01Čo je to
Teriparatid je rekombinantný fragment ľudského parathormónu, presne jeho prvých 34 aminokyselín v poradí SVSEIQLMHNLGKHLNSMERVEWLRKKLQDVHNF. Celý ľudský parathormón má 84 aminokyselín a biologickú aktivitu nesie práve jeho N-koncová časť, takže fragment PTH(1-34) sa na receptore chová ako plnohodnotný agonista. Molekulový vzorec je C181H291N55O51S2 a hmotnosť približne 4118 g/mol.
V Spojených štátoch je registrovaný ako Forteo (Eli Lilly), ktorému FDA povolila registráciu 26. novembra 2002 pod číslom NDA 021318, a vyrába sa aj ako Bonsity a ako generické teriparatidy; v Európskej únii ho EMA povolila 10. júna 2003 pod názvom Forsteo, držiteľom registrácie je Eli Lilly Nederland B.V. Registračný text v USA uvádza tri indikácie: osteoporóza u žien po menopauze s vysokým rizikom zlomeniny, zvýšenie kostnej masy u mužov s primárnou alebo hypogonadálnou osteoporózou a osteoporóza u mužov aj žien pri dlhodobej systémovej liečbe glukokortikoidmi v dávke zodpovedajúcej 5 mg prednizónu denne a viac. Európska indikácia je formulovaná obdobne a výslovne dodáva, že u žien po menopauze sa preukázalo významné zníženie výskytu vertebrálnych a nevertebrálnych zlomenín, nie však zlomenín bedra.
Liek sa podáva perom s náplňou 560 µg v 2,24 ml, teda 250 µg/ml, ktoré vydá 28 denných dávok po 20 µg. Teriparatid nie je registrovaný u detí a dospievajúcich.
02Mechanizmus účinku
Teriparatid sa viaže na receptor PTH1, čo je receptor spojený s G-proteínom na osteoblastoch a na obličkových tubulárnych bunkách. Aktivácia vedie k tvorbe cyklického AMP a k signalizácii cez proteínkinázu A, ktorá v osteoblaste zapína transkripčný program tvorby kostnej matrix.
Rozhodujúca je dynamika expozície, a nie samotný receptor. Pri trvalo zvýšenej hladine parathormónu, ako pri hyperparatyreóze, prevažuje na kosti odbúravanie: osteoblasty zvyšujú tvorbu RANKL a kostná resorpcia cez osteoklasty sa zrýchľuje. Pri jednej dennej injekcii je hladina vysoká len krátko — po podkožnej dávke 20 µg je maximum v sére asi po 30 minútach a koncentrácia klesá pod hranicu merateľnosti do troch hodín — a v tomto prerušovanom režime prevláda anabolický účinok na osteoblasty. Výsledkom je kostná prestavba posunutá k tvorbe: markery tvorby kosti stúpajú skôr a výraznejšie než markery resorpcie.
Z parathormónu vyplýva aj druhý účinok, a to na minerálové hospodárstvo: teriparatid zvyšuje tubulárnu reabsorpciu kalcia a vylučovanie fosfátu, takže kalcémia po dávke prechodne stúpa. Biologická dostupnosť po podkožnej injekcii je približne 95 %, distribučný objem po intravenóznom podaní asi 0,12 l/kg a sérový polčas po podkožnom podaní približne 1 hodinu. Systémový klírens — asi 62 l/h u žien a 94 l/h u mužov — prevyšuje normálny prietok plazmy pečeňou, takže peptid sa odbúrava nešpecifickými enzýmami v pečeni aj mimo nej a fragmenty sa vylučujú obličkami.
03Účinky
U žien po menopauze s osteoporózou sa teriparatid skúmal v dvojito zaslepenej multicentrickej placebom kontrolovanej štúdii u 1637 žien, z toho 541 dostávalo 20 µg denne podkožne, pri mediáne expozície 19 mesiacov; 90 % žien malo na začiatku aspoň jednu rentgenologicky potvrdenú vertebrálnu zlomeninu. Výskyt aspoň jednej novej vertebrálnej zlomeniny klesol zo 14,3 % v placebovej skupine na 5,0 % v skupine s teriparatidom (p < 0,001), teda absolútne o 9,3 percentuálneho bodu a relatívne o 65 %. Riziko akejkoľvek nevertebrálnej zlomeniny kleslo z 5,5 % na 2,6 % (p < 0,05), absolútne o 2,9 percentuálneho bodu a relatívne o 53 %.
V tej istej štúdii stúpla hustota kostného minerálu v bedrovej chrbtici o 9,7 % oproti 1,1 % pri placebe, v krčku femuru o 2,8 % oproti −0,7 % a v celom bedre o 2,6 % oproti −1,0 %. V bedrovej chrbtici boli štatisticky významné prírastky merateľné už po troch mesiacoch a pokračovali po celý čas liečby; registračný text uvádza pri chrbtici p < 0,001 a pri krčku femuru a celom bedre p < 0,05.
Pri osteoporóze z glukokortikoidov sa účinnosť hodnotila v randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii s aktívnym komparátorom u 428 pacientov vo veku 22 až 89 rokov (priemer 57 rokov, 19 % mužov), ktorí dostávali aspoň 5 mg prednizónu denne alebo ekvivalent minimálne tri mesiace; 214 z nich dostávalo teriparatid 20 µg denne po 18 mesiacov. V tejto skupine stúpla hustota kostného minerálu o 7,2 % v bedrovej chrbtici, o 3,6 % v celom bedre a o 3,7 % v krčku femuru (p < 0,001 vo všetkých lokalitách), pričom medián vstupnej dávky glukokortikoidu bol 7,5 mg denne.
Bezpečnostný súbor dvoch hlavných osteoporotických štúdií u mužov a žien zahŕňa 1382 pacientov vo veku 28 až 86 rokov (priemer 67 rokov), z toho 691 na teriparatide; medián trvania bol 11 mesiacov u mužov a 19 mesiacov u žien. Celková mortalita bola 1 % v oboch skupinách a výskyt závažných nežiaducich udalostí 16 % pri teriparatide oproti 19 % pri placebe.
04Dávkovanie
Registrovaná dávka je u všetkých troch indikácií rovnaká a jednotná pre mužov aj ženy — systémová expozícia je u mužov o 20 až 30 % nižšia, registračný text to však dávkou nekompenzuje. Skúmané dávky nižšie sú dávky z registračných klinických štúdií; ide o tie isté 20 µg denne.
Jednotky
- µg
- mikrogram; 1 000 µg = 1 mg
- IU
- medzinárodná jednotka biologickej aktivity; hmotnosť 1 IU sa pri každej látke líši
Registrované dávkovanie
USA · FDA, EÚ · EMA
Forteo, Forsteo, Bonsity a generické teriparatidy · osteoporóza u žien po menopauze s vysokým rizikom zlomeniny; osteoporóza u mužov s primárnou alebo hypogonadálnou formou; osteoporóza pri dlhodobej systémovej liečbe glukokortikoidmi
20 µg denne
- Podanie
- subkutánne
- Načasovanie
- raz denne, do stehna alebo do brušnej oblasti
- Trvanie
- podávanie dlhšie než 2 roky za život sa zvažuje len u pacienta, ktorý má alebo opäť má vysoké riziko zlomeniny
Registračný text odporúča doplniť kalcium a vitamín D, ak ich príjem stravou nie je dostatočný, a prvú dávku podať za okolností, keď si pacient môže sadnúť alebo ľahnúť. Registrovanou cestou podania je výhradne subkutánna injekcia.
Zdroje Forteo — registračný text FDA ↗ · Drugs@FDA — NDA 021318 ↗ · Forsteo — EMA ↗
Skúmané dávky
Fáza 3, 1637 žien po menopauze s osteoporózou
nové vertebrálne a nevertebrálne zlomeniny
20 µg denne
- Podanie
- subkutánne
- Trvanie
- medián 19 mesiacov
Všetky účastníčky dostávali 1000 mg kalcia a aspoň 400 IU vitamínu D denne.
Randomizovaná štúdia s aktívnym komparátorom, 428 pacientov na glukokortikoidoch
osteoporóza indukovaná glukokortikoidmi
20 µg denne
- Podanie
- subkutánne
- Trvanie
- 18 mesiacov
Všetci dostávali 1000 mg kalcia a 800 IU vitamínu D denne.
Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.
05Riziká a súvislosti
Registračný text vedie osteosarkóm ako upozornenie v časti Varovania, nie ako rámcové varovanie — rámcové varovanie bolo z amerického textu odstránené. Dôvodom je rozdiel medzi hlodavcom a človekom. U potkanov Fischer 344, ktorí dostávali podkožne 5, 30 alebo 75 µg/kg denne 24 mesiacov od veku dvoch mesiacov, stúpol výskyt osteosarkómu závisle od dávky u samcov aj samíc; vo skupine s najvyššou dávkou dosiahol 40 až 50 %, u neliečených kontrol sa nevyskytol žiadny. Tieto dávky zodpovedali 3-, 20- a 60-násobku systémovej expozície človeka pri 20 µg podľa AUC. Druhá dvojročná štúdia ukázala, že výskyt závisel od dávky aj od dĺžky podávania: u zrelých šesťmesačných potkanov liečených 5 µg/kg denne po 6 alebo 20 mesiacov sa nádory nezistili. V dlhodobej štúdii na ovariektomizovaných opiciach, ktoré dostávali 5 µg/kg denne 18 mesiacov a potom boli tri roky sledované — expozícia približne 6-násobok ľudskej pri 20 µg — sa rentgenologicky ani histologicky nezistil žiadny kostný nádor.
U ľudí priniesol odpoveď Osteosarcoma Surveillance Study, ktorý v USA od roku 2003 vyhľadával prípady osteosarkómu v onkologických registroch. Z pacientov s osteosarkómom diagnostikovaným medzi 1. januárom 2003 a 31. decembrom 2016 sa podarilo urobiť rozhovor s 24 %, teda s 1173 ľuďmi, a u troch z nich bolo pred diagnózou zaznamenané podanie teriparatidu. Pri pozaďovom výskyte osteosarkómu približne 2,5 prípadu na milión ročne u amerických dospelých nad 40 rokov bol očakávaný počet prípadov medzi liečenými 4,17, takže štandardizovaný pomer výskytu vyšiel 0,72 (90 % interval spoľahlivosti 0,20 až 1,86). Registračný text to zhŕňa tak, že osteosarkóm bol u liečených hlásený po registrácii, ale zvýšené riziko sa v observačných štúdiách u ľudí nezistilo.
Z tohto dôvodu registračný text napriek tomu vymenúva skupiny, u ktorých sa má teriparatid vynechať, pretože už vstupne majú vyššie riziko osteosarkómu: otvorené epifýzy, teda deti a mladí dospelí, metabolické kostné choroby iné než osteoporóza vrátane Pagetovej choroby, kostné metastázy alebo skeletálna malignita v anamnéze, predchádzajúca rádioterapia zväzkom alebo implantátom v oblasti skeletu a dedičné poruchy predisponujúce k osteosarkómu. Práve pre otvorené epifýzy nie je teriparatid registrovaný u detí a dospievajúcich.
Kalciový účinok je najčastejším laboratórnym nálezom. Kalcémia po dávke prechodne stúpa s maximom o 4 až 6 hodín; aspoň jedna epizóda prechodnej hyperkalcémie sa v klinických štúdiách vyskytla u 11 % žien a 6 % mužov na teriparatide oproti 2 % žien a 0 % mužov na placebe, a pri opakovanom meraní sa potvrdila u 3 % žien a 1 % mužov. Pri meraní aspoň 16 hodín po dávke sa kalcémia od stavu pred liečbou nelíšila. Teriparatid zvyšuje vylučovanie kalcia močom a zvyšuje kyselinu močovú v sére — nad hornú hranicu normy ju mali 3 % liečených oproti 1 % na placebe —, bez nárastu výskytu gutu, artralgie či urolitiázy. Registračný text odporúča vynechať liek u pacientov so známou hyperkalcemickou poruchou a zvážiť prínos a riziko pri aktívnej alebo nedávnej urolitiáze.
Ďalšie upozornenia registračného textu sú hypersenzitívne reakcie vrátane anafylaxie, angioedému a urtikárie — ťažká hypersenzitivita na teriparatid alebo na pomocné látky je kontraindikáciou —, prechodná ortostatická hypotenzia pri prvých dávkach a zhoršenie predtým stabilnej kožnej kalcifikácie, pri ktorom sa liečba ukončuje. V štúdii u pacientov na glukokortikoidoch boli pri teriparatide častejšie nauzea (14 % oproti 7 % pri aktívnom komparátore), gastritída (7 % oproti 3 %), pneumónia (6 % oproti 3 %), dyspnoe (6 % oproti 3 %), insomnia (5 % oproti 1 %), anxieta (4 % oproti 1 %) a herpes zoster (3 % oproti 1 %). Protilátky skrížene reagujúce s teriparatidom sa zistili u 3 % žien (15 zo 541) v hlavnej štúdii, zvyčajne po 12 mesiacoch liečby, bez vplyvu na kalcémiu, na hustotu kosti a bez hypersenzitívnych reakcií.
06Ako zapadá do celku
Teriparatid je v archíve jediná látka, ktorá na kosť pôsobí anabolicky cez receptor parathormónu. Tým sa odlišuje od raloxifénu, ktorý ako selektívny modulátor estrogénového receptora pôsobí antiresorpčne, a od vitamínu D, ktorý zabezpečuje substrát a vstrebávanie kalcia — registračný text teriparatidu s kalciom a vitamínom D priamo počíta a obe hlavné štúdie ich podávali všetkým účastníkom.
Smerom k rastovej osi je vzťah mechanistický. Somatropín a analógy IGF-1 pôsobia na kosť cez os GH–IGF-1 a chondrocyty rastovej platničky, teriparatid cez receptor PTH1 na osteoblaste; obe dráhy sa stretávajú v kostnej prestavbe, ale vstupujú do nej na inom mieste.
Narratívny prehľad z roku 2026 o farmakologických doplnkoch pri stresových kostných poraneniach u športovcov zaradil teriparatid medzi osteoanabolické látky, ktoré sa v tejto súvislosti používajú mimo registrácie, a zhrnul, že jeho dáta pochádzajú prevažne z osteoporotických populácií, z populácií so zlomeninou pri zníženej kvalite kosti a zo spinálnych fúzií, pričom jedna randomizovaná štúdia priamo pri stresovej zlomenine prebieha. Autori uzavreli, že rutinné podávanie osteoanabolických látok pri nekomplikovanom akútnom stresovom poranení u inak zdravého športovca súčasné dôkazy nepodporujú a že základom zostáva korekcia nutričných a metabolických odchýlok spolu s riadením zaťaženia.
Štúdie a zdroje
- FORTEO (teriparatide) injection, for subcutaneous use — US prescribing information (Eli Lilly and Company) ↗DailyMed SPL published 19 August 2026. Three indications (postmenopausal osteoporosis at high fracture risk; men with primary or hypogonadal osteoporosis; glucocorticoid-induced osteoporosis at a daily dose equivalent to 5 mg prednisone or more). Dosage 20 mcg subcutaneously once a day into the thigh or abdominal region; not approved for intravenous or intramuscular use; use beyond 2 years in a lifetime only if the patient remains at or has returned to high fracture risk; pen 560 mcg/2.24 mL (250 mcg/mL) delivering 28 daily 20 mcg doses. Contraindication: severe hypersensitivity. Warnings 5.1–5.5: hypersensitivity (anaphylaxis, angioedema, urticaria); osteosarcoma — rat finding, postmarketing reports, 'an increased risk of osteosarcoma has not been observed in observational studies in humans', with the avoid-list (open epiphyses in paediatric and young adult patients, metabolic bone disease including Paget's, bone metastases or skeletal malignancy history, prior skeletal radiation, hereditary predisposition); hypercalcaemia and cutaneous calcification; urolithiasis; orthostatic hypotension. Adverse reactions: two osteoporosis trials in 1382 patients aged 28–86 (mean 67), 691 on Forteo, median 11 months in men and 19 in women, mortality 1 % versus 1 %, serious adverse events 16 % versus 19 %; glucocorticoid trial 428 patients, nausea 14 % versus 7 %, gastritis 7 % versus 3 %, pneumonia 6 % versus 3 %, dyspnoea 6 % versus 3 %, insomnia 5 % versus 1 %, anxiety 4 % versus 1 %, herpes zoster 3 % versus 1 %. Laboratory: transient hypercalcaemia peaking 4–6 h post-dose in 11 % of women and 6 % of men versus 2 % and 0 % on placebo, confirmed on consecutive measurement in 3 % and 1 %; serum uric acid above normal in 3 % versus 1 % without a rise in gout, arthralgia or urolithiasis. Immunogenicity: antibodies in 3 % of women (15/541). Pharmacokinetics: bioavailability about 95 %, Vd about 0.12 L/kg, clearance about 62 L/h in women and 94 L/h in men, half-life about 1 h. Nonclinical 13.1: Fischer 344 rats 5, 30, 75 mcg/kg/day for 24 months from 2 months of age (3, 20, 60 times human AUC exposure at 20 mcg), dose-related osteosarcoma reaching 40–50 % at the high dose and none in untreated controls; second study showed dose and duration dependence with no tumours in mature 6-month-old rats at 5 mcg/kg/day for 6 or 20 months. 13.2: ovariectomised monkeys 5 mcg/kg/day for 18 months (about 6 times human exposure) plus 3 years' observation, no bone tumours on radiography or histology. Clinical studies 14.1: 1637 postmenopausal women, 541 on 20 mcg, median 19 months, 90 % with a baseline vertebral fracture; new vertebral fracture 5.0 % versus 14.3 % (absolute 9.3 %, 95 % CI 5.5–13.1; relative 65 %, 95 % CI 45–78, p<=0.001); any nonvertebral fracture 2.6 % versus 5.5 % (absolute 2.9 %, relative 53 %, p<0.05), hip 0.2 % versus 0.7 %; BMD lumbar spine +9.7 % versus +1.1 %, femoral neck +2.8 % versus −0.7 %, total hip +2.6 % versus −1.0 %. 14.3: glucocorticoid trial, 214 on Forteo for 18 months, median baseline glucocorticoid 7.5 mg/day, BMD +7.2 % lumbar spine, +3.6 % total hip, +3.7 % femoral neck (p<0.001).
- Drugs@FDA: FORTEO (teriparatide), NDA 021318 — approval history, Eli Lilly and Company ↗The FDA application record for Forteo: application number NDA 021318, sponsor Lilly, original submission (ORIG-1) approval status AP dated 26 November 2002. Two products are listed under the application, teriparatide 0.56 mg/2.24 mL (0.25 mg/mL), marketing status Prescription, and 0.75 mg/3 mL (0.25 mg/mL), Discontinued. Cited for the United States approval date, which the prescribing information itself does not give: that document's 'Initial U.S. Approval' field reads 1987, the year teriparatide was first approved in the United States in an earlier product, not the year Forteo was approved.
- Forsteo (teriparatide) — European Medicines Agency, medicine overview and authorisation details ↗Active substance teriparatide; authorised for use in the European Union; marketing-authorisation holder Eli Lilly Nederland B.V.; date of initial marketing authorisation 10 June 2003. Indications: treatment of osteoporosis in postmenopausal women and in men at increased risk of fracture, with the statement that in postmenopausal women a significant reduction in the incidence of vertebral and nonvertebral fractures but not hip fractures has been demonstrated; treatment of osteoporosis associated with sustained systemic glucocorticoid therapy in women and men at increased risk for fracture.
- Effect of parathyroid hormone (1-34) on fractures and bone mineral density in postmenopausal women with osteoporosis. ↗The randomised placebo-controlled trial behind the registration: postmenopausal women with prior vertebral fractures received 20 or 40 mcg of PTH(1-34) or placebo subcutaneously daily with calcium and vitamin D, median 19 months; new vertebral and nonvertebral fragility fractures were reduced and lumbar spine, femoral neck and total body bone mineral density increased. The 20 mcg arm is the registered dose and the label reproduces its fracture and density figures.
- Teriparatide Did Not Increase Adult Osteosarcoma Incidence in a 15-Year US Postmarketing Surveillance Study. ↗The Osteosarcoma Surveillance Study, begun in the US in 2003: incident osteosarcoma cases diagnosed 1 January 2003 to 31 December 2016 identified through participating US cancer registries, with exposure by telephone self or proxy report and medical-record verification in a sample. Background osteosarcoma incidence about 2.5 cases per million per year in US adults aged 40 or older. Interviews completed for 24 % (1173) of diagnosed patients; three reports of prior teriparatide use; expected 4.17 cases, observed 3, standardised incidence ratio 0.72 (90 % CI 0.20–1.86). Agreement over 90 % between self-reported and chart-recorded osteoporosis medication exposure; mean age 61 years, 53 % male, 19 % with a radiation history and 4 % with Paget's disease.
- Pharmacologic Adjuncts for Bone Stress Injuries in Athletes: A Narrative Review of Current Evidence and Clinical Practice. ↗Narrative review of bone-active drugs used off label for bone stress injuries in athletes, searching PubMed/MEDLINE, Embase and the Cochrane Library to June 2026, with contemporary practice illustrated by a published survey of 126 clinicians in professional football and the 2025 international Delphi consensus. On teriparatide: the data derive predominantly from osteoporotic, fragility-fracture and spinal-fusion populations, with a single randomised controlled trial in stress fracture in progress. Implications: current evidence is insufficient to recommend routine use of bisphosphonates or osteoanabolic agents for an uncomplicated acute bone stress injury in an otherwise healthy athlete; assessment and correction of nutritional and metabolic abnormalities with load management and rehabilitation remain the foundation of care, and the adjuncts discussed should be considered in recurrent, high-risk or delayed-healing injuries.