01Čo je to
IGF-1 DES, presne des(1-3)IGF-I, je skrátený variant ľudského inzulínu podobného rastového faktora 1, ktorému na začiatku chýba tripeptid glycín-prolín-glutamát. Zrelý IGF-1 má 70 aminokyselín, takže tento variant má 67 aminokyselín v poradí TLCGAELVDALQFVCGDRGFYFNKPTGYGSSSRRAPQTGIVDECCFRSCDLRRLEMYCAPLKPAKSA. Tri disulfidové mostíky zrelého IGF-1 — medzi cysteínmi 6 a 48, 18 a 61, a 47 a 52 v číslovaní zrelého peptidu — ležia všetky za odstráneným úsekom, takže skrátením zostáva zbalenie molekuly nedotknuté.
Ide o prirodzene sa vyskytujúcu formu. Bola izolovaná z bovinného kolostra, z ľudského mozgu a z prasačej maternice a vzniká posttranslačným štiepením IGF-1. U potkana bola identifikovaná a charakterizovaná proteáza v sére, ktorá des(1-3)IGF-I generuje; jej aktivita bola významne vyššia v sére hypofyzektomizovaných potkanov než u kontrol a podávanie ľudského rastového hormónu v dávke 100 µg na 100 g telesnej hmotnosti intraperitoneálne 10 dní ju znížilo k normálu. Aktivita bola merateľná aj v tkanivových extraktoch v poradí pečeň, semenníky, srdce, kostrový sval, pľúca, tymus, obličky, mozog, slezina. Vznik skráteného variantu je teda ďalší bod, v ktorom rastový hormón zasahuje do pôsobenia IGF-1.
Registrovaným rekombinantným IGF-1 pre ľudí je mekasermín. Des(1-3)IGF-I registrovaný liek nie je a ani v roku 1996, keď o ňom vyšiel prehľad v časopise International Journal of Biochemistry and Cell Biology, neboli jeho klinické možnosti vyhodnotené; autori prehľadu ich vtedy videli v katabolických stavoch a v liečbe zápalových ochorení čreva.
02Mechanizmus účinku
Des(1-3)IGF-I sa viaže na receptor IGF-1, teda na transmembránový receptor s vlastnou tyrozínkinázovou aktivitou. Po aktivácii nasleduje fosforylácia IRS-1, aktivácia fosfatidylinozitol-3-kinázy a Akt a zapojenie mTOR, čo vedie k syntéze bielkovín; súčasne sa tlmia katabolické dráhy cez transkripčný faktor FoxO a ubikvitín-proteazómový systém. To je dráha, ktorou pôsobí aj vlastný IGF-1.
Rozdiel je v tom, koľko peptidu sa k receptoru dostane. V krvi je viac než 80 % IGF-1 viazaného na väzbové proteíny IGFBP, predovšetkým na IGFBP-3 s kyselinolabilnou podjednotkou, a len voľný podiel môže aktivovať receptor. Chýbajúci glutamát v tretej pozícii znižuje väzbu na IGFBP výrazne, takže voľný podiel skráteného variantu je väčší. V bunkovej kultúre je des(1-3)IGF-I vo stimulácii hypertrofie a delenia buniek približne desaťkrát účinnejší než IGF-1, a tento rozdiel je dôsledkom práve zmenšenej väzby na väzbové proteíny, nie silnejšej väzby na receptor.
Prevaha sa pri podaní do organizmu zachováva len čiastočne, pretože v tele nerozhoduje jediný parameter: rýchlejšie dostupný peptid sa aj rýchlejšie odbúrava a väzbové proteíny okrem brzdenia účinku predlžujú peptidu životnosť v cirkulácii. Práve preto je u celých zvierat pomer účinnosti nižší než desaťkrát a anabolický účinok je selektívny — najvýraznejší je v tkanivách tráviaceho traktu.
Zhodná dráha s inzulínom je dôvodom metabolickej časti profilu. Receptor IGF-1 a inzulínový receptor sú si príbuzné a ich signálne kaskády sa prekrývajú, takže agonista receptora IGF-1 vyvoláva aj inzulínu podobný odber glukózy do tkanív. Pri registrovanom rekombinantnom IGF-1 pre ľudí je hypoglykémia najčastejším nežiaducim účinkom závislým od dávky.
03Účinky
Anabolický účinok je najlepšie doložený u potkanov v modeli katabolizmu. Samcom potkanov s hmotnosťou okolo 150 g, u ktorých bol katabolizmus vyvolaný dexametazónom v dávke 20 µg denne, sa sedem dní podkožne podával peptid z osmotickej pumpy: des(1-3)IGF-I a LR3IGF-I boli približne 2,5-krát účinnejšie než IGF-I na telesnú hmotnosť a na retenciu dusíka. Syntéza bielkovín v svale stúpla a ich odbúravanie, merané vylučovaním 3-metylhistidínu, kleslo; hmotnosť tráviaceho traktu stúpla až o 45 %.
Rast tráviaceho traktu je pri tomto variante doložený samostatne a s číslami. U potkanov s hmotnosťou 150 g, u ktorých bol katabolizmus vyvolaný súbežným dexametazónom, zvýšilo sedemdňové podávanie IGF-I hmotnosť celého tráviaceho traktu v závislosti od dávky. Pri najvyššej dávke IGF-I 695 µg denne stúpla hmotnosť traktu až o 60 % a jeho podiel na telesnej hmotnosti až o 32 %, pričom účinok bol prítomný v žalúdku, v tenkom čreve aj v tračníku. Histologicky a biochemicky vzrástla plošná hmotnosť priečneho rezu, nie dĺžka čreva, a v mukóze aj v muskularise úmerne stúpla vlhká hmotnosť, obsah bielkovín a obsah DNA na jednotku dĺžky. Des(1-3)IGF-I a LR3IGF-I mali kvalitatívne rovnaký účinok, boli však dôsledne niekoľkonásobne účinnejšie, čo autori označili za dôkaz, že väzbové proteíny znižujú biologickú aktivitu podaného IGF-I v čreve; črevo podľa nich patrí k najcitlivejším cieľovým tkanivám IGF-I.
U ošípaných vyšli metabolické a rastové účinky tejto skupiny analógov inak než u hlodavcov, a je to dôležitý rozdiel medzi druhmi. Po jednorazovom intravenóznom podaní IGF do 55 kg ošípaných klesla glykémia, pričom najsilnejšie pôsobili práve analógy s najslabšou väzbou na prasačí IGFBP-3 — des(1-3)IGF-I, R3IGF-I a Long R3IGF-I —, teda rovnaký poriadok účinnosti ako u potkana. Pri dlhodobom podkožnom podávaní Long R3IGF-I však rastová rýchlosť klesla, znížil sa príjem potravy a klesli hladiny IGF-I, IGF-II aj IGFBP-3, zatiaľ čo u novorodených prasiat IGF-I a Long R3IGF-I rast zvýšili, najmä pri zníženom príjme potravy. Keďže novorodené prasa je na rastový hormón málo citlivé podobne ako potkan, autori považujú za pravdepodobné vysvetlenie katabolickej odpovede u starších ošípaných spätnú väzbovú inhibíciu sekrécie rastového hormónu.
Ľudské údaje k podaniu des(1-3)IGF-I človeku publikované nie sú. Prirodzený výskyt variantu u človeka je doložený inak, a to izoláciou z ľudského mozgu.
04Dávkovanie
Pre des(1-3)IGF-I neexistuje u ľudí klinická dávka ani iný podklad, z ktorého by sa dávka pre človeka dala určiť, a dávky zo zvieracích štúdií nižšie sa na človeka neprepočítavajú.
Jednotky
- µg
- mikrogram; 1 000 µg = 1 mg
- µg/kg
- na kilogram telesnej hmotnosti zvieraťa v štúdii
Skúmané dávky
Potkany s hmotnosťou okolo 150 g, katabolizmus vyvolaný dexametazónom 20 µg denne
anabolický účinok na telesnú hmotnosť, retenciu dusíka a obrat bielkovín v svale
dávkové hladiny samotného skráteného variantu publikácia neuvádza; najvyššia porovnávacia dávka IGF-I bola 695 µg na potkana denne a oba analógy boli približne 2,5-krát účinnejšie
- Podanie
- subkutánne
- Trvanie
- 7 dní, infúzia z osmotickej pumpy
Zdroj udáva dávkový rozsah pre porovnávací IGF-I a účinnosť analógov voči nemu, nie ich vlastné dávkové hladiny; dávka je tu preto uvedená tak, ako ju publikácia dáva.
Zdroj Tomas a kol. 1992 ↗
Ošípané s hmotnosťou 55 kg a kosmáče (Callithrix jacchus), teda malé primáty; jedna bolusová dávka
akútny hypoglykemický účinok v porovnaní s vlastným IGF-I
20 a 50 µg/kg telesnej hmotnosti u ošípaných a 42 až 270 µg/kg u kosmáčov
- Podanie
- intravenózne
- Trvanie
- jednorazovo, odbery krvi od 30 minút pred podaním do 4 hodín po ňom
Toto sú jediné dávky, ktoré kontrolované publikácie uvádzajú priamo pre des(1-3)IGF-I. Tie isté dávky 20 a 50 µg/kg dostali u ošípaných aj IGF-I a ďalšie tri analógy, inzulín 3 µg/kg. Zdroj označuje podanie za bolusovú injekciu; pri ošípaných ju prehľad tej istej série opisuje ako intravenóznu, pri kosmáčoch cestu nemenuje.
Zdroj Tomas a kol. 1997 ↗
Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.
05Riziká a súvislosti
Des(1-3)IGF-I sa u ľudí v klinickej štúdii nepodával: publikované údaje o jeho účinkoch pochádzajú z buniek a zo štúdií na potkanoch, ošípaných a kosmáčoch, pričom u človeka bol variant izolovaný z mozgového tkaniva. Registrovaným rekombinantným IGF-1 pre ľudí je mekasermín.
Bezpečnosť a dlhodobé účinky des(1-3)IGF-I u ľudí nie sú charakterizované, pretože klinická štúdia s jeho podaním nebola publikovaná. Čo o rizikách agonistu receptora IGF-1 u ľudí vieme, pochádza z registrovaného rekombinantného IGF-1, teda z mekasermínu, a z registračného textu k nemu.
Hypoglykémia je pri registrovanom rekombinantnom IGF-1 najčastejším nežiaducim účinkom a je závislá od dávky. V súbore 71 pacientov liečených mekasermínom počas priemerne 3,9 roka sa vyskytla u 42 %, z toho päť prípadov bolo ťažkých a štyri prebehli so záchvatom alebo s poruchou vedomia; najčastejšia bola v prvom mesiaci liečby a u mladších detí. Mechanizmus je spoločný pre celú skupinu: aktivácia receptora IGF-1 vyvoláva inzulínu podobný odber glukózy do tkanív. Pri tomto variante je tento smer doložený aj priamo a s číslami, a to u dvoch druhov. V porovnávacej štúdii na 55 kg ošípaných a na kosmáčoch klesla po jednej bolusovej dávke glykémia závisle od dávky. Skrátený variant bol z piatich skúmaných peptidov najúčinnejší: poradie hypoglykemickej účinnosti bolo IGF-I, long-IGF-I, R3IGF-I približne LR3IGF-I a nakoniec des(1-3)IGF-I. Analógy boli oproti vlastnému IGF-I dvoj- až trojnásobne účinnejšie v najnižšej dosiahnutej glykémii a mali štyri- až osemnásobne väčší súhrnný pokles za štyri hodiny. Maximálny pokles glykémie bol 4,8 mmol/l u ošípaných, 3,7 mmol/l u bdelých a 2,5 mmol/l u anestezovaných kosmáčov. Príčina je tá istá ako pri anabolickom účinku: u skráteného variantu je voľný podiel peptidu väčší, takže pri rovnakej podanej hmotnosti je výraznejšia aj táto zložka účinku — a trvá dlhšie, než by zodpovedalo samotnej hĺbke poklesu.
Registračný text mekasermínu uvádza aj ďalšie potvrdené riziká agonizmu receptora IGF-1: hypersenzitivitu a anafylaxiu, intrakraniálnu hypertenziu, zbytnenie lymfoidného tkaniva — zväčšenie tonzíl sa vyskytlo u 15 % liečených —, skĺznutie hlavice femuru a skoliózu. Kontraindikáciami sú uzavreté epifýzy a malígna neoplázia. Posledná kontraindikácia je pre celú skupinu podstatná: receptor IGF-1 je mitogénny receptor a jeho aktivácia podporuje delenie a prežívanie buniek.
IGF-1 a jeho analógy sú v Prohibited List Svetovej antidopingovej agentúry na rok 2026 menované v triede S2.3, teda rastové faktory a modulátory rastových faktorov, ktorá je zakázaná vždy, v súťaži aj mimo nej. Zoznam platí od 1. januára 2026.
U celých zvierat je doložený aj zásah do vlastnej osi rastového hormónu. V sérii experimentov na ošípaných znížilo dlhodobé podkožné podávanie analógu s nízkou afinitou k väzbovým proteínom rastovú rýchlosť a príjem potravy a znížilo hladiny IGF-I, IGF-II aj IGFBP-3; autori za pravdepodobné vysvetlenie tejto katabolickej odpovede u starších ošípaných považujú spätnú väzbovú inhibíciu sekrécie rastového hormónu. Ide o systémovú reguláciu, ktorú vyvolá dostatočne silný signál na receptore IGF-1, a je to dôvod, prečo pri tejto skupine analógov nerastie celková anabolická signalizácia v rovnakom pomere, v akom rastie podaná dávka.
06Ako zapadá do celku
V archíve tvorí des(1-3)IGF-I pár s IGF-1 LR3. Oba analógy riešia ten istý problém — väzbu na IGFBP — ale opačným stavebným postupom. Skrátený variant o tri aminokyseliny ukracuje, LR3 naopak na začiatok pridáva trinásťaminokyselinové predĺženie a zamieňa glutamát v tretej pozícii za arginín. V bunkových testoch so sekréciou väzbových proteínov boli oba spolu najúčinnejšie z celej série a v katabolickom potkanom modeli dosiahli obidva rovnaký 2,5-násobok oproti IGF-I. Rozdiel je v trvaní: LR3 je v krvi stabilnejší, zatiaľ čo skrátený variant sa odbúrava rýchlejšie.
MGF pochádza z toho istého génu, ale je to iný typ signálu: peptid z koncovej domény E propeptidu IGF-1Ec, ktorý pôsobí mimo receptora IGF-1. Des(1-3)IGF-I je obmena samotného zrelého IGF-1 a na receptor IGF-1 pôsobí priamo. Tieto dve stránky pokrývajú dve odlišné polovice produktov jedného génu.
Somatropín stojí nad oboma: rastový hormón zvyšuje cez receptor GH transkripciu IGF-1 v pečeni a v ďalších tkanivách, takže pôsobí nepriamo a so zachovanou reguláciou. U potkana rastový hormón navyše znižuje aktivitu proteázy, ktorá des(1-3)IGF-I generuje, takže zasahuje aj do vzniku tohto variantu. Inzulín je v archíve susedná látka s prekrývajúcou sa signálnou kaskádou a je dôvod, prečo sa pri agonistoch receptora IGF-1 sleduje glykémia.
Štúdie a zdroje
- Des(1-3)IGF-I: a truncated form of insulin-like growth factor-I. ↗Int J Biochem Cell Biol 1996 Oct;28(10):1085-7. The identity source: des(1-3)IGF-I is a truncated variant of human IGF-I with the tripeptide Gly-Pro-Glu absent from the N-terminus, isolated from bovine colostrum, human brain and porcine uterus, and probably resulting from post-translational cleavage of IGF-I. It is generally about 10-fold more potent than IGF-I at stimulating hypertrophy and proliferation of cultured cells, a consequence of much reduced binding to IGF-binding proteins, in turn caused by the absence of the glutamate at position 3. The increased potency is retained in part when the variant is administered in vivo, with selective anabolic effects particularly evident in gut tissues. Clinical opportunities had not been evaluated at the time of the review, and the authors suggested catabolic states and inflammatory bowel disease as possibilities.
- UniProtKB P05019 (IGF1_HUMAN) — Insulin-like growth factor I, Homo sapiens ↗The 195-residue precursor with SIGNAL 1..21, PROPEP 22..48, CHAIN 49..118 (the 70-residue mature IGF-1, sequence GPETLCGAELVDALQFVCGDRGFYFNKPTGYGSSSRRAPQTGIVDECCFRSCDLRRLEMYCAPLKPAKSA) and PROPEP 119..195. Three disulfide bonds at precursor positions 54–96, 66–109 and 95–100, which correspond to Cys6–Cys48, Cys18–Cys61 and Cys47–Cys52 in mature-peptide numbering; position 3 of the mature chain is glutamate. Removing the N-terminal Gly-Pro-Glu leaves the 67-residue sequence used in this record's base block, with all three disulfide bonds intact. Four named isoforms are listed (isoform 1 / IGF-IB displayed, isoform 2 / IGF-IA, isoform 3 and isoform 4).
- Insulin-like growth factor-I (IGF-I) and especially IGF-I variants are anabolic in dexamethasone-treated rats. ↗150 g male rats made catabolic with 20 micrograms/day dexamethasone and infused subcutaneously by osmotic pump for 7 days: des(1-3)IGF-I and LR3IGF-I were about 2.5-fold more potent than IGF-I on body weight and nitrogen retention, although LR3IGF-I binds the type 1 IGF receptor 3-fold less well; muscle protein synthesis rose and breakdown measured by 3-methylhistidine excretion fell; gut weight increased by up to 45 %.
- Insulin-like growth factor-I and its N-terminal modified analogues induce marked gut growth in dexamethasone-treated rats. ↗J Endocrinol 1992 Jun;133(3):421-31. The effects of IGF-I on the gut of 150 g dexamethasone-treated rats compared with two analogues of reduced IGF-binding-protein affinity, des(1-3)IGF-I and the N-terminally extended LR3IGF-I. IGF-I given for 7 days to rats made catabolic by co-treatment with dexamethasone produced a dose-dependent increase in total gut weight, the highest IGF-I dose (695 micrograms/day) raising gut weight by up to 60 % and gut weight as a fraction of body weight by up to 32 %, with effects in stomach, small intestine and colon. Histology and biochemistry showed increased cross-sectional mass rather than gut length, with proportional increases in wet weight, protein and DNA content per unit length in both mucosa and muscularis; duodenal protein synthesis measured on day 7 was not increased by IGF-I. The analogues had qualitatively similar effects but were consistently severalfold more potent, evidence that IGF-binding proteins reduce the biological activity of exogenous IGF-I in the gut; the authors conclude the gut is one of the most sensitive IGF-I target tissues and that in-vivo potency correlates with reduced interaction with IGF-binding proteins.
- Enzymatic conversion of IGF-I to des(1-3)IGF-I in rat serum and tissues: a further potential site of growth hormone regulation of IGF-I action. ↗J Endocrinol 1995 Jul;146(1):141-8. A protease in rat serum capable of generating des(1-3)IGF-I: activity was significantly higher in sera from hypophysectomised than sham-operated rats (p < 0.001), and treatment of hypophysectomised rats with human GH (100 micrograms per 100 g body weight intraperitoneally for 10 days) significantly reduced levels towards normal. Adding IGF-I to hypophysectomised rat serum to concentrations comparable with or greater than normal had no effect on the measured protease activity. Activity was also detected in tissue extracts, in sham-operated rats in the order liver > testes > heart > skeletal muscle > lung > thymus > kidney > brain > spleen, and was higher in extracts from hypophysectomised rats in all tissues except lung, with the largest differences in spleen (4-fold), kidney (2.27-fold), testes (1.55-fold) and heart (1.31-fold); GH treatment significantly reduced activity in liver, kidney and testes.
- IGF-I variants which bind poorly to IGF-binding proteins show more potent and prolonged hypoglycaemic action than native IGF-I in pigs and marmoset monkeys. ↗J Endocrinol 1997 Nov;155(2):377-86. The only publication found that states a dose for des(1-3)IGF-I itself. Acute hypoglycaemic potency of IGF-I and several IGF-I variants that bind the IGFBPs poorly, in marmosets (Callithrix jacchus) and pigs. In the marmoset study IGF-I and des(1-3)IGF-I were compared in anaesthetised and conscious animals over bolus doses from 42 to 270 micrograms/kg body weight; in the pig study IGF-I was compared with des(1-3)IGF-I, long-IGF-I, R3IGF-I and long-R3IGF-I (LR3IGF-I) and with insulin, at 20 and 50 micrograms/kg body weight for the IGFs and 3 micrograms/kg for insulin, with serial blood samples from 30 min before to 4 h after the bolus injection. Plasma glucose fell dose-responsively, the pig being more sensitive than either the conscious or the anaesthetised marmoset (maximum lowering 4.8, 3.7 and 2.5 mmol/l respectively). The variants were consistently 2- to 3-fold more potent than IGF-I at lowering plasma glucose to the nadir, with the potency reflecting the relative affinities for the IGFBPs and the IGF-I receptors, in the order IGF-I < long-IGF-I < R3IGF-I approximately LR3IGF-I < des(1-3)IGF-I. The variants suppressed plasma glucose over a much longer period than IGF-I, with an approximately 4- to 8-fold increase in the cumulative four-hour hypoglycaemia; at doses equipotent for glucose lowering the cumulative effect of the variants was about 2-fold that of IGF-I. The differential effect in the marmoset was not accounted for by changes in plasma insulin, IGF-I or IGFBP levels; the authors postulate indirect effects via inhibition of glucagon or direct effects via hepatic insulin receptors. There was a dose-related fall in plasma amino acids in the pig, but only LR3IGF-I was more potent than IGF-I on that measure.
- In vivo actions of IGF analogues with poor affinities for IGFBPs: metabolic and growth effects in pigs of different ages and GH responsiveness. ↗Prog Growth Factor Res 1995;6(2-4):385-95. A review of a series of experiments in pigs, a species that is GH responsive and has high blood concentrations of IGF-II, in contrast to rodents. Intravenous bolus administration of IGFs to 55 kg pigs depressed blood glucose, with the potency greatest for the analogues that bound pig IGFBP-3 most weakly — des(1-3)IGF-I, R3IGF-I and Long R3IGF-I — the same efficacy pattern reported in the rat. Chronic subcutaneous administration of Long R3IGF-I reduced growth rates, depressed food intake and lowered IGF-I, IGF-II and IGFBP-3 concentrations; IGF-I itself depressed IGF-II concentrations and did not stimulate growth. Subcutaneous infusion over 3 days in 55 kg pigs showed that the analogues binding IGFBP-3 least well were most effective at reducing that binding protein, suggesting the growth inhibition was related to the depression of IGFBP-3. In neonatal pigs IGF-I and Long R3IGF-I increased growth, especially under reduced food intake; since that stage is insensitive to GH as in rats, the authors consider it plausible that feedback inhibition of GH secretion explains the catabolic response to IGFs in older pigs.
- INCRELEX (mecasermin) injection, for subcutaneous use — US prescribing information (Ipsen Biopharmaceuticals) ↗DailyMed SPL effective 5 August 2025 for the registered recombinant human IGF-1: indication (growth failure in children 2 years and older with severe primary IGF-1 deficiency or GH gene deletion with neutralising antibodies), a starting dosage of 0.04 to 0.08 mg/kg twice daily subcutaneously, raised in 0.04 mg/kg steps to a maximum of 0.12 mg/kg twice daily, with a meal or snack; contraindications (hypersensitivity, closed epiphyses, malignant neoplasia); warnings (hypoglycaemia with seizures, hypersensitivity and anaphylaxis, intracranial hypertension, lymphoid tissue hypertrophy, slipped capital femoral epiphysis, scoliosis, malignant neoplasia); adverse reactions in 71 subjects over a mean 3.9 years (hypoglycaemia 42 %, five severe, four with seizures or loss of consciousness, most frequent in the first month and in younger children; tonsillar hypertrophy 15 %); pharmacokinetics (subcutaneous bioavailability close to 100 %, terminal half-life 5.8 h after 0.12 mg/kg, clearance inversely proportional to IGFBP-3, over 80 % of IGF-1 bound with IGFBP-3 and the acid-labile subunit). Cited on this page for the class risks of IGF-1 receptor agonism in humans, not as a source about des(1-3)IGF-I.
- World Anti-Doping Code International Standard: Prohibited List 2026 ↗S2.3 growth factors and growth factor modulators, prohibited at all times, in and out of competition: insulin-like growth factor 1 (IGF-1, mecasermin) and its analogues, mechano growth factors (MGFs), fibroblast growth factors, hepatocyte growth factor, platelet-derived growth factor, thymosin-beta-4 and its derivatives, vascular endothelial growth factor, and other growth factors or growth factor modulators affecting muscle, tendon or ligament protein synthesis or degradation, vascularisation, energy utilisation, regenerative capacity or fibre type switching. In effect from 1 January 2026.