rCryseK_Chems

← Compound tree · Peptides · Immune and inflammation

COMPOUND RECORD / THYMOSIN-ALPHA-1

Thymosin alpha-1

Tymusový peptid, ktorý poháňa dozrievanie T-lymfocytov. Registrovaný liek pri hepatitíde B aj ako adjuvans vakcín.

Zadaxin, thymalfasin, thymosin alpha 1, Ta1

Why it’s on the radar

  • Dozrievanie a funkcia T-lymfocytov
  • Odpoveď na vakcínu u oslabenej imunity
  • Protivírusový účinok pri hepatitíde B
  • Registrovaný liek (Zadaxin)
STRUCTURE / Thymosin alpha-1
Thymosin alpha-1 2D chemical structureExpand structure ↗
2D chemical structure · PubChem CID 16130571Structure source ↗
21cited
studies ↗
LAB03
ANIMAL02
HUMAN10
META06

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

Tymozín alfa-1 je peptid z 28 aminokyselín s acetylovaným N-koncom, izolovaný v roku 1977 z frakcie 5 tymozínu z teľacieho týmusu. V organizme vzniká z prekurzora protymozínu alfa: lyzozómový enzým legumaín štiepi väzbu Asn28-Gly29 a výsledný tymozín alfa-1 sa nachádza voľne v cytozóle rôznych tkanív cicavcov. Syntetická forma nesie názov tymalfazín a predáva sa ako liek Zadaxin.

Patrí medzi imunostimulanciá (ATC L03AX) a pôsobí ako imunomodulátor: podporuje dozrievanie a funkciu T-lymfocytov a aktiváciu dendritických buniek. V Taliansku je registrovaný ako adjuvans vakcinácie proti chrípke u imunokompromitovaných osôb, v Singapure a Indonézii na chronickú hepatitídu B (v Singapure aj na chronickú hepatitídu C), ďalej je schválený v Indii, Hongkongu a Mexiku. Európska agentúra EMA mu v roku 2002 priznala označenie liek na vzácne choroby pri hepatocelulárnom karcinóme. V USA sa dostáva k pacientom len ako magistraliter pripravovaný peptid: wellness kliniky a kliniky funkčnej medicíny ho ponúkajú ako injekciu alebo nosový sprej.

02Mechanizmus účinku

Tymozín alfa-1 zapína dendritické bunky cez receptory Toll-like. U myší vyvolal v dendritických bunkách naložených spórami Aspergillus fumigatus funkčné dozrievanie a tvorbu interleukínu 12, a to signálnou cestou závislou od adaptéra MyD88, p38 MAPK a NF-κB; in vivo aktivoval protiplesňovú imunitu typu Th1, zrýchlil obnovu myeloidných buniek a chránil myši po prenose krvotvorných buniek pred aspergilózou. V kultúrach ľudských dendritických buniek odvodených z monocytov mení ich odpoveď na vírusové a bakteriálne agonisty receptorov Toll-like dvojako: pri nestimulovaných bunkách podporuje dozrievanie, pri stimulovaných tlmí nadmernú produkciu cytokínov.

U pacientov sa tento mechanizmus prejavuje na počte a kvalite T-lymfocytov. V skupine 76 pacientov s ťažkým COVID-⁠19 zvýšil tymozín alfa-1 počet T-lymfocytov pri ťažkej lymfopénii, u starších pacientov obnovil počty CD8+ a CD4+ buniek a znížil na CD8+ lymfocytoch markery vyčerpania PD-⁠1 a Tim-3; súbežne stúpali kruhové úseky DNA z prestavby T-receptora (TREC), ktoré merajú výdaj týmusu. V multicentrickej štúdii s 361 pacientmi s ťažkou sepsou zvýšil expresiu HLA-⁠DR na monocytoch na 3. aj 7. deň liečby, teda ukazovateľ obnovenej schopnosti monocytov prezentovať antigén. V nádoroch myší prepína makrofágy spojené s nádorom z protizápalového fenotypu M2 späť k zápalovému profilu pri pohlcovaní odumretých nádorových buniek.

Po podaní pod kožu sa vstrebáva rýchlo. V skríženej štúdii s deviatimi zdravými dobrovoľníkmi dosiahol maximum v sére za 0,67–⁠2 hodiny, maximálna koncentrácia bola 32,6–⁠78,9 µg/l a polčas eliminácie 1,8–⁠2,6 hodiny; po piatich dňoch podávania sa látka nekumulovala a distribučný objem 30–⁠40 l zodpovedá extracelulárnej tekutine. Taliansky registračný text uvádza, že po subkutánnej injekcii dosahuje krvná hladina maximum približne za 6 hodín a do 24 hodín sa vracia na pôvodnú úroveň.

03Účinky

Pri chronickej hepatitíde B pôsobí tymozín alfa-1 protivírusovo a jeho účinok sa prehlbuje po skončení liečby. V randomizovanej kontrolovanej štúdii s 98 pacientmi dosiahlo pri 26-týždňovej liečbe 1,6 mg dvakrát týždenne kompletnú virologickú odpoveď (vymiznutie HBV DNA aj HBeAg) 40,6 % liečených oproti 9,4 % v kontrolnej skupine, hodnotené 18 mesiacov od začiatku; zaslepené histologické hodnotenie ukázalo zlepšenie zápalovej aktivity. V randomizovanej štúdii s 316 japonskými pacientmi malo pri dávke 1,6 mg počas 24 týždňov o rok neskôr normálnu hladinu ALT 36,4 % pacientov, 30 % stratilo HBV DNA a 22,8 % HBeAg. Metaanalýza piatich randomizovaných štúdií s 353 pacientmi vyčíslila pomer šancí na virologickú odpoveď 2,67 rok po skončení liečby a v porovnaní s interferónom alfa (štyri randomizované štúdie, 199 pacientov) bol pomer šancí na kompletnú odpoveď pol roka po liečbe 2,69.

Pri cirhóze a hepatitíde C sa používa v kombinácii. Metaanalýza siedmich randomizovaných štúdií s 1144 pacientmi s cirhózou pri hepatitíde B zistila, že entekavir s tymozínom alfa-1 dosahuje vyššiu celkovú odpoveď než entekavir samotný (relatívne riziko 1,18), 24 týždňov po liečbe častejšie nedetegovateľnú HBV DNA (1,91) a stratu HBeAg (2,05), pričom nežiaducich účinkov bolo menej (0,48). Pri chronickej hepatitíde C uvádza singapurský registračný text združenú analýzu štúdií so 121 pacientmi: trvalá biochemická odpoveď, teda normálna ALT 6–⁠12 mesiacov po liečbe, bola pri kombinácii s interferónom 22,4 % oproti 9,3 % pri samotnom interferóne.

V intenzívnej medicíne zasahuje do imunitného ochabnutia pri sepse a pankreatitíde. V multicentrickej štúdii ETASS s 361 pacientmi s ťažkou sepsou bola 28-dňová úmrtnosť pri tymozíne alfa-1 26,0 % oproti 35,0 % v kontrolnej skupine (relatívne riziko 0,74) a liečení prežívali po zaradení dlhšie (p = 0,049 v analýze prežívania). Následná štúdia fázy 3 TESTS s 1106 dospelými so sepsou v 22 čínskych centrách použila dvojnásobne častejšie podávanie a 28-dňová úmrtnosť bola 23,4 % oproti 24,1 % pri placebe (pomer rizík 0,99); v podskupinách pacientov s nádorom a s diabetom autori videli priaznivejší účinok. Metaanalýza 11 randomizovaných štúdií s 1927 pacientmi uvádza celkový pomer šancí na 28-dňovú úmrtnosť 0,73. Pri ťažkej akútnej pankreatitíde metaanalýza piatich randomizovaných štúdií so 706 pacientmi ukázala vyšší podiel CD4+ buniek (o 4,53 percentuálneho bodu), vyšší pomer CD4+/CD8+ (o 0,42), menej mimopankreatických infekcií (relatívne riziko 0,56) a nižšie skóre APACHE II (o 1,52); v randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii s 508 pacientmi sa výskyt infikovanej pankreatickej nekrózy 15,7 % oproti 18,1 % pri placebe nezmenil.

Pri COVID-⁠19 sa sledovala úmrtnosť. V retrospektívnej analýze 76 pacientov s ťažkým priebehom v dvoch wuchanských nemocniciach zomrelo v liečenej skupine 11,11 % oproti 30,00 % neliečených a najväčší prínos mali pacienti s počtom CD8+ pod 400/µl alebo CD4+ pod 650/µl. Metaanalýza ôsmich štúdií s pacientmi so stredne ťažkým až kritickým COVID-⁠19 uvádza nižšiu úmrtnosť pri tymozíne alfa-1 (relatívne riziko 0,59), bez rozdielu v potrebe mechanickej ventilácie a v dĺžke hospitalizácie.

Ako adjuvans vakcín zlepšuje odpoveď u ľudí s oslabenou imunitou. V dvojito zaslepenej štúdii s placebom u 90 mužov vo veku 65–⁠99 rokov zvýšil spolu s trojvalentnou vakcínou proti chrípke tvorbu protilátok a nezaznamenala sa pri ňom toxicita. V trojramennej štúdii s 99 hemodialyzovanými pacientmi dosiahli skupiny s tymozínom alfa-1 v dávke 3,2 mg a 6,4 mg k adjuvovanej vakcíne proti pandemickej chrípke H1N1v vyššie geometrické priemery titrov než vakcína samotná a splnili všetky kritériá výboru CHMP pre imunogenitu. V onkológii dosiahla randomizovaná štúdia so 488 pacientmi s metastatickým melanómom pri pridaní tymozínu alfa-1 k dakarbazínu a interferónu alfa medián celkového prežívania 9,4 mesiaca oproti 6,6 mesiaca v kontrolnej skupine (pomer rizík 0,80), v ramenách s dávkou 3,2 mg bolo 10 a 12 nádorových odpovedí oproti štyrom v kontrolnej skupine a pridanie peptidu neprinieslo ďalšiu toxicitu.

04Dávkovanie

Tymozín alfa-1 sa podáva injekčne pod kožu, pri talianskom registračnom texte aj do svalu. Registrované dávkovanie je 1,6 mg v jednej dávke, čo zodpovedá 900 µg na m² telesného povrchu, dvakrát týždenne; pri hmotnosti do 40 kg sa prepočítava na 40 µg/kg. V štúdiách pri sepse a pankreatitíde sa tá istá jednotlivá dávka podávala dvakrát denne.

Jednotky

µg
mikrogram; 1 000 µg = 1 mg
µg/kg
na kilogram telesnej hmotnosti; napríklad 1 µg/kg pri 70 kg = 70 µg
µg/m²
na meter štvorcový povrchu tela, ktorý sa vypočíta z výšky a hmotnosti

Registrované dávkovanie

  • Taliansko · registrovaný liek

    Zadaxin 1,6 mg/ml, prášok a rozpúšťadlo na injekčný roztok · adjuvans vakcinácie proti chrípke u imunokompromitovaných osôb

    1,6 mg v jednej dávke (900 µg/m² telesného povrchu, podľa tabuľky registračného textu 1,32–⁠1,87 mg)

    Podanie
    subkutánne alebo intramuskulárne
    Načasovanie
    dvakrát týždenne
    Trvanie
    4 týždne od prvej vakcinácie, rovnaká kúra od 8. do 12. týždňa pri druhej vakcinácii

    Zdroje Zadaxin — registračný text (AIFA 2026) ↗ · FDA, podklady PCAC 2024 ↗

  • Singapur · registrovaný liek

    Zadaxin, injekcia 1,6 mg · chronická hepatitída B, samostatne alebo spolu s interferónom

    1,6 mg (900 µg/m²), pri hmotnosti do 40 kg dávka 40 µg/kg

    Podanie
    subkutánne
    Načasovanie
    dvakrát týždenne
    Trvanie
    6–⁠12 mesiacov

    Registračný text uvádza oneskorenú odpoveď: prínos sa prejavuje 12 a viac mesiacov po skončení liečby.

    Zdroj Zadaxin — registračný text (Singapur 2026) ↗

  • Singapur · registrovaný liek

    Zadaxin, injekcia 1,6 mg · chronická hepatitída C, v kombinácii s interferónom

    1,6 mg (900 µg/m²), pri hmotnosti do 40 kg dávka 40 µg/kg

    Podanie
    subkutánne
    Načasovanie
    dvakrát týždenne
    Trvanie
    12 mesiacov

    Zdroj Zadaxin — registračný text (Singapur 2026) ↗

  • Indonézia · registrovaný liek

    Zadaxin, prášok na injekciu 1,6 mg · chronická hepatitída B u dospelých od 18 rokov s kompenzovaným ochorením pečene a replikáciou vírusu

    1,6 mg v jednej dávke

    Podanie
    subkutánne
    Načasovanie
    dvakrát týždenne s odstupom 3 alebo 4 dni
    Trvanie
    6 mesiacov, celkovo 52 dávok bez prerušenia

    Zdroj FDA, podklady PCAC 2024 ↗

Skúmané dávky

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

Taliansky registračný text uvádza, že podávanie Zadaxinu neviedlo ku klinicky významným nežiaducim účinkom okrem občasnej miernej a prechodnej bolesti v mieste vpichu. Kontraindikáciou je precitlivenosť na liečivo alebo pomocné látky, tehotenstvo a dojčenie; registračný text vylučuje použitie u detí a dospievajúcich. U atopických osôb a ľudí s alergickou reakciou v anamnéze odporúča opatrnosť, pri autoimunitných chorobách posúdenie prípad od prípadu a opatrnosť pri súbežnom podávaní s inými imunomodulačnými liekmi, pretože látka zasahuje do funkcie lymfocytov. Singapurský registračný text ho považuje za kontraindikovaný u ľudí, ktorí sú cielene imunosupresovaní, napríklad po transplantácii orgánu, ak prínos jasne neprevažuje riziko.

Pri hepatitíde B môže počas liečby prechodne stúpnuť ALT nad dvojnásobok pôvodnej hodnoty. V randomizovanej štúdii s 316 pacientmi sa taký vzostup objavil u 22 pacientov, rovnako často pri dávke 0,8 mg aj 1,6 mg, u 16 z nich sa liečba prerušila a všetci sa upravili bez zlyhania pečene. Autori ho vysvetľujú zosilnením imunitnej odpovede proti infikovaným hepatocytom, ktoré patrí k prirodzenému priebehu choroby; registračný text preto odporúča pokračovať v liečbe, kým sa neobjavia príznaky zlyhania pečene. Pri kombinácii s interferónom alfa sa u dvoch pacientov s hepatitídou C objavil prechodný pokles a následný vzostup TSH, aký je známy aj pri samotnom interferóne, a v štúdii s chemoembolizáciou pri hepatocelulárnom karcinóme uvádzali autori bolesť bradaviek u viac než desatiny liečených.

Po transplantácii krvotvorných buniek je imunostimulácia zásah do krehkej rovnováhy. V jednoramennej štúdii so 14 príjemcami haploidentického transplantátu vznikla u jedného zo šiestich pacientov, ktorí dostali infúziu darcových lymfocytov spolu s tymozínom alfa-1, imunitná hemolytická anémia a pacient zomrel. Imunitná hemolytická anémia po takej transplantácii sa bežne vyskytuje pod 6 % a zlyhanie prihojenia pod 4 %, preto FDA pri tejto indikácii upozorňuje na možné zhoršenie reakcie štepu proti hostiteľovi a na riziko zlyhania prihojenia.

Preklinické podklady výrobcu uvádzajú, že jednorazová subkutánna dávka do 20 mg/kg u myší, potkanov a kosmáčov a opakované dávky do 6 mg/kg denne počas 13 týždňov alebo do 1 mg/kg denne počas 26 týždňov nevyvolali signály poškodenia. Taliansky registračný text dopĺňa, že pri chronickom podávaní 1000 µg/kg denne sa u zvierat objavila neutropénia, mierna trombocytopénia a leukocytóza závislé od dávky; v štúdiách teratogenity u myší boli pri dávkach 300 a 1000 µg/kg denne mierne vyššie neskoré resorpcie a spomalená osifikácia lebky. V americkej databáze hlásení FAERS bol k júnu 2024 jediný záznam: 46-ročný muž s chronickou hepatitídou C hospitalizovaný pre úzkosť, fibriláciu predsiení a prechodný pokles TSH počas liečby peginterferónom alfa-2a a tymozínom alfa-1, pričom všetky tri príhody opisuje aj registračný text peginterferónu.

06Ako zapadá do celku

Tymozín alfa-1 je peptid z frakcie 5 tymozínu, ktorej rozdelením vznikla celá rodina tymozínov: názov zdieľa s tymozínom beta-4, z ktorého je odvodený TB-⁠500, no ide o inú molekulu s iným mechanizmom (tymozín beta-4 viaže aktín a WADA ho spolu s derivátmi zaraďuje medzi rastové faktory v skupine S2.3). Tymulín je druhý tymusový hormón s odlišnou štruktúrou: nonapeptid, ktorý potrebuje zinok.

V magistraliter príprave v USA ho hodnotila FDA spolu s ďalšími peptidmi a jeho prehľad pre poradný výbor pre magistraliter prípravu z roku 2024 je zároveň najpodrobnejšie zhrnutie jeho identity, registrácií a klinických štúdií. Epitalon a livagen patria k inej línii krátkych peptidov, ktoré sa skúmajú v bunkových modeloch starnutia, zatiaľ čo tymozín alfa-1 má za sebou registrované indikácie a randomizované štúdie.

Štúdie a zdroje

Súvisiace látky

Thymulin Epitalon KPV BPC-157 TB-500