rCryseK_Chems

← Compound tree · Small molecules · Sleep and wakefulness

COMPOUND RECORD / LEMBOREXANT

Lemborexant

Duálny antagonista orexínových receptorov na nespavosť: rýchlejšie zaspávanie a menej nočného bdenia.

Dayvigo, E2006

Why it’s on the radar

  • Rýchlejšie zaspávanie
  • Menej bdenia počas noci
  • Účinok pretrval 12 mesiacov liečby
  • Registrovaný liek v USA a Japonsku
STRUCTURE / Lemborexant
Lemborexant 2D chemical structureExpand structure ↗
2D chemical structure · PubChem CID 56944144Structure source ↗
04cited
studies ↗
LAB00
ANIMAL00
HUMAN03
META01

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

Lemborexant je duálny antagonista orexínových receptorov (DORA), ktorý vyvinula japonská firma Eisai pod kódom E2006. V decembri 2019 ho FDA registrovala ako Dayvigo na liečbu dospelých s nespavosťou, ktorí majú problémy so zaspávaním alebo s udržaním spánku, v januári 2020 ho registrovalo Japonsko a neskôr aj Kanada. V USA patrí medzi kontrolované látky skupiny IV.

Blokovaním receptorov OX1R a OX2R tlmí signál bdelosti, ktorý prenáša orexínový systém. Podáva sa ako tableta 5 mg alebo 10 mg raz za noc tesne pred spaním a v klinických štúdiách skracoval zaspávanie aj bdenie počas noci, vrátane jej druhej polovice.

02Mechanizmus účinku

Orexíny A a B sú neuropeptidy, ktoré podporujú bdelosť cez receptory OX1R a OX2R. Lemborexant sa v testoch in vitro viaže na oba receptory ako kompetitívny antagonista s IC50 6,1 nM pre OX1R a 2,6 nM pre OX2R, blokuje väzbu orexínov, a tým tlmí podnet k bdelosti. Jeho hlavný metabolit M10 sa v testoch in vitro viaže na oba receptory s podobnou afinitou (IC50 4,2 a 2,9 nM).

U myší vyvolal lemborexant v perorálnych dávkach 10 a 30 mg/kg správanie typické pre kataplexiu, keď dostali čokoládu, podnet, ktorý zvyšuje výskyt kataplexie u narkoleptických myší. Pri koncentráciách, aké vznikajú v dávke päťnásobne vyššej než najvyššia odporúčaná, nepredĺžil u zdravých ľudí interval QTcF v klinicky významnom rozsahu.

Po užití ústami dosiahne lemborexant maximum v krvi za 1–⁠3 hodiny; jedlo s vysokým obsahom tuku oddiali vrchol o 2 hodiny a zníži ho o 23 %, pri užití s jedlom alebo krátko po ňom sa preto môže oddialiť nástup spánku. Efektívny polčas je 17 hodín pri 5 mg a 19 hodín pri 10 mg. Metabolizuje sa hlavne cez CYP3A4 a vylučuje sa stolicou (57,4 % dávky) a močom (29,1 %), v nezmenenej podobe menej než 1 %.

03Účinky

V randomizovanej štúdii fázy 3 SUNRISE 1 s 1006 účastníkmi vo veku 55 rokov a viac s nespavosťou, prevažne ženami, skrátil lemborexant v dávke 5 alebo 10 mg za mesiac liečby latenciu do trvalého spánku meranú polysomnografiou významne viac než placebo a spánkovú efektivitu zvýšil o 7,1 a 8,0 percentuálneho bodu viac než placebo. Bdenie po zaspaní kleslo o 24,0 a 25,4 minúty viac než pri placebe a v druhej polovici noci bolo kratšie aj oproti zolpidemu s predĺženým uvoľňovaním, o 6,7 a 8,0 minúty.

V 12-mesačnej randomizovanej štúdii fázy 3 SUNRISE 2 s 949 dospelými s nespavosťou zaspávali pacienti po šiestich mesiacoch za 20,0 minúty pri 5 mg a 19,2 minúty pri 10 mg oproti 27,3 minúty pri placebe (geometrický priemer zo spánkového denníka) a ich bdenie po zaspaní bolo o 17,5 a 12,7 minúty kratšie než pri placebe. U pacientov, ktorí lemborexant užívali celých 12 mesiacov, sa účinok na zaspávanie aj udržanie spánku zachoval a po vysadení sa neobjavila odrazová nespavosť ani abstinenčné príznaky.

V sieťovej metaanalýze 154 dvojito zaslepených randomizovaných štúdií s 44 089 dospelými s nespavosťou bol lemborexant pri krátkodobej liečbe účinnejší než placebo a pri dlhodobej liečbe bol spolu s eszopiklónom účinnejší než placebo (štandardizovaný rozdiel priemerov 0,41). Autori hodnotia profil eszopiklónu a lemborexantu ako celkovo priaznivý.

V štúdiách so zdravými ľuďmi a s pacientmi s nespavosťou vo veku 55 rokov a viac neovplyvnil lemborexant v dávke 5 ani 10 mg nasledujúce ráno stabilitu postoja ani pamäť a u zdravých starších dobrovoľníkov nezhoršil schopnosť zobudiť sa v noci na zvukový podnet. U pacientov s miernym aj so stredne ťažkým až ťažkým obštrukčným spánkovým apnoe nezhoršil lemborexant 10 mg počas ôsmich nocí index apnoe-hypopnoe a u pacientov so stredne ťažkou až ťažkou CHOCHP priemernú saturáciu kyslíkom počas spánku.

04Dávkovanie

Dayvigo je liek viazaný na lekársky predpis a v USA kontrolovaná látka skupiny IV. Užíva sa najviac raz za noc tesne pred spaním a len vtedy, keď do plánovaného vstávania zostáva aspoň 7 hodín; ak nespavosť neustúpi do 7–⁠10 dní liečby, registračný text odporúča hľadať jej inú príčinu.

Registrované dávkovanie

  • USA · FDA

    Dayvigo, tablety 5 mg a 10 mg · nespavosť dospelých s problémami so zaspávaním alebo s udržaním spánku

    5 mg, podľa odpovede a znášanlivosti najviac 10 mg

    Podanie
    perorálne
    Načasovanie
    raz za noc tesne pred spaním, ak do vstávania zostáva aspoň 7 hodín

    Pri stredne ťažkej poruche funkcie pečene a pri súbežných slabých inhibítoroch CYP3A je najvyššia dávka 5 mg; pri ťažkej poruche pečene sa neodporúča a so silnými alebo stredne silnými inhibítormi či induktormi CYP3A sa nemá kombinovať.

    Zdroj Dayvigo — registračný text FDA ↗

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

Lemborexant tlmí centrálny nervový systém a môže zhoršiť bdelosť aj na druhý deň, a to častejšie pri vyššej dávke, pri kratšom spánku a spolu s alkoholom alebo inými tlmivými liekmi. V štúdii riadenia auta 9 hodín po dávke sa priemerný výkon pri 5 ani 10 mg štatisticky významne nezhoršil, u niektorých účastníkov s dávkou 10 mg však áno. V noci, 4 hodiny po dávke, zhoršoval u zdravých starších ľudí rovnováhu a od dávky závisle aj pozornosť a pamäť. Ospalosť zvyšuje najmä u starších ľudí riziko pádov a u niektorých pacientov môže tlmivý účinok pretrvať niekoľko dní po vysadení.

Najčastejším nežiaducim účinkom v prvom mesiaci štúdií bola ospalosť alebo únava (6,9 % pri 5 mg a 9,6 % pri 10 mg oproti 1,3 % pri placebe), ďalej bolesť hlavy a nočné mory; pre nežiaduce účinky ukončilo liečbu 1,4 % a 2,6 % pacientov oproti 1,5 % pri placebe. Spánková paralýza sa objavila u 1,3 % a 1,6 % a hypnagogické halucinácie u 0,1 % a 0,7 % pacientov, pri placebe ani jedno. Môžu sa vyskytnúť aj príznaky podobné miernej kataplexii a komplexné správanie v spánku, napríklad chôdza alebo riadenie auta v spánku, pri ktorom sa liek hneď vysadzuje.

Kontraindikáciou je narkolepsia. Samovražedné myšlienky alebo správanie zachytili dotazníky u 0,4 % pacientov pri 5 mg a 0,3 % pri 10 mg oproti 0,2 % pri placebe a pri depresii sa môžu zhoršiť jej príznaky. Štúdie u pacientov s obštrukčným spánkovým apnoe a CHOCHP trvali osem nocí a pri CHOCHP s FEV1 pod 30 % náležitej hodnoty sa lemborexant neskúmal; registračný text pri zhoršenej funkcii dýchania odporúča zvážiť jeho vplyv na dýchanie.

V USA je lemborexant kontrolovanou látkou skupiny IV. V štúdii s 29 rekreačnými užívateľmi sedatív vyvolali dávky 10, 20 a 30 mg pozitívne subjektívne účinky porovnateľné so zolpidemom 30 mg a suvorexantom 40 mg. Po vysadení dlhodobého užívania sa v štúdiách na zvieratách ani u ľudí neobjavili abstinenčné príznaky a opakované dávky do 75 mg vyvolávali u zdravých ľudí od dávky závislú ospalosť.

Silné a stredne silné inhibítory CYP3A, napríklad itrakonazol, klaritromycín, flukonazol a verapamil, zvyšujú expozíciu lemborexantu, a silné a stredne silné induktory, napríklad rifampicín, karbamazepín, ľubovník bodkovaný a modafinil, ju znižujú. Lemborexant sám znižuje expozíciu substrátov CYP2B6, ako sú bupropión a metadón. U gravidných potkanov sa malformácie plodov objavili až pri expozícii viac než 300-krát vyššej, než akú vytvára najvyššia odporúčaná dávka u človeka. V laktačnej štúdii s ôsmimi ženami prešlo do materského mlieka po dávke 10 mg v priemere 0,0174 mg lemborexantu a relatívna dávka pre dieťa bola menej než 2 % dávky matky.

06Ako zapadá do celku

Lemborexant je funkčným opakom orexínu A, ktorého skrátený fragment má v archíve vlastnú stránku: orexíny A a B aktivujú receptory OX1R a OX2R a podporujú bdelosť, lemborexant ich väzbu na tieto receptory kompetitívne blokuje a bdelosť tlmí. Do tej istej skupiny duálnych antagonistov orexínových receptorov patria suvorexant a daridorexant.

So zolpidemom s predĺženým uvoľňovaním v dávke 6,25 mg ho priamo porovnala štúdia SUNRISE 1, v ktorej lemborexant skrátil bdenie v druhej polovici noci viac. Sieťová metaanalýza, ktorá zahŕňala aj doxepín, trazodón, melatonín a ďalšie lieky na nespavosť, zaradila lemborexant spolu s eszopiklónom medzi lieky s celkovo priaznivým profilom.

Štúdie a zdroje

Súvisiace látky

Orexin-A fragment 17–33 Melatonin Doxepin Trazodone