Tesamorelin

01Čo je to

Tesamorelín je syntetický analóg ľudského faktora uvoľňujúceho rastový hormón: nesie celú 44-aminokyselinovú sekvenciu ľudského GRF a na tyrozíne na N-konci hexenoylovú skupinu, vďaka ktorej je voči enzymatickému rozkladu stabilnejší než prirodzený GHRH. Molekulová hmotnosť voľnej zásady je 5136 Da, podáva sa ako acetátová soľ. V USA je registrovaný od 10. novembra 2010 na zníženie nadbytočného brušného tuku u dospelých s HIV a lipodystrofiou; pôvodný prípravok Egrifta mal 1 mg v liekovke a registračný text mu predpisoval 2 mg denne. Dnes sa predávajú dva prípravky: Egrifta SV s 2 mg v liekovke a Egrifta WR s 11,6 mg v liekovke, schválená 25. marca 2025. V Kanade bol Egrifta registrovaný a od júna 2015 na trhu, predaj sa ukončil v roku 2022.

Pôsobí na hypofýzu ako vlastný GHRH: zvyšuje pulzovú sekréciu rastového hormónu a následne IGF-⁠1. Preto sa okrem HIV lipodystrofie skúmal pri nealkoholovej steatóze pečene u ľudí s HIV, pri brušnej obezite so zníženou sekréciou GH, pri cukrovke 2. typu a pri ľahkej kognitívnej poruche. Antidopingový zoznam WADA zaraďuje GHRH a jeho analógy vrátane tesamorelínu do skupiny S2.2.4 so zákazom v súťaži aj mimo nej.

02Mechanizmus účinku

Tesamorelín sa in vitro viaže na ľudský receptor pre GRF a stimuluje ho s podobnou účinnosťou ako prirodzený GRF. Receptor na somatotropných bunkách hypofýzy zvyšuje syntézu a pulzové uvoľňovanie vlastného rastového hormónu, ktorý pôsobí anabolicky aj lipolyticky. GH sa viaže na receptory chondrocytov, osteoblastov, myocytov, hepatocytov a adipocytov; časť jeho účinkov sprostredkúva IGF-⁠1 tvorený v pečeni a v periférnych tkanivách. Keďže signál ide cez hypofýzu, zachováva sa fyziologická spätná väzba somatostatínu a IGF-⁠1.

Pri liečbe stúpa IGF-⁠1 aj väzbový proteín IGFBP-⁠3, kým hladiny ostatných hypofyzárnych hormónov vrátane TSH, LH, ACTH a prolaktínu sa klinicky významne nemenia. U 13 zdravých mužov zvýšili 2 mg denne počas dvoch týždňov priemerný nočný GH o 0,5 µg/l, plochu pulzov aj bazálnu sekréciu GH a IGF-⁠1 o 181 µg/l, pričom glykémia nalačno ani vychytávanie glukózy stimulované inzulínom pri euglykemickom clampe sa nezmenili. Rastový hormón tlmí enzým 11β-HSD1, ktorý aktivuje kortizol, preto pacienti na substitúcii glukokortikoidmi môžu potrebovať vyššiu dávku, a môže meniť klírens liekov metabolizovaných cytochrómom P450.

Po podaní pod kožu je absolútna biologická dostupnosť menej než 4 % (merané u zdravých dospelých s pôvodnou 2 mg formou), maximum v plazme nastáva v mediáne 0,15 hodiny a polčas eliminácie je 11 minút pri dávke 1,28 mg Egrifty WR a 8 minút pri dávke 1,4 mg Egrifty SV. Distribučný objem je 4,8 l/kg. Expozícia 1,28 mg aj 1,4 mg zodpovedá pôvodnej 2 mg dávke Egrifty. Hormonálna odpoveď je oveľa dlhšia než prítomnosť peptidu: IGF-⁠1 stúpa v priebehu týždňov a v klinických štúdiách sa meria ako hlavný ukazovateľ expozície.

03Účinky

Pri HIV lipodystrofii znižuje tesamorelín viscerálny tuk a zlepšuje lipidy. V randomizovanej štúdii so 412 pacientmi znížili 2 mg denne počas 26 týždňov viscerálny tuk o 15,2 %, kým pri placebe stúpol o 5,0 %; triglyceridy klesli o 50 mg/dl oproti vzostupu o 9 mg/dl, podiel celkového a HDL cholesterolu o 0,31 oproti vzostupu o 0,21 a IGF-⁠1 stúpol o 81 %. V spojenej analýze dvoch štúdií fázy 3 s 806 pacientmi bol rozdiel oproti placebu vo viscerálnom tuku −15,4 %, v triglyceridoch −12,3 % a v podiele cholesterolu a HDL −7,2 %; zlepšilo sa aj hodnotenie vzhľadu brucha pacientom aj lekárom a IGF-⁠1 stúpol o 108 ng/ml. Podkožný brušný tuk sa pritom významne nezmenil, účinok bol teda selektívny pre viscerálny tuk. Po 52 týždňoch liečby zostal viscerálny tuk nižší o 17,5 % a obvod pása o 3,4 cm.

Metaanalýza piatich randomizovaných štúdií u ľudí s HIV potvrdila úbytok viscerálneho tuku o 27,7 cm², tuku v trupe o 1,18 kg, tuku v končatinách o 0,22 kg, podielu tuku v pečeni o 4,28 % a obvodu pása o 1,61 cm, spolu s nárastom beztukovej hmoty o 1,42 kg a bez zmien v počte CD4 lymfocytov.

Tesamorelín znižuje aj tuk v pečeni. V dvojito zaslepenej štúdii s 50 pacientmi s HIV a brušným tukom znížili 2 mg denne za šesť mesiacov viscerálny tuk o 34 cm² (pri placebe vzostup o 8 cm²) a obsah tuku v pečeni meraný magnetickou rezonančnou spektroskopiou o 2,0 % oproti vzostupu o 0,9 % pri placebe. V 12-mesačnej randomizovanej štúdii so 61 ľuďmi s HIV a nealkoholovou steatózou pečene klesol podiel tuku v pečeni o 4,1 percentuálneho bodu viac než pri placebe, čo je relatívny pokles o 37 %, a pod 5 % tuku sa dostalo 35 % liečených oproti 4 % pri placebe; glykémia nalačno ani glykovaný hemoglobín sa nelíšili.

Účinok nie je viazaný len na HIV. U 60 dospelých s brušnou obezitou a zníženou sekréciou GH znížili 2 mg denne počas 12 mesiacov viscerálny tuk o 35 cm² oproti placebu, hrúbku intimy a médie karotídy o 0,04 mm, C-reaktívny proteín o 0,15 mg/l a triglyceridy o 37 mg/dl, pričom IGF-⁠1 stúpol o 92 µg/l a glykémia nalačno, dvojhodinová glykémia ani glykovaný hemoglobín sa nezmenili. V exploračnej analýze dvoch štúdií fázy 3 u pacientov s poklesom viscerálneho tuku aspoň o 8 % stúpla denzita štyroch skupín trupových svalov o 1,56 až 4,86 Hounsfieldovej jednotky a plocha svaloviny bez tuku o 0,64 až 1,08 cm² oproti placebu.

V randomizovanej štúdii so 152 dospelými vo veku 55 až 87 rokov, z ktorých 66 malo ľahkú kognitívnu poruchu, zlepšila dávka 1 mg denne podaná 30 minút pred spaním počas 20 týždňov kognitívny výkon (p = 0,03) a priaznivo pôsobila na exekutívne funkcie (p = 0,005), rovnako u ľudí s poruchou aj u zdravých starších. IGF-⁠1 stúpol o 117 % a zostal vo fyziologickom rozmedzí, podiel telesného tuku klesol o 7,4 %. V podštúdii s 30 účastníkmi stúpla po 20 týždňoch hladina inhibičného prenášača GABA vo všetkých troch meraných oblastiach mozgu a v zadnom cingule klesol myo-inozitol.

04Dávkovanie

Tesamorelín sa podáva raz denne podkožne do brucha so striedaním miest vpichu. Každý z dvoch registrovaných prípravkov má vlastnú dávku: Egrifta WR 1,28 mg a Egrifta SV 1,4 mg denne, pričom expozícia oboch zodpovedá pôvodnej registrovanej dávke 2 mg denne, s ktorou sa robili aj klinické štúdie. Registračný text žiada zhodnotiť glykémiu pred začiatkom liečby a počas nej sledovať glykémiu aj IGF-⁠1. Vedľa registrovaných dávok stojí dávka, ktorú o sebe hlásia užívatelia v kulturistike; prehľad z roku 2026 ju zhrnul z ich vlastných výpovedí, nie z merania.

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol. Dávky z nemedicínskeho použitia stoja vedľa liečebných na porovnanie a pre profil účinkov a rizík, ktorý sa s dávkou mení; čísla označené ako hlásená prax užívateľov pochádzajú z publikovaných správ o tom, čo ľudia o svojom užívaní uvádzajú, nie z registračného textu ani z klinickej štúdie.

05Riziká a súvislosti

Najčastejšie nežiaduce účinky vyplývajú zo zadržiavania tekutín, ktoré registračný text pripisuje vyvolanej sekrécii GH a opisuje ako prechodné alebo ustupujúce po vysadení. Počas prvých 26 týždňov klinických štúdií malo bolesti kĺbov 13 % liečených oproti 11 % pri placebe, bolesti svalov a periférne opuchy 6 % oproti 2 %, parestézie 5 % oproti 2 % a syndróm karpálneho tunela 1 % oproti 0 %. Reakcie v mieste vpichu vrátane začervenania, svrbenia, bolesti, podráždenia a podliatin mali 25 % liečených oproti 14 % pri placebe, preto registračný text žiada striedať miesta vpichu v rámci brucha.

Tesamorelín môže zhoršiť toleranciu glukózy. V klinických štúdiách malo 5 % liečených glykovaný hemoglobín nad 6,5 % oproti 1 % pri placebe, s pomerom rizík 3,3 (95 % interval spoľahlivosti 1,4–⁠9,6); registračný text preto žiada zhodnotiť glykémiu pred liečbou a pravidelne počas nej a u pacientov s cukrovkou sledovať aj retinopatiu. V 12-týždňovej randomizovanej štúdii s 53 pacientmi s cukrovkou 2. typu sa inzulínová odpoveď, glykémia nalačno ani glykovaný hemoglobín nezmenili a v 12-mesačnej štúdii pri steatóze pečene sa glykémia nalačno a glykovaný hemoglobín medzi skupinami nelíšili.

Pri liečbe stúpa IGF-⁠1: po 26 týždňoch malo 47 % pacientov hodnotu nad dvoma a 36 % nad tromi smerodajnými odchýlkami pre vek, po 52 týždňoch 34 % a 23 %. Registračný text uvádza, že dôsledky dlhodobo zvýšeného IGF-⁠1 nie sú známe, žiada IGF-⁠1 sledovať a pri trvalom zvýšení uvážiť vysadenie. Kontraindikáciami sú porucha hypotalamo-hypofyzárnej osi, aktívna malignita, precitlivenosť a gravidita; predchádzajúci nádor má byť pred liečbou neaktívny a doliečený a pri známkach recidívy sa liečba ukončuje. Pri podávaní potkanom počas organogenézy sa u mláďat objavil hydrocefalus pri expozícii približne dvojnásobnej oproti klinickej dávke a pri podávaní počas laktácie pri štvornásobnej expozícii; podaná dávka bola 1,2 mg/kg. U kriticky chorých po operácii srdca alebo brucha, pri polytraume a pri akútnom respiračnom zlyhaní je po farmakologických dávkach rastového hormónu hlásená vyššia úmrtnosť, preto registračný text odporúča u kriticky chorých uvážiť prerušenie liečby.

Precitlivenosť so svrbením, začervenaním, sčervenaním tváre, urtikáriou alebo vyrážkou sa v klinických štúdiách objavila u 4 % liečených; registračný text žiada pri podozrení liečbu okamžite ukončiť a hľadať lekársku pomoc. Protilátky IgG proti tesamorelínu sa zistili u 50 % pacientov liečených 26 týždňov, u 47 % liečených 52 týždňov a u 85 % pacientov s precitlivenosťou; približne u 60 % pacientov s protilátkami tieto protilátky skrížene reagovali s vlastným GHRH. Úbytok viscerálneho tuku a vzostup IGF-⁠1 boli u pacientov s protilátkami aj bez nich porovnateľné. Registračný text uvádza, že dlhodobá kardiovaskulárna bezpečnosť liečby nie je stanovená.

Tesamorelín je na antidopingovom zozname WADA v skupine S2.2.4 ako analóg GHRH, so zákazom v súťaži aj mimo nej.

06Ako zapadá do celku

Tesamorelín je z analógov GHRH ten s registrovanou indikáciou a najväčším randomizovaným klinickým programom. WADA zaraďuje do tej istej skupiny S2.2.4 aj sermorelín a CJC-⁠1293 s CJC-⁠1295, do skupiny S2.2.3 rastový hormón, jeho analógy a fragmenty a do skupiny S2.3 IGF-⁠1 a jeho analógy. Rozdiel medzi nimi je v mieste zásahu: tesamorelín aj ostatné analógy GHRH zvyšujú sekréciu hypofýzy, takže fyziologická spätná väzba somatostatínu a IGF-⁠1 zostáva, kým somatropín dodáva hotový hormón.

Účinky tesamorelínu sú účinkami vlastného rastového hormónu: ten pôsobí anabolicky aj lipolyticky na chondrocyty, osteoblasty, myocyty, hepatocyty a adipocyty, pričom časť účinkov ide cez IGF-⁠1 z pečene a periférnych tkanív. V štúdiách tesamorelínu sa z nich merali úbytok viscerálneho tuku a tuku v pečeni, nárast beztukovej hmoty a denzity svalov a vzostup IGF-⁠1; účinky podaného rastového hormónu vrátane tvorby kolagénu sú opísané na stránke somatropínu.

Súvisiace látky

Sermorelin CJC-1295 no DAC CJC-1295 with DAC Somatropin Ipamorelin