01Čo je to
L-ornitín (C5H12N2O2) je neesenciálna aminokyselina, ktorá sa nezabudováva do bielkovín. Vzniká ako medziprodukt močovinového cyklu, keď arginázy štiepia arginín na močovinu a ornitín, a je kľúčovým substrátom pre tvorbu citrulínu, prolínu a polyamínov.
Ako liečivo sa používa jeho soľ s kyselinou asparágovou, L-ornitín-L-aspartát. V Nemecku je registrovaný ako Hepa-Merz vo forme granulátu na perorálny roztok a koncentrátu na infúziu na liečbu latentnej a manifestnej pečeňovej encefalopatie, napríklad pri cirhóze pečene. Ako výživový doplnok sa predáva najmä hydrochlorid L-ornitínu a mnohí športovci ho spolu s inými aminokyselinami užívajú pred silovým tréningom pre jeho vplyv na uvoľnenie rastového hormónu.
02Mechanizmus účinku
L-ornitín-L-aspartát pôsobí cez obe aminokyseliny na dve hlavné cesty odstraňovania amoniaku v pečeni: tvorbu močoviny a tvorbu glutamínu. V periportálnych hepatocytoch je ornitín substrátom močovinového cyklu a zároveň aktivuje enzýmy ornitínkarbamoyltransferázu a karbamoylfosfátsyntetázu; v perivenóznych hepatocytoch sa najmä pri ochoreniach pečene aspartát a metabolity ornitínu využijú na väzbu amoniaku do glutamínu, ktorý je netoxickou formou jeho vylučovania.
Za fyziologických podmienok nie sú ornitín ani aspartát pre tvorbu močoviny limitujúcim faktorom; v pokusoch na zvieratách sa ako mechanizmus poklesu amoniaku ukázala zvýšená tvorba glutamínu. Po užití ústami sa L-ornitín-L-aspartát rýchlo vstrebe a rozštiepi na ornitín a aspartát, ktorých polčas eliminácie je 0,3–0,4 hodiny; časť aspartátu sa vylúči močom v nezmenenej podobe.
Ornitín patrí spolu s arginínom a lyzínom medzi aminokyseliny, ktoré po infúzii do žily aj po užití ústami vyvolávajú uvoľnenie rastového hormónu; veľkosť odpovede je medzi ľuďmi veľmi variabilná a závisí od trénovanosti, pohlavia, veku a stravy.
03Účinky
V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii so 126 pacientmi s cirhózou, hyperamonémiou a chronickou pečeňovou encefalopatiou zlepšili infúzie 20 g L-ornitín-L-aspartátu denne počas 7 dní v porovnaní s placebom čas v teste spájania čísel, hladiny amoniaku nalačno aj po bielkovinovej záťaži a duševný stav.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii so 66 pacientmi s cirhózou, hyperamonémiou a chronickou zjavnou alebo subklinickou encefalopatiou zlepšil L-ornitín-L-aspartát užívaný ústami v dávke 18 g denne počas 14 dní oproti placebu výsledky testu spájania čísel, hladiny amoniaku nalačno aj po jedle a duševný stav; nežiaduce účinky sa v štúdii neobjavili.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii so 140 pacientmi s cirhózou a ťažkou pečeňovou encefalopatiou 3.–4. stupňa zlepšila kontinuálna infúzia 30 g L-ornitín-L-aspartátu za 24 hodín počas 5 dní, pridaná k laktulóze a rifaximínu, stupeň encefalopatie u 92,5 % pacientov oproti 66 % a 28-dňová úmrtnosť bola 16,4 % oproti 41,8 %. V skupine s L-ornitín-L-aspartátom klesli viac aj amoniak, IL-6 a TNF-α.
V Cochranovom prehľade s výsledkami 29 randomizovaných štúdií s 1891 účastníkmi znižoval L-ornitín-L-aspartát oproti placebu alebo žiadnej liečbe úmrtnosť (pomer rizík 0,42) aj výskyt encefalopatie (0,70) pri analýze všetkých štúdií; v analýze obmedzenej na štúdie s nízkym rizikom skreslenia bol rozdiel štatisticky nevýznamný.
V dvojito zaslepenej skríženej štúdii so 17 zdravými dobrovoľníkmi sa po hydrochloride L-ornitínu (2000 mg denne 7 dní a 6000 mg v 8. deň) zmiernil subjektívny pocit únavy po zotavení z dvojhodinovej záťaže na bicyklovom ergometri a ornitín podporil metabolizmus tukov a močovinový cyklus. U žien bola únava nižšia než pri placebe a menší bol aj pokles rýchlosti pri desaťsekundovom maximálnom šliapaní. U 10 trénovaných mladých dospelých zvýšila jednorazová dávka 0,1 g/kg najvyššie otáčky pri opakovanom maximálnom šliapaní na ergometri oproti placebu.
V randomizovanej, dvojito zaslepenej štúdii s 52 zdravými pracujúcimi, ktorí pociťovali mierny stres a únavu, znížilo 400 mg L-ornitínu denne počas 8 týždňov kortizol v sére a pomer kortizolu k DHEA-S, ubudlo hnevu a zlepšila sa subjektívna kvalita spánku.
V placebom kontrolovanej, dvojito zaslepenej štúdii so 17 silovo trénovanými športovcami zvýšila trojtýždňová suplementácia arginínom a ornitínom počas ťažkého silového tréningu hladiny rastového hormónu a IGF-1 po záťažovom teste; testosterón, kortizol a inzulín sa medzi skupinami nelíšili. U 12 kulturistov zvýšili jednorazové dávky 40, 100 a 170 mg/kg hydrochloridu L-ornitínu hladinu ornitínu v sére, hladina inzulínu sa však nezmenila.
04Dávkovanie
Hepa-Merz je v Nemecku liek viazaný na lekáreň. Granulát sa užíva rozpustený v dostatku tekutiny s jedlom alebo po ňom; infúzia sa podáva rýchlosťou najviac 5 g L-ornitín-L-aspartátu za hodinu.
Jednotky
- g/kg, mg/kg
- na kilogram telesnej hmotnosti; napríklad 1 mg/kg pri 70 kg = 70 mg
Registrované dávkovanie Nemecko · registrovaný liek
Hepa-Merz Granulat 3000, 3 g L-ornitín-L-aspartátu vo vrecku · pridružené a následné ochorenia pri porušenej detoxikačnej funkcii pečene, napríklad pri cirhóze, s príznakmi latentnej a manifestnej pečeňovej encefalopatie
3–6 g až trikrát denne (najviac 18 g denne)
- Podanie
- perorálne, rozpustené v tekutine
- Načasovanie
- s jedlom alebo po ňom
Zdroj Hepa-Merz granulát — registračný text (Nemecko 2016) ↗
Hepa-Merz, infúzny koncentrát 5 g v 10 ml ampulke · latentná a manifestná pečeňová encefalopatia
do 20 g denne; pri prekóme a kóme do 40 g za 24 hodín
- Podanie
- intravenózne, v infúzii
- Načasovanie
- najviac 5 g za hodinu
Skúmané dávky
Dvojito zaslepená skrížená štúdia, 17 zdravých dobrovoľníkov
únava pri vytrvalostnej záťaži
2000 mg denne, v 8. deň 6000 mg (hydrochlorid L-ornitínu)
- Podanie
- perorálne
- Trvanie
- 8 dní
Zdroj Sugino a kol. 2008 ↗
Randomizovaná, dvojito zaslepená štúdia, 52 zdravých pracujúcich
stresové ukazovatele a kvalita spánku
400 mg denne
- Podanie
- perorálne
- Trvanie
- 8 týždňov
Zdroj Miyake a kol. 2014 ↗
Štúdia s placebom, 10 trénovaných mladých dospelých
opakovaný maximálny anaeróbny výkon
0,1 g/kg jednorazovo (hydrochlorid L-ornitínu)
- Podanie
- perorálne
- Načasovanie
- 60 minút pred sériami záťaže
Zdroj Demura a kol. 2011 ↗
12 kulturistov (9 mužov a 3 ženy)
hladina ornitínu a inzulínu v sére
40, 100 alebo 170 mg/kg jednorazovo (hydrochlorid L-ornitínu)
- Podanie
- perorálne, nalačno
Zdroj Bucci a kol. 1992 ↗
Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.
05Riziká a súvislosti
Registračný text granulátu uvádza ako občasné nežiaduce účinky nevoľnosť, vracanie, bolesť žalúdka, plynatosť a hnačku a veľmi zriedka bolesti končatín; bývajú prechodné. Pri infúzii nevoľnosť a vracanie ustúpia po znížení dávky alebo rýchlosti infúzie, pri vysokých dávkach sa odporúča sledovať močovinu v sére a v moči a hlásené sú aj reakcie z precitlivenosti vrátane anafylaxie.
Kontraindikáciou je závažná porucha funkcie obličiek, orientačne pri kreatiníne v sére nad 3 mg/100 ml. Registračný text odporúča liek v tehotenstve a pri dojčení nepoužívať, a ak je liečba potrebná, starostlivo zvážiť jej prínos a riziko. Granulát obsahuje fruktózu (1,13 g vo vrecku), preto ho nemajú užívať ľudia s dedičnou intoleranciou fruktózy.
Perorálne dávky ornitínu, arginínu či lyzínu dostatočne vysoké na výrazné uvoľnenie rastového hormónu môžu podľa prehľadu z roku 2002 vyvolať žalúdočné ťažkosti a hnačku.
06Ako zapadá do celku
Ornitín, citrulín a arginín sú po sebe idúce medziprodukty močovinového cyklu: arginázy štiepia arginín na močovinu a ornitín, z ornitínu a karbamoylfosfátu vzniká ornitínkarbamoyltransferázou citrulín a z citrulínu cez argininosukcinát opäť arginín. L-arginín a L-citrulín majú v archíve vlastné stránky.
Pri pečeňovej encefalopatii sa L-ornitín-L-aspartát v Cochranovom prehľade porovnával aj s inými liekmi: oproti laktulóze ani rifaximínu sa úmrtnosť a výskyt encefalopatie nelíšili, oproti probiotikám bol výskyt encefalopatie nižší (pomer rizík 0,71).
Štúdie a zdroje
- Hepa-Merz Granulat 3000 (Ornithinaspartat 3,0 g) — Fachinformation, Merz Pharmaceuticals GmbH (Zulassungsnummer 6423433.00.00; Stand der Information 09/2016) ↗German SmPC (in German): indication secondary and consequential diseases of impaired hepatic detoxification (e.g. cirrhosis) with latent and manifest hepatic encephalopathy; 1–2 sachets up to three times daily, dissolved, with or after meals; contraindicated in severe renal impairment (serum creatinine above 3 mg/100 ml); 1.13 g fructose per sachet; occasional nausea, vomiting, stomach pain, flatulence, diarrhoea, very rarely limb pain; mechanism via urea and glutamine synthesis (OTC and CPS activation); t½ 0.3–0.4 h; pharmacy-only; authorised 16 July 1999.
- Hepa-Merz Infusionslösungs-Konzentrat (Ornithinaspartat 5 g/Ampulle) — Fachinformation, Merz Pharmaceuticals GmbH (Zulassungsnummer 6718536.00.01; Stand der Information 09/2016) ↗German SmPC (in German): latent and manifest hepatic encephalopathy; up to 4 ampoules (20 g) daily, in precoma and coma up to 8 ampoules within 24 h; added to infusion solution, not more than 6 ampoules per 500 ml, maximum rate 5 g per hour; contraindicated in severe renal impairment; nausea, vomiting (reversible by lowering dose or rate), hypersensitivity and anaphylaxis; monitor serum and urine urea at high doses; avoid in pregnancy and lactation unless benefit outweighs risk; pharmacy-only.
- Bulk Drug Substances Nominated for Use in Compounding Under Section 503A of the Federal Food, Drug, and Cosmetic Act (FDA, updated May 14, 2026) ↗L-ornithine hydrochloride is in category 3 (nominated without adequate support); L-citrulline is in category 1 (under evaluation).
- L-ornithine L-aspartate for prevention and treatment of hepatic encephalopathy in people with cirrhosis. ↗Cochrane review, 36 RCTs (outcome data from 29 trials, 1891 participants): versus placebo or no intervention lower mortality (RR 0.42, 19 trials, 1489 participants) and hepatic encephalopathy (RR 0.70, 22 trials) with all trials, not significant in trials at low risk of bias; very low-quality evidence (GRADE); versus lactulose and rifaximin no difference; versus probiotics lower encephalopathy (RR 0.71); no difference in non-serious adverse events versus placebo.
- Therapeutic efficacy of L-ornithine-L-aspartate infusions in patients with cirrhosis and hepatic encephalopathy: results of a placebo-controlled, double-blind study. ↗Randomized double-blind placebo-controlled trial, 126 patients with cirrhosis, hyperammonemia and chronic hepatic encephalopathy, 20 g/day IV for 7 days with a protein load: improved NCT-A time, postprandial and fasting ammonia, mental state grade and PSE index; mild gastrointestinal disturbances in 3 patients (5%).
- Oral L-ornithine-L-aspartate therapy of chronic hepatic encephalopathy: results of a placebo-controlled double-blind study. ↗Randomized double-blind placebo-controlled trial, 66 patients with cirrhosis, hyperammonemia and stable overt or subclinical chronic encephalopathy, 18 g/day orally in three doses for 14 days: improved NCT time, fasting and postprandial ammonia, mental state and PSE index; no adverse events in either group.
- L-ornithine L-aspartate in acute treatment of severe hepatic encephalopathy: A double-blind randomized controlled trial. ↗Double-blind RCT, 140 patients with cirrhosis and overt HE grade III–IV: LOLA 30 g/24 h continuous IV for 5 days plus lactulose and rifaximin versus placebo plus both: HE grade improvement 92.5% vs 66%, recovery 2.70 vs 3.00 days, 28-day mortality 16.4% vs 41.8%; larger falls in ammonia, IL-6 and TNF-α.
- L-ornithine supplementation attenuates physical fatigue in healthy volunteers by modulating lipid and amino acid metabolism. ↗Double-blind placebo-controlled 2-way crossover, 17 healthy volunteers, L-ornithine HCl 2000 mg/day for 7 days and 6000 mg on day 8, 2-h cycle ergometer loads: lower subjective fatigue at post-recovery; in women less fatigue than placebo and a smaller decline in 10-s maximal pedalling speed; changes in triacylglycerol, ketone bodies, free fatty acids and ammonia.
- Randomised controlled trial of the effects of L-ornithine on stress markers and sleep quality in healthy workers. ↗Randomized double-blind placebo-controlled trial, 52 healthy Japanese adults with slight stress and fatigue, L-ornithine 400 mg/day for 8 weeks: lower serum cortisol and cortisol/DHEA-S ratio, less anger, better perceived sleep quality; L-ornithine described as a non-essential, non-protein amino acid.
- Effect of L-ornithine hydrochloride ingestion on intermittent maximal anaerobic cycle ergometer performance and fatigue recovery after exercise. ↗10 healthy trained young adults, L-ornithine HCl 0.1 g/kg or placebo, five sets of maximal cycling 60 min after ingestion: higher peak rpm with L-ornithine; serum ornithine higher; effect not attributed to ammonia metabolism.
- Ornithine supplementation and insulin release in bodybuilders. ↗3 female and 9 male bodybuilders, 40, 100 or 170 mg/kg L-ornithine HCl orally after an overnight fast on three Saturdays: serum ornithine elevated at 45 and 90 min at all doses; serum insulin unchanged.
- Arginine and ornithine supplementation increases growth hormone and insulin-like growth factor-1 serum levels after heavy-resistance exercise in strength-trained athletes. ↗Placebo-controlled double-blind study, 17 experienced strength-trained athletes (9 supplemented), arginine plus ornithine during 3 weeks of heavy-resistance training: GH and IGF-1 higher after the exercise test, IGFBP-3 lower in recovery; no between-group difference in testosterone, cortisol, insulin.
- Use of amino acids as growth hormone-releasing agents by athletes. ↗Arginine, lysine and ornithine can stimulate GH release intravenously or orally; many individuals take amino acids before strength training; response varies with training status, sex, age and diet; oral doses large enough for significant GH release are likely to cause stomach discomfort and diarrhoea.
- Ornithine and its role in metabolic diseases: An appraisal. ↗Ornithine is a non-essential amino acid produced as an intermediate of the urea cycle and a key substrate for the synthesis of proline, polyamines and citrulline.
- Arginine metabolism: nitric oxide and beyond. ↗Arginine as precursor of urea, polyamines, proline and glutamate through arginases; argininosuccinate synthase in arginine synthesis; compartmentalized metabolism in liver, small intestine and kidney.