rCryseK_Chems

← Compound tree · Peptides · Longevity

COMPOUND RECORD / FOXO4-DRI

FOXO4-DRI

Senolytický peptid: rozpojí väzbu FOXO4 a p53, takže odumrú práve senescentné bunky.

FOXO4 D-Retro-Inverso, FOXO4-DRI peptide, FOXO4 p53 interfering peptide

Why it’s on the radar

  • Cielená apoptóza senescentných buniek
  • Obnova funkcie obličiek u starých myší
  • Tvorba testosterónu v starých semenníkoch
  • Hustota srsti u starnúcich myší
STRUCTURE / FOXO4-DRI
FOXO4-DRI 2D chemical structureExpand structure ↗
2D chemical structure · PubChem CID 167312269Structure source ↗
11cited
studies ↗
LAB05
ANIMAL06
HUMAN00
META00

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

FOXO4-⁠DRI je syntetický peptid navrhnutý tak, aby rozpojil väzbu transkripčného faktora FOXO4 na proteín p53. Nesie úsek FOXO4, ktorý s p53 interaguje, a na konci katiónovú sekvenciu, ktorá peptid dopraví do bunky; celá molekula je zložená z D-aminokyselín v obrátenom poradí, teda ako D-retro-inverzný izomér (odtiaľ skratka DRI). Takáto úprava mení chemické vlastnosti peptidu a používa sa vtedy, keď má peptid odolať rozkladu v organizme.

Senescentné bunky sa prestávajú deliť, no neodumierajú a vylučujú zápalové faktory, ktoré poškodzujú okolité tkanivo. FOXO4 drží v nich p53 v jadre a tým ich udržuje živé; peptid túto väzbu preruší, p53 sa z jadra vylúči a bunka spustí vlastnú apoptózu. Peptid je prvé navrhnuté senolytikum peptidovej povahy a v predklinickom výskume slúži ako nástroj, ktorým sa senescentné bunky z tkaniva odstránia a potom sa merá, čo sa v tkanive zmení.

02Mechanizmus účinku

Mechanizmus je zásah do interakcie dvoch bielkovín. V bunkách so znakmi senescencie peptid vytlačí p53 z jadra a vyvolá apoptózu vychádzajúcu z bunky samej, kým nesenescentné bunky zostávajú živé. Štruktúrne merania nukleárnou magnetickou rezonanciou z roku 2025 ukázali, že cieľom FOXO4 aj peptidu FOXO4-⁠DRI je neusporiadaná transaktivačná domána p53 (p53TAD2), s ktorou peptid tvorí prechodne zložený komplex; na väzbe sa podieľa úsek odvodený z FOXO4 aj katiónová permeabilitná sekvencia a fosforylácia p53 afinitu k obom partnerom zvyšuje.

Selektivita vychádza z toho, koľko FOXO4 bunka má a aký silný sekretorický fenotyp vylučuje. Normálne ľudské fibroblasty IMR90 nízke účinné dávky peptidu znášali, kým na bunky senescentné po doxorubicíne pôsobil peptid pri vyšších dávkach silno, a v obličkových tubuloch myší pôsobil najsilnejšie práve na senescentné bunky s vysokou produkciou zápalových faktorov. V ľudských chondrocytoch rozmnožených do deviateho zdvojenia populácie odstránil viac než polovicu buniek, kým pri treťom zdvojení ich počet významne nezmenil.

Pri fosforylovanom p53 je účinok výraznejší. V senescentných fibroblastoch z keloidu vyvolal peptid apoptózu tým, že podporil vylúčenie zvýšene fosforylovaného p53 na serine 15 z jadra, a v endotelových bunkách riadi senescenciu cez signálnu cestu p53.

03Účinky

V myšiach peptid zvrátil časť následkov starnutia aj chemoterapie. Pri dávkovaní, ktoré myši dobre znášali, zmiernil chemotoxicitu doxorubicínu vrátane straty telesnej hmotnosti a poškodenia pečene a u myší s rýchlym starnutím (kmeň XpdTTD/TTD) aj u prirodzene starých myší obnovil celkovú zdatnosť, hustotu srsti a funkciu obličiek, meranú ako plazmatická urea a kreatinín, pričom hmotnosť obličiek sa nezmenila. Autori z toho vyvodzujú, že za zníženú funkciu obličiek sú senescentné bunky v tubuloch kauzálne zodpovedné.

V starnúcich semenníkoch obnovil tvorbu testosterónu. FOXO4 sa nachádza v ľudských Leydigových bunkách a jeho presun do jadra u starších mužov súvisí s nižšou syntézou testosterónu; v senescentných Leydigových bunkách TM3 drží bunky živé a tlmí ich apoptózu. U prirodzene starých myší (20–⁠24 mesiacov) zvýšil peptid po troch dávkach hladinu testosterónu, meranú o 30 dní neskôr a zlepšil prostredie v semenníkoch. V ďalšej práci zlepšil u starých myší spermatogenézu tým, že znížil vylučovanie senescenčného sekretorického fenotypu z Leydigových buniek.

Na ľudských bunkách sa skúmal pri konkrétnych zákrokoch a chorobách. Chondrocyty, ktoré sa pred autológnou implantáciou rozmnožujú v kultúre a pritom starnú, mali po peptide nižšie ukazovatele senescencie a vyšší potenciál tvoriť kvalitnú chrupku. V keloide, teda patologickej jazve s agresívnym rastom a vysokou recidívou, vyvolal apoptózu senescentných fibroblastov.

V modeloch fibrózy pľúc zmenil priebeh choroby. U myší s pľúcnou fibrózou po bleomycíne znížil FOXO4-⁠DRI tvorbu extracelulárnej matrix fibroblastami a rozsah fibrózy a v ďalšej práci pôsobil na myofibroblasty cestou interakcie matrix s receptorom.

04Dávkovanie

Peptid sa podával len v pokusoch na zvieratách a v bunkových kultúrach. V myšiach sa ustálila prerušovaná schéma: tri dávky podané vnútrobrušne každý druhý deň, po ktorých sa účinok hodnotil o niekoľko dní až týždňov.

Jednotky

mg/kg
na kilogram telesnej hmotnosti zvieraťa v štúdii

Skúmané dávky

  • Myši s rýchlym starnutím (XpdTTD/TTD), prirodzene staré myši a myši po doxorubicíne

    odstránenie senescentných buniek, zdatnosť, hustota srsti a funkcia obličiek

    5 mg/kg v jednej dávke

    Podanie
    intraperitoneálne
    Načasovanie
    každý druhý deň, 3 dávky (1., 3. a 5. deň)

    Zdroj Baar a kol. 2017 ↗

  • Prirodzene staré myši vo veku 20–⁠24 mesiacov

    senescentné Leydigove bunky a tvorba testosterónu

    5 mg/kg v jednej dávke

    Podanie
    intraperitoneálne
    Načasovanie
    každý druhý deň, 3 dávky

    Zdroj Zhang a kol. 2020 ↗

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

U ľudí sa nepodával: celotelové údaje pochádzajú z myší a potkanov a ľudské merania sa robili na odobraných bunkách v kultúre, na chondrocytoch, fibroblastoch z keloidu a endotelových bunkách.

Odstraňovanie senescentných buniek nie je v každom tkanive prospešné. V pľúcnom riečisku tvoria senescentné endotelové bunky za normálnych podmienok asi 30 % senescentných buniek pľúc a ich odstránenie zhoršuje hemodynamiku: u myší s nadmernou expresiou transportéra serotonínu, ktoré dostali ABT263 alebo FOXO4-⁠DRI, sa objavili zmeny pľúcnej hemodynamiky a úbytok pľúcnych endotelových buniek, a u potkanov s pľúcnou hypertenziou po monokrotalíne ABT263 po troch týždňoch ochorenie zhoršil. Autori preto upozorňujú, že senolytická liečba môže v pľúcnych cievach pôsobiť nežiaducim smerom.

Peptid pôsobí na p53, teda na uzol s dvojakou úlohou: v senescentných bunkách rozhoduje o prežívaní, v zdravých o ochrane pred poškodením DNA. Jeho selektivita stojí na tom, že blokuje jednu konkrétnu väzbu bielkovín a nie trvalú inhibíciu FOXO4, a v pokusoch ju potvrdzuje rozdiel medzi senescentnými a nesenescentnými bunkami tej istej kultúry. Autori prvej práce zároveň uvádzajú, že znášanlivosť peptidu overili len v rozsahu svojich pokusov.

Celotelové podávanie je opísané u myší a potkanov, a to v prerušovaných schémach po troch dávkach, nie pri dlhodobom podávaní.

06Ako zapadá do celku

FOXO4-⁠DRI je v archíve zástupcom senolytík, teda látok, ktoré majú senescentné bunky odstraňovať, a nie zlepšovať ich funkciu. Odlišuje sa tým od epitalonu, ktorý v ľudských fibroblastoch predlžuje telomery a posúva hranicu delenia, aj od mitochondriálnych peptidov humanín a MOTS-c, ktoré zasahujú do bunkového stresu a metabolizmu. V pľúcnych modeloch sa peptid porovnáva s malomolekulovým senolytikom ABT263.

Štruktúrne práce z roku 2025 ho zároveň posúvajú do kategórie inhibítorov interakcií bielkovín: definovali, že viaže neusporiadanú transaktivačnú dománu p53, čo je východisko pre ďalšie peptidy navrhnuté proti tej istej väzbe.

Štúdie a zdroje

Súvisiace látky

Epitalon Humanin MOTS-c SS-31