01Čo je to
Dihydroberberín (C20H19NO4) je redukovaná forma izochinolínového alkaloidu berberínu. Prirodzene sa nachádza v kôre Phellodendron chinense, v Coptis chinensis a Chelidonium majus a vzniká aj v čreve: nitroreduktázy črevných baktérií potkanov aj ľudí menia berberín na dihydroberberín.
Berberín sa z čreva vstrebáva veľmi zle a jeho biologická dostupnosť je pod 1 %. Dihydroberberín je lipofilnejší a vstrebáva sa lepšie; v stene čreva sa rýchlo oxiduje späť na berberín, ktorý potom prechádza do krvi, ako ukázali pokusy s tkanivom čreva potkanov a s ľudskými črevnými mikrozómami. Ako výživový doplnok sa predáva napríklad pod značkou GlucoVantage.
Berberín, na ktorý sa dihydroberberín v tele mení, je dobre preštudovaný. Podľa pozičného dokumentu Medzinárodného panelu expertov na lipidy znížil v súhrne 27 klinických štúdií s 2569 účastníkmi LDL cholesterol o 0,65 mmol/l a triglyceridy o 0,39 mmol/l a zvýšil HDL cholesterol o 0,07 mmol/l. Panel ho v dávkach 500–1500 mg denne odporúča najmä pri miernej hypercholesterolémii, metabolickom syndróme a neznášanlivosti statínov (trieda I, úroveň dôkazov A) a očakáva pokles LDL cholesterolu o 15–20 %.
02Mechanizmus účinku
Berberín aj dihydroberberín tlmia dýchanie mitochondrií cez komplex I dýchacieho reťazca; vo svalových bunkách L6 a izolovaných svalových mitochondriách mal berberín podobný účinok ako metformín a rosiglitazón. Inhibícia komplexu I je mechanizmus, ktorým berberín aktivuje AMP-aktivovanú proteínkinázu (AMPK), a táto aktivácia nezávisí od kináz LKB1 ani CaMKKβ.
V bunkových líniách β-buniek pankreasu INS-1 a MIN6 zosilnil dihydroberberín sekréciu inzulínu stimulovanú glukózou. Viaže sa na glukokinázu a po jej utlmení pomocou siRNA v bunkách INS-1 sa jeho účinok výrazne oslabil.
Berberín znižuje LDL cholesterol dvoma hlavnými mechanizmami: tlmí PCSK9 cez degradáciu transkripčného faktora HNF-1α, takže v pečeni pribúda LDL receptorov, a stabilizuje mRNA LDL receptora cez dráhy ERK a JNK. Okrem toho znižuje vstrebávanie cholesterolu v čreve a ako aktivátor AMPK zvyšuje oxidáciu mastných kyselín a tlmí gény lipogenézy.
V myšacích modeloch zápalu tlmil dihydroberberín dráhy NF-κB a MAPK, znižoval tvorbu IL-6, IL-1β, TNF-α, oxidu dusnatého a prostaglandínu E2 a zvyšoval uvoľňovanie IL-10. In vitro inhiboval xantínoxidázu s IC50 34,37 µM.
U potkanov viedol dihydroberberín v perorálnej dávke 200 mg/kg k 4,8-krát väčšej ploche pod krivkou a 3,25-krát vyššej maximálnej koncentrácii berberínu v krvi než rovnaká dávka berberínu, kým samotného dihydroberberínu bolo v plazme menej než 10 ng/ml. U piatich zdravých mužov dosiahli štyri dávky po 100 mg dihydroberberínu maximálnu koncentráciu berberínu 3,76 ng/ml, kým štyri dávky po 500 mg berberínu 0,4 ng/ml.
03Účinky
V randomizovanej, dvojito zaslepenej skríženej štúdii s piatimi zdravými mužmi zvýšil dihydroberberín v dávke 100 mg koncentráciu berberínu v krvi viac než berberín v päťkrát vyššej dávke 500 mg: plocha pod krivkou za dve hodiny bola 284,4 oproti 42,3 ng/ml × 120 min, kým glykémia a inzulín sa po tomto jednodňovom podávaní nezmenili. V pilotnej štúdii s deviatimi zdravými dobrovoľníkmi dosiahol dihydroberberín v krvi vyššie koncentrácie väčšiny metabolitov berberínu než micelárny berberín.
U myší a potkanov kŕmených diétou s vysokým obsahom tuku tlmil dihydroberberín nárast tukového tkaniva, hromadenie triglyceridov v tkanivách a inzulínovú rezistenciu účinnejšie než berberín; autori to pripisujú jeho lepšej perorálnej dostupnosti. U myší zlepšil glukózovú toleranciu a uvoľňovanie inzulínu v záťažových testoch.
U myší s hyperurikémiou znížil dihydroberberín v dávkach 25 a 50 mg/kg kyselinu močovú a aktivitu xantínoxidázy v sére a pečeni, chránil obličky (nižší kreatinín, močovina a zápalové cytokíny) a tlmil transportéry URAT1 a GLUT9 a inflamazóm NLRP3. Pri kolitíde vyvolanej dextránsulfátom sodným zmiernil u myší príznaky aj poškodenie čreva podobne ako azatioprín a lepšie než berberín, posilnil črevnú bariéru a tlmil dráhu TLR4/MyD88/NF-κB.
04Dávkovanie
Dihydroberberín je výživový doplnok; jedna kapsula GlucoVantage obsahuje 100 mg dihydroberberínu. V skríženej štúdii farmakokinetiky u ľudí sa podával v dávkach 100 a 200 mg; pri berberíne, na ktorý sa v tele mení, odporúča pozičný dokument Medzinárodného panelu expertov na lipidy 500–1500 mg denne.
Skúmané dávky
Randomizovaná, dvojito zaslepená skrížená štúdia, 5 zdravých mužov
koncentrácia berberínu v krvi, glykémia a inzulín po jedle
100 mg alebo 200 mg v jednej dávke
- Podanie
- perorálne
- Načasovanie
- 4 dávky počas približne 24 hodín: s raňajkami, obedom a večerou a ráno s testovacím jedlom
Zdroj Moon a kol. 2021 ↗
Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.
05Riziká a súvislosti
U ľudí sa dihydroberberín skúmal v pilotnej skríženej štúdii s piatimi zdravými mužmi, ktorí užili štyri dávky po 100 alebo 200 mg počas jedného dňa, a v pilotnej farmakokinetickej štúdii s deviatimi zdravými dobrovoľníkmi; dlhodobé užívanie sa v klinických štúdiách neskúmalo.
V súbore štúdií bezpečnosti nebol dihydroberberín mutagénny ani klastogénny (bakteriálny test reverzných mutácií, test na myšom lymfóme a mikronukleový test in vivo). Perorálna LD50 u samíc potkanov Sprague Dawley presahuje 2000 mg/kg, v 14-dňovej štúdii u potkanov bola najvyššou tolerovanou dávkou najvyššia testovaná dávka 120 mg/kg denne a v 90-dňovej štúdii u potkanov bola dávkou bez pozorovaného nežiaduceho účinku najvyššia testovaná dávka 100 mg/kg denne.
V bunkách HEK293 s ľudskými kanálmi hERG tlmil dihydroberberín draslíkový prúd v závislosti od koncentrácie väzbou na aminokyseliny Tyr652 a Phe656 a znižoval množstvo zrelého kanála v membráne. Kanál hERG vedie draslíkový prúd IKr, ktorý sa podieľa na repolarizácii srdca v 3. fáze akčného potenciálu, a berberín ho podľa predchádzajúcich prác tiež blokuje a predlžuje trvanie akčného potenciálu.
V roku 2026 opísali 61-ročného muža s opakovanou komorovou arytmiou torsades de pointes a intervalom QTc 669 ms, ktorý užíval viacero voľnopredajných doplnkov vrátane berberínu, dihydroberberínu, kurkumy a kvercetínu a mal mierne zníženú hladinu horčíka. Autori to vysvetľujú súbehom blokády srdcových iónových kanálov doplnkami, liekových interakcií, ktoré zvýšili hladinu doplnkov, a nízkeho horčíka; po vysadení doplnkov a liečbe sa interval QT upravil a arytmia sa už nevrátila.
06Ako zapadá do celku
Dihydroberberín a O304 aktivujú AMPK rozdielnymi cestami. Berberín, na ktorý sa dihydroberberín mení, pôsobí podobne ako metformín nepriamo, tlmením oxidačnej fosforylácie v mitochondriách, kým O304 udržiava aktiváciu AMPK tým, že bráni defosforylácii treonínu 172; prehľad z roku 2026 uvádza dihydroberberín ako analóg, ktorý sa vstrebe lepšie a v tele sa oxiduje späť na berberín.
Štúdie a zdroje
- Absorption Kinetics of Berberine and Dihydroberberine and Their Impact on Glycemia: A Randomized, Controlled, Crossover Pilot Trial. ↗Randomised, double-blind crossover pilot, 5 healthy men, four doses (breakfast, lunch, dinner, then a test meal) of placebo, berberine 500 mg or dihydroberberine 100 or 200 mg: berberine Cmax 3.76 ng/ml after DHB 100 mg vs 0.4 ng/ml after berberine 500 mg; AUC 284.4 vs 42.3 ng/ml × 120 min; glucose and insulin unchanged.
- Differences in Metabolite Profiles of Dihydroberberine and Micellar Berberine in Caco-2 Cells and Humans-A Pilot Study. ↗Double-blind randomised pilot trial (NCT06202157), 9 healthy volunteers given dihydroberberine or micellar berberine, plus Caco-2 cells: higher blood concentrations of most berberine metabolites after dihydroberberine; full text: berberine AUC0–24 about 1.6-fold higher after dihydroberberine (not significant), the GlucoVantage capsule contains 100 mg dihydroberberine, no adverse events.
- Transforming berberine into its intestine-absorbable form by the gut microbiota. ↗Rats and KK-Ay mice: gut-microbial nitroreductases reduce berberine to dihydroberberine, which is absorbed better and oxidised back to berberine in the intestinal tissue; full text: human gut microbiota gave similar conversion, and oral dihydroberberine 200 mg/kg gave 4.8-fold higher berberine AUC and 3.25-fold higher Cmax than berberine 200 mg/kg in SD rats, with plasma dihydroberberine below 10 ng/ml.
- Berberine and its more biologically available derivative, dihydroberberine, inhibit mitochondrial respiratory complex I: a mechanism for the action of berberine to activate AMP-activated protein kinase and improve insulin action. ↗L6 myotubes and muscle mitochondria: berberine inhibited respiration via complex I like metformin and rosiglitazone; AMPK activation independent of LKB1 and CaMKKβ; in high-fat-fed mice (C57BL) and Wistar rats dihydroberberine countered adiposity, tissue triglyceride accumulation and insulin resistance with better in vivo efficacy than berberine.
- Dihydroberberine normalizes insulin secretion by regulating glucokinase. ↗INS-1 and MIN6 beta cells and C57BL mice: dihydroberberine promoted glucose-stimulated insulin secretion, bound glucokinase (docking, CETSA), lost its effect after glucokinase knockdown, and improved oral glucose tolerance and insulin release tests in mice.
- Dihydroberberine, a hydrogenated derivative of berberine firstly identified in Phellodendri Chinese Cortex, exerts anti-inflammatory effect via dual modulation of NF-κB and MAPK signaling pathways. ↗Three murine inflammation models: dihydroberberine reduced vascular permeability, ear and paw oedema, IL-6, IL-1β, TNF-α, NO and PGE2, raised IL-10 and inhibited NF-κB and MAPK signalling (weaker than berberine); first identified in Phellodendri Chinensis Cortex.
- Dihydroberberine, an isoquinoline alkaloid, exhibits protective effect against dextran sulfate sodium-induced ulcerative colitis in mice. ↗DSS colitis in mice: dihydroberberine relieved symptoms, disease activity and colon damage similarly to azathioprine and better than berberine, raised tight-junction proteins and mucins and blocked TLR4/MyD88/NF-κB; occurs in Coptis chinensis, Phellodendron chinense and Chelidonium majus.
- Anti-Hyperuricemic and Nephroprotective Effects of Dihydroberberine in Potassium Oxonate- and Hypoxanthine-Induced Hyperuricemic Mice. ↗Hyperuricaemic mice, oral dihydroberberine 25 and 50 mg/kg: lower serum uric acid and xanthine oxidase, lower hepatic XOD and ADA activity, renoprotection (creatinine, BUN, TNF-α, IL-1β, IL-6, IL-18), downregulated URAT1, GLUT9 and NLRP3; XOD IC50 34.37 µM in vitro.
- Toxicological assessment of dihydroberberine. ↗Bacterial reverse mutation, mouse lymphoma and in vivo micronucleus tests negative; oral LD50 above 2000 mg/kg in female Sprague Dawley rats; 14-day maximum tolerated dose 120 mg/kg/day (highest dose); 90-day NOAEL 100 mg/kg/day (highest dose tested).
- Inhibitory effects and mechanism of dihydroberberine on hERG channels expressed in HEK293 cells. ↗HEK293 cells expressing hERG: dihydroberberine inhibited hERG current concentration-dependently by binding Tyr652 and Phe656, reduced mature channel expression via disrupted trafficking and faster degradation; berberine is known to block hERG and prolong action potential duration.
- Recurrent Torsades de Pointes Precipitated by Berberine Supplement. ↗Case report: 61-year-old man with syncope and recurrent torsades de pointes (QTc 669 ms) while taking several over-the-counter supplements including berberine, dihydroberberine, turmeric and quercetin, with mild hypomagnesaemia; genetic testing for congenital long QT negative; QT normalised after supplement discontinuation and treatment, no recurrence; authors' 'multihit' model (channel blockade, interactions raising supplement exposure, hypomagnesaemia).
- Lipid lowering nutraceuticals in clinical practice: position paper from an International Lipid Expert Panel. ↗Position paper (full text read), berberine section: bioavailability below 1 %; PCSK9 inhibition via HNF-1α degradation and LDLR mRNA stabilisation via ERK/JNK, reduced intestinal cholesterol absorption, AMPK activation; meta-analysis of 27 clinical studies with 2569 participants: LDL-C -0.65 mmol/l, TG -0.39 mmol/l, HDL-C +0.07 mmol/l; recommended especially in statin intolerance, mild hypercholesterolaemia and MetS; table: class I, level A, active daily doses 500–1500 mg, expected LDL-C -15 to -20 %.
- AMPK-Directed Therapeutics for MASLD: Mechanistic Rationale, Activator Classes, and Clinical Translation. ↗Review (full text read): berberine activates AMPK indirectly, like metformin, by inhibiting mitochondrial oxidative phosphorylation; dihydroberberine is absorbed more efficiently, re-oxidised to berberine and gives substantially higher plasma exposure; O304 sustains AMPK activation by inhibiting Thr172 dephosphorylation.
- Dihydroberberine in metabolic disorders: Bioavailability, molecular mechanisms, toxicology, and future perspectives. ↗Review: superior lipophilicity and intestinal absorption; higher blood concentrations than berberine at equivalent doses; AMPK and glucokinase activation, lipid metabolism, anti-inflammatory and antioxidant pathways in cell and animal models; microbial metabolite of berberine; favourable safety profile with hERG inhibition to evaluate.
Súvisiace látky
O-304 (ATX) Chromium picolinate Banaba extract Ceylon cinnamon