rCryseK_Chems

← Compound tree · Peptides · GH axis

COMPOUND RECORD / CJC-1295-DAC

CJC-1295 with DAC

Analóg GHRH, ktorý sa v krvi naviaže na albumín: jedna injekcia drží rastový hormón a IGF-⁠1 zvýšené na dni.

DAC:GRF, CJC-1295 with DAC, drug affinity complex GRF

Why it’s on the radar

  • Zvýšený GH šesť a viac dní po jednej dávke
  • IGF-⁠1 zvýšený 9 až 11 dní
  • Pulzová povaha sekrécie GH zostáva
  • Polčas 5,8 až 8,1 dňa vďaka albumínu
STRUCTURE / CJC-1295 with DAC
CJC-1295 with DAC 2D chemical structureExpand structure ↗
CJC-1295 reference with the DAC maleimide modification; distinct from no-DAC GRF.Structure source ↗
07cited
studies ↗
LAB01
ANIMAL03
HUMAN03
META00

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

CJC-⁠1295 s DAC je upravený analóg GHRH, presnejšie fragmentu GRF(1–⁠29), ktorý nesie štyri zámeny aminokyselín a na konci navyše lyzín s maleimidovou skupinou. Táto skupina, označovaná ako Drug Affinity Complex, reaguje po injekcii s voľnou tiolovou skupinou cysteínu 34 v molekule albumínu, takže peptid koluje v krvi pripojený na albumín a vydrží v nej dni namiesto minút. Zámeny chránia molekulu pred rozpadom: D-alanín v polohe 2 blokuje štiepenie dipeptidylpeptidázou IV, glutamín v polohe 8 zabraňuje chemickej prestavbe asparagínu, alanín v polohe 15 zvyšuje väzbu na receptor a leucín v polohe 27 bráni oxidácii metionínu.

Látku vyvinula montrealská firma ConjuChem pod označením DAC:GRF a doviedla ju do randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdie fázy 2 pri viscerálnej obezite spojenej s HIV; register klinických štúdií uvádza, že štúdiu s plánovanými 120 účastníkmi v roku 2006 ukončili pred plánovaným koncom. Registráciu CJC-⁠1295 nikdy nezískal a FDA ho vedie v zozname látok na magistraliter prípravu, pri ktorých zistila bezpečnostné riziká. Na trhu mimo lekární sa predáva ako forma „s DAC“ oproti krátkej forme bez DAC a WADA ho menovite zaraďuje medzi analógy GHRH, zakázané v súťaži aj mimo nej (S2.2.4).

02Mechanizmus účinku

CJC-⁠1295 pôsobí na receptor pre GHRH na somatotropných bunkách predného laloka hypofýzy, ktoré nato tvoria a uvoľňujú vlastný rastový hormón. Pôvodné pokusy na potkanoch to ukázali priamo: maleimidové deriváty GRF(1–⁠29) podané pod kožu vyvolali akútne vyplavenie GH, pričom CJC-⁠1295 mal za dve hodiny štvornásobne väčšiu plochu pod krivkou GH než samotný hGRF(1–⁠29) a v plazme bol prítomný ešte po 72 hodinách. Western blot potvrdil, že už 15 minút po injekcii je peptid viazaný na albumín a v krvi zostáva viac než 24 hodín.

Dlhé pôsobenie nepotláča prirodzený rytmus. U zdravých mužov vo veku 20 až 40 rokov, ktorým týždeň po jednej dávke 60 alebo 90 µg/kg merali GH každých 20 minút počas 12 nočných hodín, zostala pulzná sekrécia zachovaná: frekvencia ani veľkosť pulzov sa nezmenila, no bazálna hladina medzi pulzami stúpla 7,5-násobne, priemerná koncentrácia GH o 46 % a IGF-⁠1 o 45 %. Obe dávky pôsobili rovnako. Autori pripisujú vzostup IGF-⁠1 práve tomu, že GH medzi pulzami neklesá tak hlboko ako za normálnych okolností.

Zvýšený GH a IGF-⁠1 sa odrazia aj v bielkovinách krvi. U 11 zdravých mladých mužov sa týždeň po injekcii CJC-⁠1295 znížili izoformy apolipoproteínu A1 a transtyretínu a stúpli beta-hemoglobín, C-terminálny fragment albumínu a fragment imunoglobulínu, pričom jeden z týchto signálov sa menil lineárne s hladinou IGF-⁠1. U myší bez vlastného GHRH normalizovala dávka 2 µg každých 24 hodín počas piatich týždňov hmotnosť aj dĺžku tela, pri intervaloch 48 a 72 hodín rástli zvieratá lepšie než s placebom, no normu nedosiahli; v hypofýze stúpla celková RNA a mRNA pre GH, čo autori vysvetľujú množením somatotropných buniek.

03Účinky

Jedna podkožná dávka zvýši rastový hormón a IGF-⁠1 na niekoľko dní. V dvoch randomizovaných, placebom kontrolovaných a dvojito zaslepených štúdiách so stúpajúcimi dávkami, ktoré trvali 28 a 49 dní a zahŕňali zdravých ľudí vo veku 21 až 61 rokov, stúpla po jednej injekcii priemerná koncentrácia GH v plazme dvoj- až desaťnásobne a držala sa šesť a viac dní, zatiaľ čo priemerný IGF-⁠1 stúpol 1,5- až trojnásobne na 9 až 11 dní. Odhadovaný polčas CJC-⁠1295 bol 5,8 až 8,1 dňa. Pri opakovaných dávkach sa expozícia kumulovala a priemerný IGF-⁠1 zostal nad východiskovou hodnotou až 28 dní. Závažné nežiaduce reakcie sa u týchto dobrovoľníkov neobjavili a znášanlivosť bola najlepšia pri dávkach 30 a 60 µg/kg.

Pulzová stavba sekrécie GH pritom zostáva zachovaná. U zdravých mladých mužov týždeň po jednej dávke 60 alebo 90 µg/kg bola frekvencia aj veľkosť pulzov rovnaká ako pred liečbou, bazálna hladina GH medzi pulzami však stúpla 7,5-násobne, priemerný GH o 46 % a IGF-⁠1 o 45 %. To je rozdiel oproti podávaniu hotového rastového hormónu, pri ktorom hladina nekopíruje vlastný rytmus hypofýzy.

U myší, ktoré nemajú vlastný GHRH, dokáže CJC-⁠1295 nahradiť chýbajúci signál. Pri dávke 2 µg každých 24 hodín od prvého týždňa života počas piatich týždňov dosiahli zvieratá normálnu hmotnosť aj dĺžku tela a normálnu dĺžku stehnovej a píšťalovej kosti. Pri podávaní každých 48 hodín rástli lepšie než s placebom a relatívna beztuková hmota aj podkožný tuk boli normálne vo všetkých liečených skupinách.

04Dávkovanie

CJC-⁠1295 s DAC nemá registrovaný liek, takže dávkovanie pochádza z ľudských farmakologických štúdií a z prehľadu hlásenej praxe užívateľov. Dávky v štúdiách sa počítali na kilogram hmotnosti a podávali sa pod kožu raz, prípadne raz za týždeň alebo za dva týždne — práve preto, že jedna dávka pôsobí dni.

Jednotky

µg
mikrogram; 1 000 µg = 1 mg
µg/kg
na kilogram telesnej hmotnosti; napríklad 1 µg/kg pri 70 kg = 70 µg

Skúmané dávky

  • Dve randomizované, placebom kontrolované štúdie so stúpajúcimi dávkami, zdraví ľudia vo veku 21–⁠61 rokov

    farmakokinetika a vzostup GH a IGF-⁠1

    30 a 60 µg/kg (najlepšie znášané dávky)

    Podanie
    subkutánne
    Načasovanie
    jednorazovo alebo v dvoch až troch dávkach raz za týždeň či za dva týždne
    Trvanie
    28 a 49 dní

    Zdroj Teichman a kol. 2006 ↗

  • Zdraví muži vo veku 20–⁠40 rokov

    pulzná sekrécia GH a IGF-⁠1 týždeň po dávke

    60 alebo 90 µg/kg v jednej dávke

    Podanie
    subkutánne

    Zdroj Ionescu a Frohman 2006 ↗

Nemedicínske použitie (šport, kulturistika)

  • Hlásená prax užívateľovŠport a kulturistika

    trvalé zvýšenie vlastného rastového hormónu a IGF-⁠1

    1–⁠2 mg za týždeň

    Podanie
    subkutánne
    Načasovanie
    v jednej alebo dvoch injekciách za týždeň

    Účinky a riziká podľa dávky Hlásený rozsah 1 až 2 mg za týždeň je nižší než dávky, s ktorými sa pracovalo v štúdiách: pri hmotnosti 70 kg ide približne o 14 až 29 µg/kg, teda menej než 30 a 60 µg/kg, pri ktorých bola znášanlivosť najlepšia a ktoré zvýšili GH na šesť a viac dní. Účinok rastie s dávkou po určitú hranicu: jedna dávka zvýšila GH dvoj- až desaťnásobne, ale medzi 60 a 90 µg/kg už nebol v pulznej sekrécii rozdiel. Pri opakovaných dávkach sa expozícia kumuluje a IGF-⁠1 zostáva zvýšený až 28 dní, takže na rozdiel od krátkych sekretagógov tu nejde o niekoľkohodinový pulz, ale o trvalé zvýšenie osi GH. FDA pri CJC-⁠1295 uvádza hlásené závažné nežiaduce účinky: zvýšenie srdcovej frekvencie a systémovú vazodilatačnú reakciu.

    Podklad hlásenej praxe kulturistické online zdroje a komerčné stránky tohto odvetvia, zhrnuté v tabuľke prehľadového článku z roku 2026

    Hlásená dávka je teda nižšia než skúmaná, nie vyššia. Registrovaný liek neexistuje, takže násobok oproti registrovanej dávke sa vypočítať nedá.

    Zdroje · prehľad hlásenej praxe Dominikowski a kol. 2026 ↗ · Teichman a kol. 2006 ↗ · FDA, rizikové látky (2026) ↗

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol. Dávky z nemedicínskeho použitia stoja vedľa liečebných na porovnanie a pre profil účinkov a rizík, ktorý sa s dávkou mení; čísla označené ako hlásená prax užívateľov pochádzajú z publikovaných správ o tom, čo ľudia o svojom užívaní uvádzajú, nie z registračného textu ani z klinickej štúdie.

05Riziká a súvislosti

U ľudí ho skúmali v dvoch randomizovaných, placebom kontrolovaných štúdiách so stúpajúcimi dávkami u zdravých ľudí vo veku 21 až 61 rokov a v štúdii pulznej sekrécie GH; štúdiu fázy 2 pri viscerálnej obezite spojenej s HIV ukončili v roku 2006 pred plánovaným koncom.

V ľudských štúdiách so stúpajúcimi dávkami sa pri CJC-⁠1295 neobjavili závažné nežiaduce reakcie a znášanlivosť bola podľa autorov dobrá, najmä pri dávkach 30 a 60 µg/kg. FDA pri tejto látke uvádza hlásené závažné nežiaduce účinky — zvýšenie srdcovej frekvencie a systémovú vazodilatačnú reakciu — a riziko imunogenicity pri niektorých cestách podania pre možnú agregáciu a peptidové prímesi; CJC-⁠1295 je preto v zozname látok na magistraliter prípravu, pri ktorých FDA zistila bezpečnostné riziká.

Na rozdiel od krátkych sekretagógov drží CJC-⁠1295 s DAC zvýšený GH a IGF-⁠1 dni, a to je dôležité pre dlhodobé riziká. IGF-⁠1 cez svoj receptor zapína dráhy PI3K/Akt a MAPK/ERK, ktoré podporujú delenie a prežívanie buniek, a epidemiologické práce spájajú vyššie hladiny IGF-⁠1 v krvi s vyšším výskytom niektorých nádorov, najmä prsníka a prostaty. Prehľad peptidov osi GH z roku 2026 preto odporúča zvláštnu opatrnosť u ľudí s nádorom v anamnéze, s výraznou rodinnou anamnézou alebo s prekanceróznym stavom; rutinné onkologické vyšetrovanie len pre zvýšený IGF-⁠1 u bezpríznakového človeka podľa autorov podložené nie je.

Vývoj látky sa zastavil na úrovni fázy 2: randomizovanú, placebom kontrolovanú dvojito zaslepenú štúdiu s dvanásťtýždňovým podávaním pri viscerálnej obezite spojenej s HIV, do ktorej malo vstúpiť 120 pacientov, firma v roku 2006 ukončila pred plánovaným koncom a register neuvádza jej výsledky.

06Ako zapadá do celku

Obe verzie CJC-⁠1295 majú rovnaké jadro molekuly, tetrasubstituovaný GRF(1–⁠29). Maleimidový lyzín pripojí peptid na albumín a predĺži polčas na 5,8 až 8,1 dňa, takže jedna dávka pôsobí dni; krátky variant bez tejto skupiny pôsobí v pulze. Sermorelín je nemodifikovaný GRF(1–⁠29) a v ľudskej plazme sa rýchlo štiepi na metabolit GRF(3–⁠29), čomu práve zámena za D-alanín v polohe 2 v molekule CJC-⁠1295 zabraňuje; tesamorelín má na konci molekuly hexenoylovú skupinu a je jediný z tejto rodiny s registráciou. Ipamorelín a ostatné ghrelínové sekretagógy pôsobia na iný receptor, takže k dávke GHRH analógu pridávajú ďalší podnet. WADA vedie CJC-⁠1293, CJC-⁠1295, sermorelín aj tesamorelín ako analógy GHRH a ghrelínové sekretagógy v tej istej skupine S2.2.4, kým somatropín, ktorý hormón dodáva zvonku, patrí do S2.2.3.

Štúdie a zdroje

Súvisiace látky

CJC-1295 no DAC Sermorelin Tesamorelin Ipamorelin Somatropin