rCryseK_Chems

Stacks

Choose a pathway

One incretin

Semaglutid, tirzepatid a retatrutid: jedna, dve a tri receptorové vetvy tej istej inkretínovej farmakológie.

Prečo sa o nich uvažuje spolu

Semaglutid aktivuje receptor GLP-⁠1. Tirzepatid k nemu pridáva receptor GIP a retatrutid aj glukagónový receptor, ktorý v predklinických modeloch prispieva k úbytku hmotnosti zvýšením energetického výdaja. Je to jedna rodina s rastúcim počtom receptorových vetiev.

V jedinom priamom porovnaní dvoch z nich znížil tirzepatid v maximálnej tolerovanej dávke hmotnosť o 20,2 % a semaglutid o 13,7 % za 72 týždňov. Retatrutid znížil hmotnosť v štúdiách fázy 3 približne o štvrtinu; priame porovnanie s ostatnými dvoma zatiaľ publikované nebolo, takže čísla z rôznych programov stoja vedľa seba s touto podmienkou.

Kagrilintid pôsobí mimo inkretínových receptorov, na amylínovom systéme, a práve preto sa amylínové analógy skúmajú ako doplnok k inkretínom: v štúdii fázy 3 REDEFINE 1 s 3417 dospelými znížila dvojica kagrilintid a semaglutid hmotnosť za 68 týždňov o 20,4 % oproti 3,0 % pri placebe. Tesofenzín rieši chuť do jedla blokádou monoamínových prenášačov v mozgu.

Riziká a súvislosti

Registračné texty USA aj EÚ neodporúčajú podávať semaglutid ani tirzepatid súbežne s iným agonistom receptora GLP-⁠1 ani s ďalším prípravkom obsahujúcim tú istú účinnú látku; ide o molekuly na prekrývajúcich sa receptoroch.

Tráviace nežiaduce účinky sú pri všetkých troch najčastejšie a objavujú sa predovšetkým pri zvyšovaní dávky. Pri semaglutide v liečbe hmotnosti ich hlásilo 73 % liečených oproti 47 % pri placebe (nevoľnosť 44 % oproti 16 %), pri tirzepatide 56 % oproti 30 % a v štúdii fázy 3 TRIUMPH-2 malo pri retatrutide hnačku 27–⁠34 % liečených oproti 13 % pri placebe. Registračné texty semaglutidu a tirzepatidu ďalej uvádzajú akútnu pankreatitídu, ochorenie žlčníka, hypoglykémiu pri súbežnej liečbe inzulínom alebo sulfonylureou a riziko aspirácie žalúdočného obsahu pri celkovej anestézii.

Boxové varovanie oboch registrovaných molekúl vychádza z dvojročných štúdií karcinogenity u hlodavcov, v ktorých stúpol výskyt adenómov C-buniek štítnej žľazy; prenos týchto nálezov na človeka nie je určený a osobná alebo rodinná anamnéza medulárneho karcinómu štítnej žľazy je kontraindikáciou. V škandinávskej kohorte so 145 410 užívateľmi agonistov GLP-⁠1 a 291 667 užívateľmi gliptínov bol pri priemernom sledovaní 3,9 roka pomer rizík pre nádor štítnej žľazy 0,93.

Látky v tomto prehľade