rCryseK_Chems

← Compound tree · Nutrients · Foundations

COMPOUND RECORD / ZINC

Zinc

Stopový prvok v tisícoch bielkovín: nevyhnutný pre imunitu, kožu a rast; registrovaný liek pri deficite zinku aj pri Wilsonovej chorobe.

Zinc sulfate, Zinc acetate, Zinc gluconate

Why it’s on the radar

  • Kofaktor asi 2800 ľudských bielkovín
  • Kratšia hnačka u detí, menej infekcií
  • Liečba deficitu zinku a Wilsonovej choroby
  • Koža pri deficite zinku a pri akné
IDENTITY NOTE / Zinc

Molecular identity

Zinc

Stopový prvok, ión Zn²⁺. Liečivá aj doplnky ho obsahujú ako soľ alebo komplex, napríklad síran, octan, glukonát alebo oxid zinočnatý; dávka sa uvádza ako elementárny zinok.

Molecular identity note
12cited
studies ↗
LAB01
ANIMAL00
HUMAN08
META03

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

Zinok je nevyhnutný stopový prvok, ktorý si telo neukladá do väčšej zásoby, preto ho potrebuje pravidelne zo stravy. Väčšina telesného zinku je v kostrovom svale a v kostiach; v krvi je asi 80 % zinku v erytrocytoch a koncentrácia v plazme je 70–⁠110 µg/dl.

Ako liek sa podáva vo forme solí. Síran zinočnatý, napríklad šumivé tablety Solvazinc so 45 mg zinku registrované v Spojenom kráľovstve od roku 1983, lieči deficit zinku a octan zinočnatý (Wilzin, v EÚ od roku 2004) je celoživotnou liečbou Wilsonovej choroby. WHO a UNICEF odporúčajú zinok spolu s rehydratačným roztokom pri akútnej hnačke u detí. EFSA stanovila odporúčaný príjem dospelých podľa obsahu fytátov v strave na 7,5–⁠12,7 mg denne u žien a 9,4–⁠16,3 mg denne u mužov.

02Mechanizmus účinku

Podľa bioinformatickej analýzy ľudského genómu má väzbové miesta pre zinok asi 2800 bielkovín, približne 10 % proteómu. Väčšina z nich reguluje expresiu génov a najpočetnejšou skupinou sú bielkoviny so zinkovými prstami. Biologická aktivita hormónu týmusu tymulínu, ktorý podporuje diferenciáciu T-lymfocytov, závisí od naviazaného zinku.

V imunitnom systéme pôsobí zinok ako vnútrobunkový signál. Pri jeho nedostatku klesá tvorba cytokínov Th1 a aktivita tymulínu a v kultúrach buniek zinok indukuje proteín A20, ktorý brzdí aktiváciu NF-κB a tvorbu zápalových cytokínov; pôsobí aj antioxidačne.

Vstrebáva sa v tenkom čreve transportérmi ZIP4 a ZnT5B; aminokyseliny z trávenia bielkovín a citrát vstrebávanie podporujú, fytáty, kazeín a vápnik ho znižujú. Pri bežnom príjme 7–⁠15 mg denne sa vstrebe 30–⁠60 % zinku, pri farmakologickej dávke 100 mg denne asi 7 %. Polčas v plazme je po dávke 45 mg asi hodina a zinok sa vylučuje hlavne stolicou.

V enterocytoch zinok indukuje metalotioneín, bielkovinu, ktorá viaže meď a bráni jej prechodu do krvi; naviazaná meď odchádza so stolicou, keď sa bunky čreva odlúpia. Na tomto mechanizme stojí liečba Wilsonovej choroby, pri ktorej pečeň nevylučuje meď do žlče, aj nedostatok medi pri dlhodobom nadbytku zinku.

03Účinky

Zinok lieči prejavy svojho nedostatku. Ťažký deficit sa prejavuje kožnými léziami, vypadávaním vlasov, hnačkou, náchylnosťou na infekcie a u detí poruchou rastu, ľahší poruchou chuti a čuchu a pomalým hojením rán. Dedičná forma, acrodermatitis enteropathica, vzniká mutáciou génu SLC39A4 pre transportér ZIP4 a prejavuje sa dermatitídou okolo telesných otvorov a na končatinách, alopéciou a hnačkou. V prehľade 174 detí s dedičnou aj získanou formou, ktoré dostávali zinok, zabral u 159 (91,4 %), najčastejšie v dávke 1–⁠3 mg/kg denne.

Pri akútnej hnačke u detí starších ako šesť mesiacov skracuje zinok v Cochranovom prehľade 33 štúdií s 10 841 deťmi jej trvanie v priemere o 11,5 hodiny, u detí so známkami podvýživy asi o 26 hodín, a o 27 % znižuje počet detí, ktorým hnačka trvá ešte siedmy deň (RR 0,73). Pri pretrvávajúcej hnačke ju skracuje asi o 16 hodín. Väčšina štúdií prebiehala v Ázii v oblastiach s častým deficitom zinku.

V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii s 50 zdravými ľuďmi vo veku 55–⁠87 rokov znížil glukonát zinočnatý so 45 mg zinku denne počas 12 mesiacov výskyt infekcií, tvorbu TNF-α a markery oxidačného stresu a zvýšil zinok v plazme. Pri liečbe prechladnutia skrátil zinok v Cochranovom prehľade jeho trvanie v priemere o 2,4 dňa (osem štúdií s 972 účastníkmi); najčastejšie sa podával ako pastilky s glukonátom alebo octanom zinočnatým.

V štúdii AREDS s 3640 ľuďmi vo veku 55–⁠80 rokov s vekom podmienenou degeneráciou makuly znížila kombinácia 80 mg zinku (oxid zinočnatý) a 2 mg medi s antioxidantmi počas priemerne 6,3 roka šancu na prechod do pokročilého štádia o 28 % (OR 0,72). Samotný zinok ju u účastníkov s vyšším rizikom znížil o 29 % (OR 0,71).

Pri nedostatku zinku klesá testosterón a doplnenie zinku ho zvyšuje. U štyroch mladých mužov klesol po 20 týždňoch stravy chudobnej na zinok testosterón z 39,9 na 10,6 nmol/l a u deviatich starších mužov s miernym nedostatkom zinku stúpol po šiestich mesiacoch podávania 459 µmol (30 mg) zinku denne z 8,3 na 16,0 nmol/l. U 14 pravidelne trénujúcich mužov s dostatočným príjmom zinku doplnok ZMA testosterón nezmenil.

V metaanalýze štúdií pri akné znížil zinok počet zápalových papúl, samostatne aj ako doplnok ďalšej liečby. Ľudia s akné mali v nej nižšiu hladinu zinku v sére než kontroly a výskyt nežiaducich účinkov sa pri zinku nelíšil od porovnávanej liečby.

04Dávkovanie

Dávky sa uvádzajú ako elementárny zinok: 125 mg monohydrátu síranu zinočnatého obsahuje 45 mg zinku a 83,92 mg dihydrátu octanu zinočnatého 25 mg zinku. Liečba deficitu trvá do klinického zlepšenia, potom sa zinok dopĺňa stravou, ak nejde o ťažkú malabsorpciu, metabolické ochorenie alebo trvalé straty zinku; pri Wilsonovej chorobe je liečba celoživotná.

Vedecký výbor pre potraviny EÚ stanovil horný tolerovateľný príjem dospelých na 25 mg zinku denne, vrátane tehotných a dojčiacich žien. Vychádzal z dávky okolo 50 mg denne, pri ktorej sa v kontrolovaných metabolických štúdiách nemenili ukazovatele stavu medi, a horný limit stanovil ako jej polovicu.

Jednotky

mg/kg
na kilogram telesnej hmotnosti; napríklad 1 mg/kg pri 70 kg = 70 mg

Registrované dávkovanie

  • Spojené kráľovstvo · MHRA

    Solvazinc, šumivé tablety so 45 mg zinku (síran zinočnatý) · liečba deficitu zinku u dospelých a detí

    45 mg 1–⁠3-krát denne (45–⁠135 mg denne)

    Podanie
    perorálne, rozpustené vo vode
    Načasovanie
    po jedle

    Deti nad 30 kg ako dospelí; 10–⁠30 kg pol tablety 1–⁠3-krát denne; pod 10 kg pol tablety raz denne.

    Zdroj Solvazinc — SPC ↗

  • EÚ · EMA

    Wilzin, kapsuly s 25 mg a 50 mg zinku (octan zinočnatý) · Wilsonova choroba

    50 mg 3-krát denne (150 mg denne)

    Podanie
    perorálne, nalačno
    Načasovanie
    aspoň hodinu pred jedlom alebo 2–⁠3 hodiny po ňom
    Trvanie
    celoživotne

    Pri príznakoch ochorenia sa liečba začína chelátorom a Wilzin nasleduje ako udržiavacia liečba. Najviac 50 mg päťkrát denne. Deti 1–⁠6 rokov 25 mg dvakrát denne, 6–⁠16 rokov pod 57 kg 25 mg trikrát denne, od 16 rokov alebo nad 57 kg 50 mg trikrát denne.

    Zdroj Wilzin — SPC (EMA) ↗

Off-label a klinická prax

  • Pediatrická prax: odporúčanie WHO a UNICEF

    akútna hnačka u detí starších ako 6 mesiacov, spolu s rehydratačným roztokom

    20 mg denne

    Podanie
    perorálne
    Trvanie
    10–⁠14 dní

    Deťom mladším ako 6 mesiacov 10 mg denne.

    Zdroj WHO eLENA — zinok pri hnačke ↗

Skúmané dávky

  • Randomizovaná štúdia, 50 zdravých ľudí vo veku 55–⁠87 rokov

    prevencia infekcií

    45 mg zinku denne (glukonát zinočnatý)

    Podanie
    perorálne
    Trvanie
    12 mesiacov

    Zdroj Prasad a kol. 2007 ↗

  • Štúdia AREDS, 3640 ľudí vo veku 55–⁠80 rokov s degeneráciou makuly

    spomalenie prechodu do pokročilého štádia

    80 mg zinku denne (oxid zinočnatý) s 2 mg medi

    Podanie
    perorálne
    Trvanie
    priemerne 6,3 roka

    Zdroje AREDS 2001 ↗ · AREDS 2002 ↗

  • Prehľad prípadov, 174 detí s acrodermatitis enteropathica

    acrodermatitis enteropathica, dedičná aj získaná

    1–⁠3 mg/kg denne

    Podanie
    perorálne

    Najčastejšie účinná dávka; liečba zabrala u 91,4 % detí.

    Zdroj Cui a kol. 2025 ↗

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

Ako nežiaduce účinky solí zinku uvádzajú registračné texty bolesti brucha, dyspepsiu, nevoľnosť, zvracanie, hnačku a podráždenie žalúdka. Pri octane zinočnatom je podráždenie žalúdka najčastejším nežiaducim účinkom, najsilnejšie po rannej dávke, a po prvých dňoch liečby zvyčajne ustúpi; po niekoľkých týždňoch môže stúpnuť sérová amyláza, lipáza a alkalická fosfatáza. Pri liečbe prechladnutia pribúdali v Cochranovom prehľade mierne nežiaduce účinky (RR 1,34) a pri hnačke u detí zvracanie (RR 1,57).

Dlhodobý nadbytok zinku vedie cez metalotioneín k nedostatku medi. Ten sa prejavuje anémiou, neutropéniou a leukopéniou a neurologicky myelopatiou s poruchou chôdze a citlivosti, ktorá pripomína nedostatok vitamínu B12. V systematickom prehľade 37 prípadov boli zdrojom zinku doplnky, krémy na zubné protézy alebo prehltnuté mince s približne 50 až viac ako 1500 mg zinku denne počas týždňov až rokov. Po vysadení zinku a doplnení medi sa krvný obraz upravil zvyčajne za týždne až mesiace, neurologické prejavy pomalšie a niekedy neúplne.

Vedecký výbor EÚ opisuje zjavné prejavy nedostatku medi pri dlhodobom príjme nad 150 mg zinku denne. Pri 80 mg zinku spolu s 2 mg medi denne sa v štúdii AREDS za päť rokov hematokrit, meď v sére ani lipidy nezmenili oproti skupine bez zinku.

Kontraindikáciou je nedostatok medi a pri zlyhaní obličiek sa zinok môže hromadiť. Zinok znižuje vstrebávanie tetracyklínov (medzi dávkami sa dodržiava odstup aspoň tri hodiny) a chinolónov, napríklad ciprofloxacínu a levofloxacínu, a vzájomne sa ovplyvňuje so železom, vápnikom, penicilamínom a trientínom. Síran zinočnatý je pri predávkovaní leptavý pre sliznicu úst a žalúdka.

Kontakt čuchového epitelu so zinkom vyvoláva stratu čuchu. V sérii 17 pacientov sa po nosovom géli s glukonátom zinočnatým objavilo pálenie a do 48 hodín strata alebo zníženie čuchu a analýza 25 pacientov podľa Bradford-Hillových kritérií potvrdila príčinnú súvislosť.

06Ako zapadá do celku

Zinok a meď sa navzájom ovplyvňujú pri vstrebávaní: na tom stojí liečba Wilsonovej choroby octanom zinočnatým a z rovnakého dôvodu pridávala štúdia AREDS k 80 mg zinku 2 mg medi. Peptidový hormón týmusu tymulín je biologicky aktívny vďaka naviazanému zinku.

Zinok patrí spolu s tribulusom, tongkat ali (Eurycoma longifolia) a L-arginínom k najčastejším zložkám voľnopredajných doplnkov na testosterón a erekciu. V analýze 50 doplnkov predávaných na zvýšenie testosterónu obsahovali výrobky v mediáne 272 % odporúčaného denného príjmu zinku a 13 z nich prekračovalo americký horný limit pri zinku, vitamíne B3 alebo horčíku.

Štúdie a zdroje

Súvisiace látky

Vitamin D Thymulin GHK-Cu AHK-Cu Tongkat Ali