L-Lysine

01Čo je to

L-lyzín, kyselina (2S)-2,6-diaminohexánová, je esenciálna bazická aminokyselina: telo si ju nevie vytvoriť, preto ju musí prijímať v potrave. V bielkovinách tela je hojný, v obilninách, najmä v pšenici, ho však býva málo, takže v strave založenej na obilninách je limitujúcou aminokyselinou. Odborná konzultácia WHO, FAO a UNU stanovila v roku 2007 priemernú potrebu dospelých na 30 mg/kg denne, teda 45 mg na gram bielkovín.

Ako výživový doplnok sa lyzín užíva na prevenciu recidív oparu, ktorý spôsobuje vírus herpes simplex, a v kombinácii s arginínom sa skúmal pri strese a úzkosti. Pri vzácnej dedičnej gyrátnej atrofii sietnice a cievovky znižuje vysokú hladinu ornitínu a športovci ho spolu s arginínom a ornitínom užívajú pred tréningom na uvoľnenie rastového hormónu.

02Mechanizmus účinku

Lyzín je stavebnou zložkou bielkovín. V kolagéne sa vybrané lyzíny hydroxylujú na hydroxylyzín, ten sa v trojitej špirále glykozyluje a mimo bunky sa lyzín a hydroxylyzín v koncových telopeptidoch oxidačne deaminujú na reaktívne aldehydy, z ktorých vznikajú kovalentné priečne väzby medzi molekulami kolagénu. Spolu s metionínom je lyzín východiskom tvorby karnitínu, ktorý prenáša mastné kyseliny do mitochondrií.

Lyzín sa odbúrava najmä v pečeni: v mitochondriách sa mení na sacharopín a 2-aminoadipát, ktorého odbúranie končí acetyl-CoA. V čreve zdieľa s arginínom, ornitínom a cystínom transportér bazických aminokyselín s vysokou afinitou a nízkou kapacitou, no na rozdiel od arginínu nevyvoláva v čreve sekréciu vody a elektrolytov.

V bunkových kultúrach potrebuje vírus herpes simplex na množenie bielkoviny bohaté na arginín a lyzín ich tvorbu konkurenčne brzdí.

03Účinky

V dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej multicentrickej štúdii s pacientmi s častým recidivujúcim oparom malo 27 pacientov užívajúcich 1000 mg L-lyzínu trikrát denne počas šiestich mesiacov v priemere o 2,4 recidívy menej než 25 pacientov s placebom, s miernejšími príznakmi a rýchlejším hojením. Prehľad klinických štúdií spája zlepšenie s dávkami nad 3 g denne.

Lyzín zmierňuje úzkosť a stresovú odpoveď. V trojmesačnej randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii v chudobných sýrskych obciach, kde je hlavnou potravou pšenica, znížilo obohatenie múky lyzínom (4,2 g lyzín hydrochloridu na kilogram múky) chronickú úzkosť a sympatikovú aktiváciu u mužov a odpoveď kortizolu na stres u žien. V randomizovanej štúdii so 108 zdravými Japoncami znížilo 2,64 g lyzínu a 2,64 g arginínu denne počas týždňa úzkosť ako črtu aj úzkosť vyvolanú kognitívnym stresom a u mužov bazálny kortizol a chromogranín A v slinách.

Lyzín zlepšuje bilanciu vápnika. U 15 zdravých žien tlmilo 400 mg lyzínu podaných spolu s perorálnou záťažou vápnikom vzostup jeho vylučovania močom a u 45 pacientov s osteoporózou zvýšilo 800 mg lyzínu denne vstrebávanie vápnika v čreve, kým valín ani tryptofán nie. U 13 zdravých ľudí znížil lyzín (1 mmol/kg beztukovej hmoty, toľko ako v 672 g steaku) užitý s 25 g glukózy vzostup glykémie o 44 % bez zmeny inzulínovej odpovede.

Pri gyrátnej atrofii sietnice a cievovky znížil perorálny lyzín u troch pacientov ornitín v plazme o 21–⁠31 % už za 1–⁠2 dni a systematický prehľad liečby tejto choroby uvádza pokles o 21–⁠34 %.

V kombinácii s arginínom zvyšuje lyzín sekréciu rastového hormónu v pokoji. U 15 dobrovoľníkov vyvolala kombinácia 1200 mg lyzínu a 1200 mg arginínu ústami uvoľnenie rastového hormónu a inzulínu, kým žiadna z aminokyselín samostatne v rovnakej dávke výrazne nepôsobila. U 16 mladých mužov zvýšilo 1500 mg arginínu a 1500 mg lyzínu hladinu GH v pokoji, tesne pred silovým tréningom však vzostup vyvolaný záťažou nezmenilo; u starších mužov 3 g arginínu s 3 g lyzínu dvakrát denne počas 14 dní nezvýšili spontánnu sekréciu GH ani IGF-⁠1.

04Dávkovanie

Lyzín je zložka stravy a výživový doplnok; priemerná potreba dospelých je podľa WHO 30 mg/kg denne. V kontrolovaných štúdiách sa podával ústami v dávkach od 0,4 do 3 g denne, spolu s arginínom až 6 g denne, a systematický prehľad bezpečnosti odvodil z tráviacich ťažkostí hladinu bez pozorovaných nežiaducich účinkov 6 g denne.

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

V kontrolovaných klinických štúdiách sa lyzín podával ústami v dávkach do 3 g denne až šesť mesiacov a spolu s arginínom v dávkach 2,64–⁠6 g denne jeden až dva týždne; štúdie zahrnuté v systematickom prehľade bezpečnosti použili až 17,5 g denne a trvali až tri roky.

Lyzín je dobre znášaný. V systematickom prehľade 71 štúdií s dávkami 16,8–⁠17 500 mg denne sa nežiaduce účinky týkali najmä tráviaceho traktu (nevoľnosť, bolesť žalúdka, hnačka); riziko tráviacich ťažkostí sa oproti kontrolným skupinám nezvýšilo (pomer rizika 1,02) a autori z nich odvodili hladinu bez pozorovaných nežiaducich účinkov 6 g denne.

06Ako zapadá do celku

Lyzín zdieľa s arginínom, ornitínom a cystínom črevný transportér bazických aminokyselín a v štúdiách stresu a rastového hormónu sa podával spolu s arginínom; v štúdii s 15 mužmi zvýšila rastový hormón až kombinácia oboch. Spolu s metionínom je východiskom tvorby karnitínu a v kolagéne z neho vzniká hydroxylyzín, základ priečnych väzieb medzi molekulami.

Súvisiace látky

L-Arginine L-carnitine L-Proline