01Čo je to
B7-33 je syntetický jednoreťazcový peptid odvodený z B reťazca ľudského relaxínu-2, bez disulfidových mostíkov. Prirodzený relaxín-2 má 53 aminokyselín v dvoch reťazcoch A a B, spojených troma disulfidovými mostíkmi, teda stavbu inzulínového typu; jeho rekombinantná forma serelaxín sa klinicky skúšala pri akútnom srdcovom zlyhaní. Práve táto zložitá štruktúra robí výrobu relaxínu drahou a náročnou, preto vznikol zjednodušený analóg s jednou reťazou a bez disulfidových mostíkov.
B7-33 je prvý funkčne selektívny agonista receptora RXFP1, čiže receptora relaxínu. Viaže sa naň, no namiesto silnej tvorby cyklického AMP aktivuje prednostne dráhu fosforylovanej ERK. To je dôležité rozlíšenie: práve silná signalizácia cyklického AMP sa spája s podporou rastu nádorov, ktorú pri relaxíne pozorovali, kým B7-33 u myší rast nádoru prostaty nepodporil. Zostáva skúšanou látkou bez registrácie.
02Mechanizmus účinku
Receptor RXFP1 je receptor spojený s G proteínom, cez ktorý relaxín-2 spúšťa kombináciu signálnych dráh vrátane cyklického AMP a kináz ERK1/2. B7-33 sa naň viaže a v bunkách s prirodzenou expresiou RXFP1 aktivuje prednostne fosforylovanú ERK pred cyklickým AMP. V bunkách HEK s RXFP1 je jeho účinnosť na cyklický AMP výrazne nižšia než pri relaxíne-2 (pEC50 5,12 oproti 10,49) a rovnako aj afinita väzby (pKi 5,54 oproti 8,96). V renálnych myofibroblastoch potkana zvýšil aktivitu ERK1/2 s rovnakou účinnosťou a rovnakým maximálnym účinkom ako relaxín-2, takže je funkčne selektívny — čo pri tomto receptore predtým nedosiahla žiadna molekula.
Antifibrotický účinok stojí na spojení dvoch receptorov. B7-33 aktivuje heterodiméry receptora RXFP1 a receptora angiotenzínu II typu 2, ktoré smerujú signál do fosforylovanej ERK1/2 a do matrixovej metaloproteinázy MMP-2, teda enzýmu, ktorý rozkladá kolagén. V troch hlodavčích modeloch srdcového a pľúcneho ochorenia tak peptid predišiel fibróze orgánu a jeho poruche funkcie alebo ju zvrátil, a to s podobnou účinnosťou ako samotný relaxín.
V srdcových bunkách pôsobí aj proti stresu endoplazmatického retikula. V primárnych kardiomyocytoch dospelých myší vystavených simulovanej ischémii a reoxygenácii zvýšil B7-33 v koncentráciách 50 a 100 nmol/l prežívanie buniek a znížil tvorbu bielkoviny GRP78, ktorá je ukazovateľom tohto stresu; v koncentrácii 100 nmol/l znížil aj jej vzostup vyvolaný tunikamycínom, a to spôsobom závislým od ERK1/2.
Na cievach replikuje účinky serelaxínu. Po jednej dávke 13,3 µg/kg do chvostovej žily potkana sa o tri hodiny neskôr v mezenterickej artérii zvýšila relaxácia závislá od endotelu, vyvolaná bradykinínom, cez endotelovú hyperpolarizáciu; v malej renálnej artérii a v brušnej aorte sa relaxácia celkovo nezmenila. V mezenterických artériách myší udržiavaných v médiu z placentárnych trofoblastov, ktoré vyvoláva endotelovú poruchu typickú pre preeklampsiu, zabránil tejto poruche B7-33 aj serelaxín v koncentráciách 15 a 30 nmol/l. V ľudskom sére je peptid krátkodobý: jeho polčas v tomto teste je približne 6 minút a pripojenie mastnej kyseliny s vhodne dlhým medzičlenom ho predĺžilo na 60 minút.
03Účinky
U dospelých myší CD1 po 30-minútovom podviazaní prednej zostupnej vetvy ľavej koronárnej artérie a následnej reperfúzii znížil B7-33 veľkosť infarktu z 45,32 % na 21,99 % (p = 0,02). Myši dostali 0,25 mg/kg do brušnej dutiny päť minút pred reperfúziou a po 24 hodinách mali zachované frakčné skrátenie ľavej komory na 29 % oproti 23 % pri nosiči (p = 0,02). Po siedmich dňoch podávania dvakrát denne sa rozdiel vo frakčnom skrátení ešte zväčšil, na 29 % oproti 20 %.
V modeli kardiomyopatie u dospelých myší 129sv, ktorú vyvolal izoprenalín v dávke 25 mg/kg denne pod kožu, dostávali zvieratá od 7. do 14. dňa po poškodení B7-33 v dávke 0,25 mg/kg denne, relaxín v dávke 0,5 mg/kg denne alebo inhibítor ACE perindopril v dávke 1 mg/kg denne. B7-33 aj relaxín rovnako znížili fibrózu ľavej komory a upravili zápal v komore a hypertrofiu kardiomyocytov, obnovili hustotu ciev a upravili kontraktilitu aorty. Perindopril znížil systolický tlak, zápal a redukciu ciev, no fibrózu ani hypertrofiu neovplyvnil, takže antifibrotický účinok nastúpil pri peptide rýchlejšie.
Antifibrotický účinok sa potvrdil aj v ďalších dvoch hlodavčích modeloch. Potkany dostávali osem týždňov po infarkte myokardu 0,5 mg/kg denne do brušnej dutiny z osmotickej pumpy počas 28 dní a myši Balb/c s ochorením dýchacích ciest vyvolaným ovalbumínom 0,25 mg/kg denne do nosa od 64. do 77. dňa. V oboch modeloch peptid fibróze orgánu predišiel alebo ju zvrátil a upravil jeho funkciu, podobne ako v modeli kardiomyopatie u myší 129sv a s podobnou silou ako samotný relaxín-2.
Pri centrálnom podaní má aj protibolestivý účinok. U myší, ktorým štyri dni predtým vpichli do zadnej labky kompletný Freundov adjuvans, znížili H2-relaxín aj B7-33 podané do bočnej mozgovej komory mechanickú aj tepelnú citlivosť zapálenej labky, a to 30 minút po podaní; antagonista receptora RXFP1 pritom zablokoval mechanickú, no nie tepelnú zložku.
Vo výskume materiálov sa B7-33 skúšal aj ako účinná látka na povrchu implantátov: polymérové povlaky, ktoré ho postupne uvoľňovali, znížili u myší po podkožnej implantácii hrúbku fibrotického puzdra o 49,2 % za šesť týždňov. Ďalšie práce z rovnakej skupiny hľadali ešte menší účinný derivát relaxínu-2 a zlepšovali stabilitu peptidu v ľudskom sére jeho lipidáciou.
04Dávkovanie
B7-33 je skúšaná látka bez registrácie, takže registrované dávkovanie neuvádza žiadny registračný text. Dávky nižšie pochádzajú zo zvieracích prác, uvádzame ich v mg alebo µg na kilogram hmotnosti spolu s druhom zvieraťa a spôsobom podania; prepočet na človeka z nich autori nerobia.
Jednotky
- µg
- mikrogram; 1 000 µg = 1 mg
- mg/kg, µg/kg
- na kilogram telesnej hmotnosti zvieraťa v štúdii
Skúmané dávky
Myši CD1, ischémia a reperfúzia myokardu
veľkosť infarktu a funkcia ľavej komory
0,25 mg/kg v jednej dávke, v sedemdňových skupinách 0,25 mg/kg dvakrát denne
- Podanie
- intraperitoneálne
- Načasovanie
- päť minút pred reperfúziou, potom každých 12 hodín
- Trvanie
- 24 hodín alebo 7 dní
Myši 129sv, kardiomyopatia vyvolaná izoprenalínom
fibróza ľavej komory, zápal a hypertrofia kardiomyocytov
0,25 mg/kg denne
- Podanie
- subkutánne
- Trvanie
- od 7. do 14. dňa po poškodení
Dávka je prepočítaná na rovnaký počet molekúl ako 0,5 mg/kg relaxínu, s ktorým ju štúdia porovnávala.
Zdroje Alam a kol. 2023 ↗ · Hossain a kol. 2016 ↗
Potkany osem týždňov po infarkte myokardu
fibróza a funkcia srdca
0,5 mg/kg denne
- Podanie
- intraperitoneálne
- Načasovanie
- nepretržite z osmotickej pumpy
- Trvanie
- 28 dní
Zdroj Hossain a kol. 2016 ↗
Myši Balb/c, ochorenie dýchacích ciest vyvolané ovalbumínom
fibróza a funkcia pľúc
0,25 mg/kg denne
- Podanie
- intranazálne
- Trvanie
- od 64. do 77. dňa
Zdroj Hossain a kol. 2016 ↗
Potkany Wistar, samce
cievna odpoveď mezenterickej artérie
13,3 µg/kg v jednej dávke
- Podanie
- intravenózne
- Trvanie
- jedna dávka, meranie po 3 hodinách
Zdroj Marshall a kol. 2017 ↗
Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.
05Riziká a súvislosti
U ľudí sa B7-33 zatiaľ neskúmal; publikované údaje pochádzajú z buniek, potkanov a myší. Klinický program má z tejto línie iba rodičovský hormón: rekombinantný relaxín-2 serelaxín sa skúšal pri akútnom srdcovom zlyhaní.
Zvieracie práce s B7-33 nezaznamenali nežiaduce účinky, ktoré by autori pripisovali peptidu, a v modeli kardiomyopatie nezmenil ani telesnú hmotnosť, ani systolický krvný tlak.
Rodičovský hormón nesie jeden konkrétny signál, pre ktorý B7-33 vznikol. Silná aktivácia cyklického AMP, akú vyvoláva relaxín-2, sa v predchádzajúcich prácach spájala s podporou rastu nádorov, a práve to bolo prekážkou dlhodobého používania relaxínu u ľudí. B7-33 aktivuje cyklický AMP slabšie a v myšom modeli nádoru prostaty nezväčšil nádor ani pri dávke 0,075 mg/kg denne, ani pri 0,25 mg/kg denne, kým relaxín-2 v tom istom pokuse zväčšil prostatu o viac než 150 %.
Centrálne podanie agonistov receptora RXFP1 u myší menilo prahy mechanickej a tepelnej citlivosti už po 30 minútach. Receptor RXFP1 je okrem mozgových oblastí, ktoré spracúvajú bolesť, prirodzene zastúpený aj v ľudských srdcových fibroblastoch, v potkaních renálnych myofibroblastoch a v cievnej stene, takže pôsobenie na tento receptor nie je obmedzené na fibrózu v jednom tkanive.
Látky bez registrácie, ku ktorým B7-33 patrí, sú na zozname zakázaných látok WADA pre rok 2026 v skupine S0 so zákazom v súťaži aj mimo nej: týka sa to každej farmakologickej látky, ktorú žiadny štátny liekový úrad nemá v súčasnosti registrovanú na humánne terapeutické použitie a ktorá nepatrí do inej skupiny zoznamu.
06Ako zapadá do celku
B7-33 je v archíve jediná molekula z línie relaxínu. Oproti ostatným peptidom skúmaným pre obnovu tkaniva má presne definovaný receptor (RXFP1) a presne definovanú selektivitu dráhy: fosforylovanú ERK pred cyklickým AMP. ARA-290 pôsobí na receptor vrodenej obnovy a má humánne štúdie fázy 2, BPC-157 na receptor VEGFR2 a systém oxidu dusnatého, TB-500 na aktínovú kostru; B7-33 má z tejto skupiny najjasnejší receptorový cieľ a zároveň najmenšiu literatúru.
Antifibrotickým zámerom sa dotýka aj cesty angiotenzínu: jeho účinok ide cez heterodiméry receptora RXFP1 a receptora angiotenzínu II typu 2. V modeli kardiomyopatie u myší ho porovnávali s inhibítorom ACE perindoprilom, ktorý v tom istom modeli znížil tlak, zápal a redukciu ciev, no fibrózu ľavej komory ani hypertrofiu kardiomyocytov neovplyvnil.
Štúdie a zdroje
- A single-chain derivative of the relaxin hormone is a functionally selective agonist of the G protein-coupled receptor, RXFP1. ↗Design and synthesis of the H2 relaxin B-chain-only analogue B7-33: binds RXFP1 and preferentially activates pERK over cAMP in cells endogenously expressing RXFP1, the first functionally selective agonist of this receptor (in HEK-RXFP1 cells cAMP pEC50 5.12 versus 10.49 for H2 relaxin and binding pKi 5.54 versus 8.96, while ERK1/2 activity in rat renal myofibroblasts matched H2 relaxin in potency and efficacy); prevented or reversed organ fibrosis and dysfunction in three rodent models through RXFP1–angiotensin II type 2 receptor heterodimers signalling to pERK1/2 and MMP-2 — rats after myocardial infarction (0.5 mg/kg/day intraperitoneally by osmotic mini-pump for 28 days from week 8), 129sv mice with isoprenaline cardiomyopathy (0.25 mg/kg/day by subcutaneous mini-pump) and Balb/c mice with ovalbumin-induced airway disease (0.25 mg/kg/day intranasally on days 64–77); unlike H2 relaxin, which increased prostate size by more than 150 %, B7-33 at 0.075 or 0.25 mg/kg/day did not exacerbate prostate tumour size in mice. The full text also gives the parent hormone's structure (53 amino acids, chains A and B, three disulfide bonds), the binding and cAMP figures (B7-33 pKi 5.54 and pEC50 5.12 versus H2 relaxin 8.96 and 10.49 at human RXFP1), the in-vivo doses (rat myocardial infarction 0.5 mg/kg/day IP by osmotic mini-pump for 28 days from week 8; 129sv mouse isoprenaline model 0.25 mg/kg/day SC; Balb/c ovalbumin airway model 0.25 mg/kg/day intranasally on days 64–77) and the prostate-tumour experiment (H2 relaxin 0.15 mg/kg/day increased prostate size by more than 150 %, while B7-33 at 0.075 or 0.25 mg/kg/day did not).
- B7-33 replicates the vasoprotective functions of human relaxin-2 (serelaxin). ↗Male Wistar rats given a single tail-vein injection of placebo, B7-33 13.3 µg/kg or serelaxin 26.6 µg/kg, vascular function by wire myography 3 h later: both selectively enhanced bradykinin-mediated endothelium-dependent relaxation in the mesenteric artery through endothelium-derived hyperpolarization with no overall effect in the small renal artery or abdominal aorta; in mouse mesenteric arteries incubated in placental trophoblast conditioned media, B7-33 and serelaxin at 15 and 30 nM prevented the endothelial dysfunction characteristic of preeclampsia.
- B7-33, a Functionally Selective Relaxin Receptor 1 Agonist, Attenuates Myocardial Infarction-Related Adverse Cardiac Remodeling in Mice. ↗Adult male CD1 mice aged 6–8 weeks, 30-minute ligation of the left anterior descending artery followed by 24 h or 7 days of reperfusion; B7-33 0.25 mg/kg intraperitoneally five minutes before reperfusion, and 0.25 mg/kg twice daily (0.5 mg/kg/day) in the 7-day groups: infarct size 21.99 % versus 45.32 % (P = 0.02) and fractional shortening 29 % versus 23 % (P = 0.02) at 24 h, with a wider difference at 7 days (29 % versus 20 %); in isolated adult cardiomyocytes 50 and 100 nmol/L improved survival and lowered GRP78, and 100 nmol/L reduced tunicamycin-induced GRP78 in an ERK1/2-dependent manner. The authors did not quantify bioavailability or half-life.
- The single-chain relaxin mimetic, B7-33, maintains the cardioprotective effects of relaxin and more rapidly reduces left ventricular fibrosis compared to perindopril in an experimental model of cardiomyopathy. ↗Adult male 129sv mice with isoprenaline-induced cardiomyopathy (25 mg/kg/day SC), treated from days 7–14 post-injury with relaxin 0.5 mg/kg/day, B7-33 0.25 mg/kg/day (equivalent dose corrected for molecular weight) or perindopril 1 mg/kg/day: B7-33 and relaxin equivalently reduced left ventricular fibrosis and normalised inflammation and cardiomyocyte hypertrophy while restoring vessel density and aortic contractility; perindopril lowered systolic blood pressure, inflammation and vascular rarefaction but not fibrosis or hypertrophy; no change in body weight or blood pressure with the peptides.
- Analgesic effect of central relaxin receptor activation on persistent inflammatory pain in mice: behavioral and neurochemical data. ↗Mice injected with complete Freund adjuvant into a hind paw; four days later H2-relaxin or B7-33, with or without the RXFP1 antagonist B-R13/17K-H2, injected into the lateral cerebral ventricle: both agonists produced a strong but transient reduction of mechanical and thermal sensitivity of the injected paw at 30 minutes, and the antagonist blocked the mechanical but not the thermal component; RXFP1 mRNA was found in excitatory neurons of the claustrum, cingulate cortex and subiculum.
- Single chain peptide agonists of relaxin receptors. ↗Review of single-chain peptide agonists of the relaxin family peptide receptors: the two-chain disulfide-rich structure of human relaxin-2 and its consequences for preparation and affordability, the design of B-chain-only analogues and their receptor selectivity.
- Further Developments towards a Minimal Potent Derivative of Human Relaxin-2. ↗Structure-activity work towards a minimal potent derivative of human relaxin-2, building on the single-chain B7-33 scaffold and measuring RXFP1 binding and signalling of the shortened analogues.
- Coatings Releasing the Relaxin Peptide Analogue B7-33 Reduce Fibrotic Encapsulation. ↗Poly(lactic-co-glycolic) acid coatings releasing B7-33 on polypropylene samples: controlled release in vitro, retained RXFP1 activity in a reporter cell assay, and a 49.2 % reduction of capsule thickness over six weeks after subcutaneous implantation in mice.
- A Lipidated Single-B-Chain Derivative of Relaxin Exhibits Improved In Vitro Serum Stability without Altering Activity. ↗Structure-activity study of fatty-acid conjugation of B7-33 at different positions: the in-vitro half-life of B7-33 in serum is about 6 min and an appropriate spacer length raised it to 60 min; H2 relaxin's two-chain, three-disulfide structure is given as the reason for building single-chain analogues.
- World Anti-Doping Code International Standard: Prohibited List 2026 ↗S0 non-approved substances: any pharmacological substance not addressed by another section of the list and with no current approval by any governmental regulatory health authority for human therapeutic use, including substances under pre-clinical or clinical development, is prohibited at all times. In force from 1 January 2026.