rCryseK_Chems

← Compound tree · Small molecules · Nootropics

COMPOUND RECORD / ZATOLMILAST

Zatolmilast (BPN14770)

Inhibítor fosfodiesterázy 4D, ktorý sa viaže na miesto prítomné len u primátov; v štúdii fázy 2 zlepšil jazykové zložky kognície pri syndróme fragilného X.

Why it’s on the radar

  • Zvyšuje cAMP cez inhibíciu PDE4D
  • Väzbové miesto prítomné len u primátov
  • Jazyk a pamäť v štúdii fázy 2
  • Zvyšuje BDNF a signalizáciu CREB
STRUCTURE / Zatolmilast (BPN14770)
Zatolmilast (BPN14770) 2D chemical structureExpand structure ↗
2D chemical structure · PubChem CID 90111638Structure source ↗
07cited
studies ↗
LAB00
ANIMAL05
HUMAN02
META00

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

Zatolmilast, vo výskumnej literatúre označovaný BPN14770, je derivát fenylacetátovej kyseliny s pyridínovým jadrom (sumárny vzorec C21H15ClF3NO2). Je inhibítorom fosfodiesterázy 4D (PDE4D), enzýmu, ktorý rozkladá cyklický adenozínmonofosfát (cAMP) v nervových bunkách. Neviaže sa na katalytické miesto enzýmu, ale na regulačnú oblasť UCR2 na jeho N-konci, čím sa odlišuje od registrovaných inhibítorov PDE4 roflumilastu a apremilastu, ktoré tlmia všetky štyri podtypy PDE4 rovnako silno.

Molekulu objavila spoločnosť Tetra Discovery Partners, dnes dcérska spoločnosť Shionogi. Prešla štúdiami fázy 1 u zdravých dobrovoľníkov, štúdiou fázy 2 pri syndróme fragilného X, štúdiou fázy 2 pri ranej Alzheimerovej chorobe a štúdiou fázy 3 u dospelých a štúdiou fázy 2/3 u dospievajúcich so syndrómom fragilného X. Po užití ústami dosahuje maximum v krvi za 1,5–⁠3 hodiny a polčas eliminácie je 11–⁠13 hodín, čo zodpovedá podávaniu raz alebo dvakrát denne.

02Mechanizmus účinku

Cyklický AMP je vnútrobunkový signál, ktorý cez proteínkinázu A aktivuje transkripčný faktor CREB a tvorbu neurotrofického faktora BDNF; táto kaskáda tvorí základ dlhodobej pamäti. Fosfodiesterázy skupiny 4 cAMP rozkladajú, takže ich inhibícia signál predlžuje. Zatolmilast tlmí podtyp PDE4D, ktorý je v mozgu človeka, opice aj potkana jedným z dvoch najzastúpenejších.

Selektivita vychádza z jedinej aminokyseliny. V regulačnej oblasti UCR2, ktorá sa zatvára nad katalytickým miestom, nesie PDE4D u primátov fenylalanín v pozícii 271, kým u ostatných druhov a v podtypoch PDE4A, PDE4B a PDE4C je na tom mieste tyrozín; väzba zatolmilastu si fenylalanín vyžaduje. Autori preto vytvorili myši s humanizovaným génom PDE4D, v ktorých bol zatolmilast na zlepšenie pamäti stokrát účinnejší než u myší divého typu.

Z tejto väzby vyplýva aj znášanlivosť. Nevoľnosť a zvracanie sú hlavné nežiaduce účinky, ktoré obmedzujú dávkovanie inhibítorov PDE4; v myšacom náhradnom modeli emézy bol zatolmilast slabo účinný a medzi hladinami, ktoré u humanizovaných myší zlepšovali pamäť a neurochemické ukazovatele (10–⁠30 ng/ml v plazme pri dávkach 0,01–⁠0,03 mg/kg ústami), a hladinou, pri ktorej sa u nehlodavčích druhov očakáva eméza (nad 1300 ng/ml), je 40- až 100-násobné rozpätie.

V kinetických pokusoch na myšiach sa po podaní 10 mg/kg ústami dosiahlo maximum v plazme za 2 hodiny pri koncentrácii 2,53 µg/ml, terminálny polčas bol 20,4 hodiny a nenaviazaný podiel v mozgu voči plazme 0,18; molekula nie je substrátom P-glykoproteínu. V tých istých myšiach zatolmilast netlmil zápalové cytokíny vyvolané lipopolysacharidom, kým roflumilast áno, čo zodpovedá tomu, že protizápalový účinok tejto triedy nesie podtyp PDE4B.

03Účinky

Najpodrobnejší ľudský výsledok pochádza zo štúdie fázy 2 pri syndróme fragilného X. Tridsať dospelých mužov vo veku 18–⁠41 rokov dostávalo v skríženom dizajne 25 mg dvakrát denne a placebo, každé počas 12 týždňov. Hlavným cieľom bola bezpečnosť a znášanlivosť a štúdia ho splnila. Z kognitívnych ukazovateľov batérie NIH Toolbox sa zlepšilo čítanie nahlas (rozdiel priemerov 2,81; P = 0,0157), obrázkový slovník (5,81; P = 0,0342) a zložené skóre kryštalizovanej kognície (5,31; P = 0,0018). Na vizuálnych analógových škálach, ktoré vypĺňali opatrovatelia, bol rozdiel v jazyku 14,04 (P = 0,0051) a v každodennom fungovaní 14,53 (P = 0,0017).

Tento výsledok má aj elektrofyziologický podklad. U mužov so syndrómom fragilného X je zvýšená amplitúda zložky N1 sluchového evokovaného potenciálu ukazovateľom nadmernej dráždivosti nervovej siete. V tej istej štúdii sa po prvom období u účastníkov, ktorí dostávali zatolmilast, koncentrácia látky v sére a amplitúda N1 menili spolu (Spearmanov koeficient 0,608; P = 0,036; 12 hodnotiteľných účastníkov).

U zdravých starších dobrovoľníkov v štúdii fázy 1 s opakovanými dávkami zlepšili dávky 10 mg a 20 mg dvakrát denne počas 8 dní komplexnú pozornosť a pracovnú pamäť a oddialené vybavenie verbálnej aj zrakovej informácie; dávka 40 mg dvakrát denne nezlepšila žiadnu kognitívnu oblasť. V štúdii so 38 zdravými dobrovoľníkmi, v ktorej sa pamäť narušila skopolamínom v dávke 0,5 mg, dávky 10 mg a 50 mg poruchu neupravili, samostatne ani spolu s donepezilom 10 mg, ktorý ako aktívna kontrola účinný bol.

V štúdii fázy 2 pri ranej Alzheimerovej chorobe dostávalo 255 pacientov na liečbe inhibítorom cholínesterázy 10 mg alebo 25 mg dvakrát denne, alebo placebo, počas 13 týždňov. Zmena hlavného ukazovateľa, indexu oddialenej pamäti batérie RBANS, bola 10,1 pri dávke 10 mg, 9,9 pri 25 mg a 9,7 pri placebe, teda bez odlíšenia od placeba; rovnako sa nelíšili celkové skóre RBANS, škála denných aktivít ADCS-⁠ADL, test MMSE ani klinické dojmy CDR-⁠SB a CGI-⁠I.

V zvieracích prácach zasahuje zatolmilast presne tú kaskádu, na ktorú je navrhnutý. U myší s humanizovaným génom PDE4D zvýšil obsah cAMP v mozgu, hladinu BDNF a ukazovatele synaptickej plasticity a zrušil amnéziu vyvolanú skopolamínom. U myší s vyradeným génom fmr1, modelu syndrómu fragilného X, znížilo 14-dňové podávanie nadmernú dráždivosť, zlepšilo sociálnu interakciu, staranie o hniezdo a zahrabávanie guľôčok aj morfológiu dendritických tŕňov, pričom prínos pretrval dva týždne po vysadení. U myší s humanizovaným PDE4D, ktorým sa do hipokampu vstrekol oligomérny peptid Aβ1-⁠42, zatolmilast od dávky závisle zabránil úbytku dendritov a synaptických bielkovín a zlepšil učenie, a inhibítor proteínkinázy A H-⁠89 tento účinok zrušil.

04Dávkovanie

Zatolmilast nie je registrovaný liek. Nižšie sú dávky z klinických štúdií a z kľúčových zvieracích prác; zvieracie dávky sú uvedené s druhom a bez prepočtu na človeka. Najvyššia tolerovaná jednorazová dávka u zdravých dobrovoľníkov bola 100 mg.

Jednotky

mg/kg
na kilogram telesnej hmotnosti zvieraťa v štúdii

Skúmané dávky

  • Fáza 1, 24 zdravých dobrovoľníkov do 55 rokov

    bezpečnosť, znášanlivosť a kinetika, vzostupné jednorazové dávky

    5–⁠100 mg v jednej dávke

    Podanie
    perorálne

    Dávka 100 mg bola najvyššou tolerovanou: nevoľnosť sa objavila u 4 zo 6 účastníkov tejto skupiny a dvaja z nich zvracali.

    Zdroje Protokol PICASSO AD (2019) ↗ · NCT02648672 (fáza 1, jednorazové dávky) ↗

  • Fáza 1, 76 zdravých mladých a starších dobrovoľníkov

    opakované dávky, kinetika a kognitívne ukazovatele

    15, 30 alebo 50 mg dvakrát denne (do 45 rokov); 10, 20 alebo 40 mg dvakrát denne (od 60 rokov)

    Podanie
    perorálne
    Trvanie
    8 dní

    Samostatná skupina 6 mladších dobrovoľníkov dostávala 75 mg raz denne.

    Zdroje Protokol PICASSO AD (2019) ↗ · NCT02840279 (fáza 1, opakované dávky) ↗

  • Fáza 2, 30 dospelých mužov so syndrómom fragilného X

    kognícia, jazyk a každodenné fungovanie

    25 mg dvakrát denne

    Podanie
    perorálne
    Trvanie
    2 skrížené obdobia po 12 týždňoch

    Zdroje Berry-Kravis a kol. 2021 ↗ · NCT03569631 (fáza 2, FXS) ↗

  • Fáza 2, 255 pacientov s ranou Alzheimerovou chorobou

    pamäť a denné fungovanie pri súbežnej liečbe inhibítorom cholínesterázy

    10 mg alebo 25 mg dvakrát denne

    Podanie
    perorálne
    Trvanie
    13 týždňov

    Zdroj NCT03817684 (PICASSO AD) ↗

  • Fáza 3, 171 dospelých mužov vo veku 18–⁠45 rokov, a fáza 2/3, 163 dospievajúcich vo veku 9 až 18 rokov, so syndrómom fragilného X

    kryštalizované kognitívne skóre batérie NIH Toolbox po 13 týždňoch ako hlavný ukazovateľ podľa registra

    25 mg dvakrát denne (dospelí); 15 mg alebo 25 mg dvakrát denne (dospievajúci)

    Podanie
    perorálne
    Trvanie
    13 týždňov

    V prvej časti štúdie u dospievajúcich sa otvorene podala jedna dávka 25 mg a 50 mg na meranie kinetiky. Obe štúdie register vedie ako ukončené v roku 2025 bez zverejnených výsledkov.

    Zdroje NCT05358886 (EXPERIENCE-301) ↗ · NCT05163808 (EXPERIENCE-204) ↗

  • Myši s humanizovaným génom PDE4D

    pamäť, cAMP, BDNF a amnézia vyvolaná skopolamínom

    0,01–⁠0,03 mg/kg (najmenšia účinná dávka)

    Podanie
    perorálne

    Zdroj Zhang a kol. 2018 ↗

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

Zatolmilast nemá registráciu a prešiel klinickým programom od fázy 1 po fázu 3: dostalo ho vyše 130 zdravých dobrovoľníkov a stovky pacientov. Obe štúdie pri syndróme fragilného X sú podľa registra ukončené v roku 2025 a ich výsledky zatiaľ nie sú zverejnené.

Nevoľnosť a zvracanie sú hlavné nežiaduce účinky celej triedy inhibítorov PDE4 a určujú hornú hranicu dávky aj pri zatolmilaste. V štúdii s jednorazovými vzostupnými dávkami u 24 zdravých dobrovoľníkov bola najvyššou tolerovanou dávkou 100 mg, pretože nevoľnosť sa objavila u 4 zo 6 účastníkov tejto skupiny a dvaja zvracali; iné bezpečnostné signály sa neobjavili, závažné nežiaduce účinky ani úmrtia sa nevyskytli a nikto štúdiu pre nežiaduci účinok neukončil. Dávka 75 mg raz denne priniesla u 6 mladších dobrovoľníkov rovnaký žalúdočný profil: nevoľnosť u štyroch, zvracanie u dvoch a znížená chuť do jedla u troch. V štúdii so skopolamínom sa výskyt nevoľnosti a zvracania pri dávke 50 mg zvýšil niekoľkonásobne oproti dávke 10 mg a oproti placebu.

U starších dobrovoľníkov sa znášanlivosť s dávkou zhoršovala. Pri dávkach 10 mg a 20 mg dvakrát denne bol výskyt nežiaducich účinkov podobný ako pri placebe (30–⁠50 %), pri dávke 40 mg dvakrát denne dosiahol 90 % a nežiaduce účinky pripisované liečbe 70 %; v tejto skupine sa u viacerých účastníkov objavila hnačka, vzostup aminotransferáz ALT a AST, návaly tepla (každé u 20 %) a bolesť hlavy (40 %). Na biochemické a hematologické vyšetrenia, životné funkcie ani elektrokardiogram nemali skúmané dávky klinicky významný vplyv v žiadnej z vekových skupín.

V štúdii fázy 2 pri ranej Alzheimerovej chorobe trpelo hnačkou 5 z 80 pacientov pri dávke 10 mg dvakrát denne a 6 z 85 pri dávke 25 mg oproti 3 z 86 pri placebe, nevoľnosťou 4 z 80 a 5 z 85 oproti nikomu v skupine s placebom. Závažné nežiaduce účinky sa vyskytli u dvoch pacientov v každej z troch skupín, teda aj pri placebe; v skupine s dávkou 10 mg išlo o cholecystitídu a rabdomyolýzu. V štúdii fázy 2 pri syndróme fragilného X sa závažný nežiaduci účinok (infekčná bursitída) vyskytol u jedného z 30 účastníkov a rozdiely medzi liečbou a placebom neboli zmysluplné.

Zo zvieracej toxikológie pochádzajú dve zistenia s ich presnými podmienkami. U potkanov bola molekula pri 28-dňovom a 13-týždňovom podávaní dobre znášaná do dávky 60 mg/kg, bez úhynov a bez zmien v hematológii, biochémii, hmotnosti pečene či pri pitve, a na rozdiel od roflumilastu a apremilastu nevyvolala mezenterickú vaskulopatiu. U psov bola dávka bez nežiaducich účinkov 30 mg/kg. Pri 100 mg/kg sa v 28-dňovej štúdii objavila u psov nechutenstvo a úbytok hmotnosti, u súk predĺženie intervalu QTc približne o 30 ms so súčasným vzostupom frekvencie o 10 úderov za minútu. U dvoch z ôsmich psov v tejto skupine bola pečeň bledá so vzostupom ALT a u troch zvierat sa našla vakuolizácia hepatocytov; po zotavovacom období sa zmeny v pečeni nenašli.

06Ako zapadá do celku

Zatolmilast vznikol ako odpoveď na problém, ktorý zastavil vývoj starších inhibítorov fosfodiesterázy 4: katalytické miesto majú všetky štyri podtypy takmer rovnaké, takže roflumilast a apremilast tlmia PDE4A až PDE4D naraz a vyvolávajú nevoľnosť a zvracanie u ľudí aj u iných druhov. Alosterická väzba na oblasť UCR2 umožňuje zasiahnuť iba podtyp PDE4D, a to len u primátov. Delenie úloh medzi podtypmi je pritom ostré: protizápalové pôsobenie v mozgu nesie PDE4B, pretože v myšiach so zápalom vyvolaným lipopolysacharidom znížil zápalové cytokíny roflumilast, no zatolmilast nie.

Z hľadiska konečnej dráhy sa stretáva s ďalšími molekulami archívu, ktoré pôsobia na os cAMP, CREB a BDNF, no vstupujú do nej na inom mieste: zatolmilast predlžuje samotný cAMP signál, kým peptidové a receptorové prístupy ho spúšťajú z povrchu bunky. Rovnako sa prekrýva s výskumom syndrómu fragilného X, v ktorom je znížená signalizácia cAMP opakovaným nálezom u pacientov aj v myšacom a mušom modeli.

Štúdie a zdroje

Súvisiace látky

AF710B P21 peptide Fasoracetam Noopept