01Čo je to
IGF-1 LR3, presne Long [Arg3]IGF-I, je rekombinantný analóg ľudského insulínu podobného rastového faktora 1. Oproti natívnym 70 aminokyselinám má v tretej pozícii arginín namiesto glutamátu a na N-konci trinásťaminokyselinové predĺženie, ktoré tvorí prvých jedenásť aminokyselín metionylového prasačieho rastového hormónu s dvojicou valín-asparagín; dohromady má 83 aminokyselín. Pripravuje sa v Escherichia coli ako fúzny peptid, pričom hydrofóbne predĺženie na N-konci pomáha správnemu zbaleniu molekuly. Vznikol ako nástroj na výskum pôsobenia IGF-1: obe úpravy výrazne znižujú jeho väzbu na väzbové proteíny IGFBP, takže v krvi zostáva väčší podiel voľného peptidu.
Registrovaným rekombinantným IGF-1 je mecasermín (Increlex), určený na liečbu poruchy rastu u detí od dvoch rokov s ťažkým primárnym deficitom IGF-1 alebo s deléciou génu pre rastový hormón a neutralizujúcimi protilátkami proti GH. Long [Arg3]IGF-I je iná molekula a registrovaný liek z neho nie je; skúmal sa na potkanoch, prasatách, morčatách, kozmáčoch a myšiach a v bunkových kultúrach. Antidopingový zoznam WADA zaraďuje IGF-1 a jeho analógy do skupiny rastových faktorov S2.3 so zákazom v súťaži aj mimo nej.
02Mechanizmus účinku
Pôsobí na receptor IGF-1, ktorý spúšťa rastovú signalizáciu pod osou rastového hormónu. Rozhodujúca je však slabá väzba na väzbové proteíny. V bunkách potkaních myoblastov L6 boli všetky analógy s N-koncovou úpravou účinnejšie než natívny IGF-1 pri stimulácii syntézy bielkovín a DNA aj pri tlmení ich rozkladu; v bunkových líniách, ktoré IGFBP vylučujú do média, bol poradie účinnosti Long [Arg3]IGF-I a des(1–3)IGF-I vyššie než Long [Gly3]IGF-I, Long IGF-I a IGF-1. V kuracích embryonálnych fibroblastoch, ktoré merateľné IGFBP do média nevylučujú, bol Long [Arg3]IGF-I naopak menej účinný než IGF-1, a na samotný receptor typu 1 sa viaže približne trojnásobne slabšie než natívny IGF-1. Jeho vyššia účinnosť teda pochádza z toho, že ho väzbové proteíny nezadržia, nie zo silnejšej väzby na receptor.
Natívny IGF-1 v krvi cestuje väčšinou v komplexe s IGFBP-3 a acidolabilnou podjednotkou, ktorý predlžuje jeho zotrvanie v cirkulácii. U potkanov sa Long [Arg3]IGF-I vyskytuje prevažne ako voľný peptid a čistí sa z plazmy desaťnásobne rýchlejšie než IGF-1: u negravidných potkanov bol jeho metabolický klírens 9,84 ml/min/kg oproti 0,90 ml/min/kg u IGF-1, pričom viac značeného analógu sa našlo v obličkách, nadobličkách a vaječníkoch. Po jednorazovej dávke 100 µg/kg do svalu potkana bol nezmenený analóg v krvi zistiteľný do 4 hodín, kým jeho produkt skrátený na N-konci Des(1–11) do 16 hodín; rovnaké produkty vznikli aj pri inkubácii v ľudskej plnej krvi.
03Účinky
U potkanov je Long [Arg3]IGF-I výrazne účinnejší než natívny IGF-1. Pri katabolizme vyvolanom dexametazónom bol pri podkožnej infúzii približne 2,5-krát účinnejší pri obnove telesnej hmotnosti a dusíkovej bilancie. Podávané peptidy IGF zvýšili syntézu svalových bielkovín aj znížili ich rozklad meraný vylučovaním 3-metylhistidínu a hmotnosť čreva zvýšili až o 45 %, pričom analógy pôsobili výraznejšie než natívny IGF-1. U rastúcich potkaních samíc dosiahla dávka 44 µg denne podobný prírastok hmotnosti, dusíkovú retenciu a využitie potravy ako 278 µg denne natívneho IGF-1. Pri podaní jednou dennou injekciou namiesto kontinuálnej infúzie zostal 1,5- až 2-krát účinnejší než IGF-1 a u katabolických potkanov znížil vylučovanie 3-metylhistidínu trojnásobne viac než IGF-1.
Rast tkanív je selektívny. U mláďat potkanov vo veku 6 a 12 dní zvýšila 6,5-dňová infúzia peptidov IGF-1 v dávkach 2 až 12,5 mg/kg denne hmotnosť obličiek až o 85 % a sleziny o 76 % a zhrubla pritom sliznica aj muscularis externa čreva; Long [Arg3]IGF-I bol pri všetkých rastových ukazovateľoch účinnejší než IGF-1, pričom plazmatickú hladinu IGF-1 nezvyšoval. U morčiat zvýšila sedemdňová infúzia 120 µg denne podiel hmotnosti nadobličiek, čreva, obličiek a sleziny bez zmeny celkového rastu. U myší s dystrofiou mdx znížilo štvortýždňové podávanie približne 1,5 mg/kg denne osmotickou pumpou pokles sily po predlžovacích kontrakciách v extensor digitorum longus, soleu aj v bránici, a to bez zmeny únavy a oxidačného metabolizmu svalu, teda iným mechanizmom než natívny IGF-1.
Účinok závisí od druhu a od výživového stavu. U prasiat vo výkrme znížila štvordňová infúzia 180 µg/kg denne denný prírastok, príjem potravy, plazmatický inzulín, IGFBP-3 aj vlastný IGF-1, priemernú hladinu GH o 23 % a plochu pulzov GH o 60 %. U potkanov pri obmedzenom príjme potravy udržala infúzia 98 nmol/kg denne vyššiu telesnú hmotnosť a lepšiu dusíkovú bilanciu, svalové bielkoviny sa však nezachovali a u dospelých potkanov sa rozklad bielkovín zrýchlil. U myší s modelom Alzheimerovej choroby 5XFAD zlepšilo sedemmesačné podávanie do nosa zloženie tela a prestavbu amyloidných plakov, správanie ani pamäť sa nezmenili.
04Dávkovanie
Klinická dávka pre ľudí publikovaná nebola. Skúmané dávky nižšie pochádzajú zo zvieracích štúdií a pri každej je uvedený druh; v nich sa analóg podával kontinuálnou podkožnou infúziou z osmotickej pumpy, jednou dennou podkožnou injekciou alebo jednorazovo do svalu. Posledná skupina je rozsah, ktorý o sebe hlásia užívatelia a ktorý zhrnul prehľadový článok.
Pre Long [Arg3]IGF-I nebola publikovaná žiadna klinická dávka u ľudí — prehľad z roku 2026 to pri tomto analógu uvádza výslovne, vrátane toho, že ani cestu podania nijaká recenzovaná ľudská štúdia neuviedla — a zo zvieracích dávok nižšie sa dávka na človeka neprepočítava; rozsah v poslednej skupine je to, čo o sebe hlásia samotní užívatelia.
Jednotky
- µg
- mikrogram; 1 000 µg = 1 mg
- mg/kg, µg/kg
- na kilogram telesnej hmotnosti zvieraťa v štúdii
Skúmané dávky
Potkany s hmotnosťou okolo 150 g, infúzia alebo jedna denná injekcia
anabolický účinok pri raste a pri katabolizme po dexametazóne
44–400 µg na potkana denne
- Podanie
- subkutánne
- Trvanie
- 7–14 dní
Zdroje Tomas a kol. 1992 ↗ · Tomas a kol. 1993 ↗ · Tomas a kol. 1996 ↗
Mláďatá potkanov vo veku 6 a 12 dní, 6,5-dňová infúzia
rast tráviaceho traktu a vnútorných orgánov
2–12,5 mg/kg denne
- Podanie
- subkutánne
Zdroj Steeb a kol. 1997 ↗
Myši mdx a zdravé myši C57BL/10
odolnosť svalu proti poškodeniu kontrakciou
približne 1,5 mg/kg denne
- Podanie
- subkutánne
- Trvanie
- 4 týždne
Zdroj Gehrig a kol. 2008 ↗
Prasatá vo výkrme, štvordňová infúzia
rast a hormonálna odpoveď
180 µg/kg denne
- Podanie
- infúzne
Zdroj Dunaiski a kol. 1997 ↗
Potkany, jednorazová dávka v antidopingovej štúdii
zistiteľnosť analógu a jeho rozkladných produktov
100 µg/kg
- Podanie
- intramuskulárne
Zdroj Mongongu a kol. 2021 ↗
Nemedicínske použitie (šport, kulturistika)
Hlásená prax užívateľovŠport a kulturistika
anabolický účinok na kostrové svalstvo, podľa prehľadu po tréningu
20–40 µg denne
- Podanie
- subkutánne alebo intramuskulárne
- Načasovanie
- raz denne
Účinky a riziká podľa dávky Analóg je upravený tak, aby sa takmer neviazal na väzbové bielkoviny IGF, a preto zostáva v krvi voľný a aktivuje receptor IGF-1 dlhšie než vlastný IGF-1. Dávka je tým hlavnou premennou: čím viac voľného agonistu, tým silnejší inzulínu podobný odber glukózy, a hypoglykémia je pri registrovanom rekombinantnom IGF-1 najčastejším nežiaducim účinkom závislým od dávky. Analóg súčasne tlmí vlastnú os rastového hormónu — u ošípaných pri štvordňovej infúzii 180 µg/kg denne klesla sekrécia GH, vlastný IGF-1 aj inzulín — takže s vyššou dávkou nerastie celková anabolická signalizácia v rovnakom pomere, v akom rastie podaná dávka.
Podklad hlásenej praxe kulturistické online zdroje a komerčné stránky tohto odvetvia, zhrnuté v tabuľke prehľadového článku z roku 2026
Ten istý prehľad pri tomto analógu výslovne uvádza, že recenzovaná ľudská štúdia neuviedla ani dávku, ani cestu podania; hlásený rozsah teda nemá klinický protiklad, s ktorým by sa dal porovnať, a nejde o klinicky skúmaný režim.
Zdroj · prehľad hlásenej praxe Dominikowski a kol. 2026 ↗
Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol. Dávky z nemedicínskeho použitia stoja vedľa liečebných na porovnanie a pre profil účinkov a rizík, ktorý sa s dávkou mení; čísla označené ako hlásená prax užívateľov pochádzajú z publikovaných správ o tom, čo ľudia o svojom užívaní uvádzajú, nie z registračného textu ani z klinickej štúdie.
05Riziká a súvislosti
U ľudí sa Long [Arg3]IGF-I neskúmal: publikované údaje pochádzajú z buniek a zo štúdií na potkanoch, prasatách, morčatách, kozmáčoch a myšiach, doplnené o rozklad analógu v ľudskej plnej krvi in vitro. Registrovaným rekombinantným IGF-1 pre ľudí je mecasermín.
Hlavným akútnym rizikom voľného IGF-1 je hypoglykémia, pretože pôsobí podobne ako inzulín. Registračný text registrovaného rekombinantného IGF-1 mecasermínu uvádza ťažkú hypoglykémiu až s hypoglykemickými kŕčmi: v klinických štúdiách so 71 deťmi s ťažkým primárnym deficitom IGF-1 ju aspoň raz malo 42 % liečených, u piatich bola ťažká a u štyroch viedla ku kŕčom alebo bezvedomiu, najčastejšia bola v prvom mesiaci liečby a u menších detí. Preto sa mecasermín podáva do 20 minút pred jedlom alebo po ňom a pri vynechanom jedle sa dávka vynecháva. Pri analógoch so slabou väzbou na IGFBP je tento účinok výraznejší: u prasiat a kozmáčov znižovali plazmatickú glukózu dvoj- až trojnásobne účinnejšie než natívny IGF-1 a ich kumulatívny štvorhodinový účinok bol štyri- až osemnásobne väčší.
Registračný text mecasermínu ďalej uvádza hypertrofiu lymfatického tkaniva vrátane mandlí, ktorú mala v prvých dvoch rokoch liečby 15 % detí a ktorú môže sprevádzať chrápanie, spánkové apnoe a výpotok v strednom uchu. Uvádza aj intrakraniálnu hypertenziu s edémom papily zrakového nervu, poruchami videnia, bolesťou hlavy a nevoľnosťou, ktorá po prerušení podávania ustúpila, skĺznutie hlavice stehennej kosti, progresiu skoliózy a hlásené prípady zhubných nádorov; kontraindikáciami sú precitlivenosť, uzavreté rastové štrbiny a zhubný nádor alebo nádor v anamnéze. Polčas mecasermínu po podkožnom podaní je 5,8 hodiny a jeho klírens je nepriamo úmerný hladine IGFBP-3, takže pri nízkom IGFBP-3 sa IGF-1 čistí rýchlejšie.
Analóg mení aj vlastnú os rastového hormónu: u ošípaných vo výkrme pri štvordňovej infúzii 180 µg/kg denne klesol vlastný IGF-1, IGFBP-3, inzulín aj sekrécia GH. IGF-1 a jeho analógy sú na antidopingovom zozname WADA v skupine S2.3 so zákazom v súťaži aj mimo nej.
06Ako zapadá do celku
Long [Arg3]IGF-I je priamy ligand receptora IGF-1, teda posledného stupňa osi rastového hormónu. WADA zaraďuje IGF-1 a jeho analógy spolu s mechano rastovými faktormi do skupiny rastových faktorov S2.3, rastový hormón, jeho analógy a fragmenty do S2.2.3 a analógy GHRH, sekretagógy rastového hormónu a peptidy GHRP do S2.2.4. Rozdiel medzi vetvami je v tom, kde do osi vstupujú: tesamorelín a ďalšie analógy GHRH zvyšujú sekréciu hypofýzy, somatropín dodáva hotový hormón, ktorý tvorbu IGF-1 v pečeni zvýši, a analóg IGF-1 pôsobí na receptor priamo.
Prehľad peptidov osi GH–IGF-1 z roku 2026 zaraďuje IGF-1 LR3 a pegylovaný mechano rastový faktor medzi analógy IGF-1 a opisuje ich ako skupinu bez publikovaných ľudských štúdií, na rozdiel od tesamorelínu s registrovanou indikáciou a od CJC-1295 s DAC, ktorý má ľudské farmakologické štúdie.
Štúdie a zdroje
- INCRELEX (mecasermin) injection, for subcutaneous use — US prescribing information (Ipsen Biopharmaceuticals) ↗DailyMed SPL effective 5 August 2025 for the registered recombinant human IGF-1: indication (growth failure in children 2 years and older with severe primary IGF-1 deficiency or GH gene deletion with neutralising antibodies), 0.04–0.12 mg/kg twice daily SC with a meal or snack; contraindications (hypersensitivity, closed epiphyses, malignant neoplasia); warnings (hypoglycaemia with seizures, hypersensitivity and anaphylaxis, intracranial hypertension, lymphoid tissue hypertrophy, slipped capital femoral epiphysis, scoliosis, malignant neoplasia); adverse reactions in 71 subjects over a mean 3.9 years (hypoglycaemia 42 %, five severe, four with seizures or loss of consciousness, most frequent in the first month and in younger children; tonsillar hypertrophy 15 %); PK (SC bioavailability close to 100 %, terminal T½ 5.8 h after 0.12 mg/kg, clearance inversely proportional to IGFBP-3, over 80 % of IGF-1 bound with IGFBP-3 and the acid-labile subunit).
- World Anti-Doping Code International Standard: Prohibited List 2026 ↗S2.3 growth factors and growth factor modulators: insulin-like growth factor 1 (IGF-1, mecasermin) and its analogues, mechano growth factors; S2.2.3 growth hormone, its analogues and fragments; S2.2.4 GHRH analogues, growth hormone secretagogues and GH-releasing peptides; prohibited at all times, in force from 1 January 2026.
- Novel recombinant fusion protein analogues of insulin-like growth factor (IGF)-I indicate the relative importance of IGF-binding protein and receptor binding for enhanced biological potency. ↗Production in E. coli and cell assays of IGF-I fusion analogues made of an IGF-I sequence with the first 11 amino acids of methionyl porcine growth hormone plus Val-Asn, including Long [Arg3]-IGF-I: in L6 rat myoblasts all analogues were more potent than IGF-I at stimulating protein and DNA synthesis and inhibiting protein breakdown; in cell lines secreting IGF-binding proteins the potency order was Long [Arg3]-IGF-I and des(1-3)IGF-I > Long [Gly3]-IGF-I > Long IGF-I > IGF-I, while in chicken embryo fibroblasts without detectable IGFBPs Long [Arg3]-IGF-I was less potent than IGF-I; the hydrophobic N-terminal extension aids correct folding.
- Insulin-like growth factor-I (IGF-I) and especially IGF-I variants are anabolic in dexamethasone-treated rats. ↗150 g male rats made catabolic with 20 µg/day dexamethasone and infused subcutaneously by osmotic pump for 7 days: des(1-3)IGF-I and LR3IGF-I were about 2.5-fold more potent than IGF-I on body weight and nitrogen retention although LR3IGF-I binds the type 1 IGF receptor 3-fold less well; muscle protein synthesis rose and breakdown measured by 3-methylhistidine excretion fell; gut weight increased by up to 45 %.
- Anabolic effects of insulin-like growth factor-I (IGF-I) and an IGF-I variant in normal female rats. ↗Growing female rats infused subcutaneously for 14 days: IGF-I raised body weight gain, nitrogen retention and food conversion efficiency dose-dependently (18–26 % at 278 µg/day) and 44 µg/day of LR3IGF-I, which binds IGF-binding proteins very weakly, produced similar effects; body proportions were maintained.
- Superior potency of infused IGF-I analogues which bind poorly to IGF-binding proteins is maintained when administered by injection. ↗Normal growing rats (150 g) and dexamethasone-treated catabolic rats, 7 days of subcutaneous delivery at 320 and 400 µg/day by osmotic pump or by once- or twice-daily injection: infused LR3IGF-I was 1.5- to 2-fold more potent than IGF-I on body weight gain, visceral organ weights and feed efficiency, stayed more potent when injected once daily, and reduced N-tau-methylhistidine excretion threefold more than injected IGF-I.
- IGF-I variants which bind poorly to IGF-binding proteins show more potent and prolonged hypoglycaemic action than native IGF-I in pigs and marmoset monkeys. ↗Bolus doses in pigs (20 and 50 µg/kg) and marmosets: the IGFBP-poor variants, including LR3IGF-I, lowered plasma glucose 2- to 3-fold more potently than IGF-I and suppressed it far longer, with a 4- to 8-fold greater cumulative four-hour hypoglycaemic effect; the order of potency was IGF-I < long-IGF-I < R3IGF-I ≈ LR3IGF-I < des(1-3)IGF-I.
- Insulin-like growth factor-I (IGF-I) analogue, LR(3)IGF-I, ameliorates the loss of body weight but not of skeletal muscle during food restriction. ↗Young (5 weeks) and adult (12 weeks) rats fed at 100, 78, 56 or 33 % of ad libitum intake and infused with LR3IGF-I at 98 nmol/kg/day for 7 days: higher body weight (3–8 %) and nitrogen retention at every intake level, but muscle protein was not conserved; in adult rats protein breakdown rose and protein synthesis and RNA content fell; fat loss increased only in young rats.
- Plasma clearance and tissue distribution of labelled insulin-like growth factor-I (IGF-I) and an analogue LR3IGF-I in pregnant rats. ↗Radiolabelled intravenous boluses in catheterised virgin and pregnant rats: metabolic clearance rate of LR3IGF-I 9.84 ml/min/kg in virgin and 9.19 in pregnant rats versus 0.90 for IGF-I in virgin rats and 2.88 in pregnant rats; most of the analogue circulated as free peptide while IGF-I was mainly in the 150 kDa complex; more analogue tracer in kidneys, ovaries and adrenals of virgin rats.
- Systemic infusion of IGF-I or LR(3)IGF-I stimulates visceral organ growth and proliferation of gut tissues in suckling rats. ↗Neonatal rats infused for 6.5 days from day 6 or 12 postpartum at 0, 2, 5 or 12.5 µg per g body weight per day: kidney and spleen weights rose by up to 85 and 76 %, gut weight and length by up to 60 and 32 %, with thickening of the mucosa and muscularis externa; LR3IGF-I was more potent for all growth parameters and did not raise plasma IGF-I levels.
- Long R3 insulin-like growth factor-I (IGF-I) infusion stimulates organ growth but reduces plasma IGF-I, IGF-II and IGF binding protein concentrations in the guinea pig. ↗Female guinea pigs of 350 g continuously infused for 7 days with 120 µg/day of LR3IGF-I: fractional weights of adrenals, gut, kidneys and spleen rose significantly while body weight gain, feed intake, feed conversion efficiency and carcass composition did not change.
- Long [R3] insulin-like growth factor-I reduces growth, plasma growth hormone, IGF binding protein-3 and endogenous IGF-I concentrations in pigs. ↗Four-day infusion of LR3IGF-I at 180 µg/kg/day in finisher pigs: average daily gain, food intake and plasma IGFBP-3, IGF-I and insulin fell, mean plasma GH fell by 23 % and the area under the GH peaks by 60 %; co-administered porcine GH did not restore growth performance.
- Insulin-like growth factor-I analogue protects muscles of dystrophic mdx mice from contraction-mediated damage. ↗Dystrophic mdx and wild-type C57BL/10 mice given LR IGF-I continuously at about 1.5 mg/kg/day by osmotic mini-pump for 4 weeks: lower force deficits after lengthening contractions in extensor digitorum longus, soleus and diaphragm, and unlike native IGF-I the protection was independent of changes in muscle fatigue and oxidative metabolism.
- Intranasal long R3 insulin-like growth factor-1 treatment promotes amyloid plaque remodeling in cerebral cortex but fails to preserve cognitive function in male 5XFAD mice. ↗Male 5XFAD and wild-type mice treated intranasally for 7 months (19–27 mice per group): improved body composition and cortical plaque remodelling (fewer filamentous and more inert plaques, fewer low molecular weight amyloid-beta oligomers) without a significant change in behaviour or memory; in BV2 microglial cells the analogue enhanced amyloid-beta uptake.
- Detection of LongR(3) -IGF-I, Des(1-3)-IGF-I, and R(3) -IGF-I using immunopurification and high resolution mass spectrometry for antidoping purposes. ↗Antidoping method validated in human serum and tested after a single intramuscular dose of 100 µg/kg in rats, with detection evaluated up to 36 h: unchanged LongR3-IGF-I disappeared rapidly after 4 h while the N-terminally shortened degradation products Des(1)-, Des(1-10)- and Des(1-11)-LongR3-IGF-I were detected, the last of them up to 16 h; the same products formed when the analogues were incubated in human whole blood.
- The emerging landscape of performance-enhancing peptides modulating GH-IGF1 axis: bridging the gap between clinical evidence and patient self-administration. ↗Narrative review of GH–IGF-1 axis peptides: IGF-1 LR3 and PEG-MGF are classed as IGF-1 analogues with no peer-reviewed clinical studies reporting human dosing regimens, in contrast to tesamorelin (approved indication, RCT base) and CJC-1295 with DAC (human ascending-dose pharmacology); the review's dosing table is drawn from online forums (full text).