4 na 17,8 bodu.

Ďalšie ľudské práce sú menšie. V pilotnej štúdii so siedmimi pacientmi s chronickými intenzívnymi bolesťami (migréna a vazomotorické bolesti hlavy, chronický tinitus, psychogénne bolesti) klesla po piatich dňoch vnútrožilových injekcií a ďalších piatich injekciách každých 48–⁠72 hodín intenzita bolesti u šiestich pacientov a súčasne sa zmiernili depresívne príznaky. Pri intranazálnom podaní stúpa u ľudí amplitúda evokovaného potenciálu P300. U 24 žien v celkovej anestézii izofluránom zvýšilo podanie 25, 50 alebo 100 nmol/kg vnútrožilovo srdcovú frekvenciu, znížilo variabilitu srdcovej frekvencie a pri dávke 25 nmol/kg paradoxne znížilo výkon delta rytmu, zmenšilo útlm EEG a zvýšilo index bispektrálnej analýzy, teda hĺbku anestézie zmenšilo.

U myší kmeňa SHR sledoval dlhodobý pokus prípravok Deltaran podávaný podkožne v dávke 2,5 µg na myš denne (100 µg/kg) päť dní v mesiaci od tretieho mesiaca života. Liečené myši boli od siedmeho mesiaca približne o 10 % ľahšie pri nezmenenom príjme potravy, priemerná dĺžka života poslednej desatiny prežívajúcich zvierat bola o približne 20 % dlhšia a výskyt adenokarcinómu mliečnej žľazy a leukémie bol nižší; v kostnej dreni dvanásťmesačných myší bol podiel chromozómových aberácií o 23 % nižší než u kontrol. Prehľad FDA k tomu dodáva, že prípravok obsahuje aj glycín, ktorému iné práce pripisujú antimutagénne a protinádorové vlastnosti, a že pokus nebol navrhnutý ako štúdia karcinogenity.

04Dávkovanie

Ruský registrovaný liek Deltaran sa podáva do nosa: jedna ampulka obsahuje 0,3 mg peptidu s 3 mg glycínu a pripravený roztok sa vkvapká do oboch nosových priechodov. Klinické štúdie z rokov 1981 až 2009 podávali DSIP vnútrožilovo v dávkach vztiahnutých na telesnú hmotnosť, najčastejšie 25 nmol/kg, čo je podľa prehľadu FDA 21,3 µg/kg.

Rýchlosť infúzie v týchto štúdiách rozhodovala o veľkosti účinku: u zdravých dobrovoľníkov pridala infúzia tej istej dávky trvajúca 2,5 minúty 30 minút spánku, infúzia trvajúca 7,5 minúty jednu hodinu, a infúzia trvajúca jednu minútu bola bez účinku.

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

Registračný text Deltaranu uvádza ako nežiaduce účinky alergické reakcie a podráždenie nosovej sliznice; peptid označuje za netoxický a konštatuje, že sa v tele nehromadí, a prípady predávkovania neboli hlásené. Kontraindikáciami sú precitlivenosť na účinnú látku, tehotenstvo, dojčenie a vek do 18 rokov; pri ťažkej bradykardii registračný text podanie neodporúča a pri ťažkej alkoholovej abstinencii odporúča obrátiť sa na lekára pre doplnkovú detoxikačnú liečbu. Farmakologická nesnášanlivosť s inými liekmi sa nezistila.

V klinických štúdiách s vnútrožilovým podaním u pacientov s chronickou nespavosťou sa závažné nežiaduce účinky neobjavili. V súbore 107 pacientov odvykajúcich od alkoholu a opiátov malo deväť pacientov prechodné potenie, bolesti hlavy, nevoľnosť alebo závrat a u troch sa objavili závažnejšie reakcie: dvaja mali hypotenziu na začiatku prvej injekcie a jeden opakované epizódy nevôle s potením a nevoľnosťou trvajúce 15 minút. Časť úspešne liečených pacientov po opiátoch mala 24–⁠72 hodín po skončení liečby návrat úzkosti s výraznou nespavosťou. U 24 žien v anestézii zvýšilo podanie 25–⁠100 nmol/kg srdcovú frekvenciu a znížilo variabilitu srdcovej frekvencie, čo autori vysvetľujú znížením parasympatikového tonusu.

06Ako zapadá do celku

DSIP je historicky prvý peptidový „spánkový faktor“ a jeho štruktúra sa nepodobá žiadnej inej známej peptidovej rodine. Prehľad Kovalzona a Strekalovej upozorňuje, že časť biologickej aktivity môže patriť peptidom podobným DSIP: niektoré jeho syntetické štruktúrne analógy predlžovali u králikov a potkanov pomalý spánok výraznejšie než samotný DSIP. Dekapeptid z rodiny dermorfínu, ktorý sa s DSIP zhoduje v piatich z deviatich pozícií, mal u králikov tiež výrazný účinok na pomalý spánok, zatiaľ čo jeho optický izomér spánok tlmil.

V júli 2026 posudzoval poradný výbor FDA pre magistraliter prípravu v jednej sérii podkladov sedem peptidov, ktoré v USA ponúkajú kliniky a internetové obchody, vrátane emideltidu (DSIP), epitalonu, KPV, BPC-⁠157, MOTS-c, semaxu a TB-⁠500.

Súvisiace látky

KPV Selank Epitalon