01Čo je to
Tesofenzín (NS 2330) je malá molekula, ktorá blokuje spätné vychytávanie troch monoamínov: dopamínu, noradrenalínu a serotonínu. Zvyšuje tak ich množstvo v synaptickej štrbine. Pôvodne sa skúmal pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe, kde si klinickí pracovníci všimli úbytok hmotnosti; odvtedy sa vyvíja ako liek proti obezite. Podáva sa ústami raz denne a má veľmi dlhý polčas: v populačnej analýze u pacientov s Alzheimerovou chorobou vyšiel pre tesofenzín na 234 hodín a pre jeho hlavný aktívny metabolit M1 na 374 hodín.
Registráciu nemá v žiadnej krajine. V Mexiku o žiadosti spoločnosti Productos Medix rozhoduje úrad COFEPRIS; podkladom je dokončená štúdia fázy 3 so 372 pacientmi, podaná v decembri 2019 a po spätnej väzbe úradu v roku 2025 doplnená. Licenčná spoločnosť Saniona vo výročnej správe za rok 2025 uvádza, že posudzovanie stále prebieha. V roku 2026 sa tesofenzín podľa antidopingovej literatúry predáva online ako doplnok výživy na podporu chudnutia a na zozname WADA je medzi stimulantmi S6 so zákazom v súťaži.
02Mechanizmus účinku
Tesofenzín obsadzuje dopamínový prenášač v závislosti od dávky. V štúdii s pozitrónovou emisnou tomografiou u ľudí po opakovaných dávkach 0,125 až 1 mg obsadil v striáte 18 % až 77 % dopamínových prenášačov; maximálna dosiahnuteľná obsadenosť bola okolo 80 % a polovicu tohto účinku dosiahla dávka približne 0,25 mg pri plazmatickej koncentrácii 4 ng/ml. Autori z toho usudzujú, že úbytok hmotnosti závislý od dávky sprostredkúva zvýšené množstvo dopamínu v synapsách.
Zvyšené monoamíny tlmia príjem potravy cez dve konkrétne receptorové dráhy. U potkanov s obezitou z vysokotukovej diéty znížil tesofenzín príjem potravy s hodnotou ED50 1,3 mg/kg subkutánne a tento účinok takmer úplne zrušil prazosín, antagonista α1-adrenergných receptorov, a čiastočne SCH23390, antagonista dopamínových receptorov D1; antagonisty receptorov α2, D2, D3 a 5-HT2A/C ho nezmenili. Pri 16-dňovom podávaní 2,0 mg/kg denne mali tieto potkany nižšiu hmotnosť než kontrolné zvieratá.
Na úrovni buniek tlmí tesofenzín GABAergné neuróny laterálneho hypotalamu. V pokusoch s transgénnymi myšami Vgat-ChR2 a Vgat-IRES-cre utíšil časť týchto neurónov a znížil ich schopnosť podporovať príjem potravy; chemogenetické utíšenie tých istých neurónov jeho účinok zosilnilo. U potkanov je úbytok hmotnosti po tesofenzíne väčší pri obezite než u chudých zvierat, nesúvisí s averziou k chuti a nemení vnímanie sladkosti sacharózy. Na rozdiel od fentermínu, dopaminergného anorektika, nevyvolával pri liečebných dávkach stereotypné pohyby hlavou.
U potkanov s obezitou tesofenzín obnovil nízke hladiny dopamínu v prednom mozgu a znížil dostupnosť dopamínových receptorov D2 a D3 v striáte, čo zodpovedá vyššiemu množstvu dopamínu v synapsách. V tých istých modeloch predĺžil úbytok hmotnosti vyvolaný 5-hydroxytryptofánom, prekurzorom serotonínu, a zabránil návratu hmotnosti po chudnutí.
03Účinky
V randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii fázy 2 v piatich dánskych centrách dostalo 203 pacientov s obezitou (BMI 30 až 40 kg/m²) energeticky obmedzenú diétu a k nej tesofenzín 0,25 mg, 0,5 mg alebo 1,0 mg denne, prípadne placebo, počas 24 týždňov. Hmotnosť klesla o 4,5 % pri 0,25 mg, o 9,2 % pri 0,5 mg a o 10,6 % pri 1,0 mg oproti 2,0 % pri diéte s placebom. Štúdiu dokončilo 79 % účastníkov. Mexická štúdia fázy 3 so 372 pacientmi, ktorá je podkladom žiadosti o registráciu, skúmala dávky 0,25 a 0,50 mg denne počas 24 týždňov.
Za úbytkom hmotnosti stojí najmä silnejšia sýtosť. V dvojdielnej štúdii fázy 2 so 158 účastníkmi zvýšil tesofenzín po 12 týždňoch zložené skóre sýtosti v závislosti od dávky a toto zvýšenie korelovalo s úbytkom hmotnosti počas 24 týždňov (r = 0,36). Skóre sýtosti potom počas chudnutia klesalo a po vysadení lieku sa vrátilo na východiskovú hodnotu, hoci účastníci zostali o 7,2 kg ľahší; po opätovnom zavedení tesofenzínu v druhej, otvorenej časti štúdie znova stúplo.
V kontrolovanej štúdii s 32 zdravými mužmi s nadhmotnosťou alebo miernou obezitou, ktorí dva týždne užívali tesofenzín (prvý týždeň 2,0 mg denne, druhý 1,0 mg denne) a pritom mali zachovať zvyčajný príjem potravy aj pohyb, klesla hmotnosť o 1,8 kg viac než pri placebe. Účastníci udávali vyššiu sýtosť a plnosť a nižší predpokladaný príjem potravy. Celkový 24-hodinový energetický výdaj sa nezmenil, no nočný výdaj bol vyšší o 4,6 % a oxidácia tukov stúpla o 18 g za 24 hodín.
Úbytok hmotnosti sa objavil aj bez diétneho programu. V metaanalýze štyroch randomizovaných dvojito zaslepených štúdií pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe, v ktorých 740 pacientov dostávalo tesofenzín a 228 placebo počas 14 týždňov bez akéhokoľvek režimu na chudnutie, sa hmotnosť zmenila o +0,5 % pri placebe a o −0,5 %, −0,9 %, −1,8 % a −2,8 % pri dávkach 0,125, 0,25, 0,5 a 1,0 mg denne. V podskupine pacientov s obezitou stratilo aspoň 5 % hmotnosti 8,2 %, 14,1 %, 20,9 % a 32,1 % liečených podľa dávky oproti 2,1 % pri placebe.
Pri hypotalamickej obezite po poškodení hypotalamu, pri ktorej nie je k dispozícii účinná liečba, skúmala randomizovaná štúdia kombináciu Tesomet, teda 0,5 mg tesofenzínu s 50 mg metoprololu. Z 21 dospelých dokončilo 24 týždňov 18 účastníkov; hmotnosť klesla o 6,3 % viac než pri placebe, aspoň 5 % hmotnosti stratilo 8 z 13 liečených oproti 1 z 8 pri placebe a obvod pása klesol o 5,7 cm viac. Srdcová frekvencia ani krvný tlak sa medzi skupinami nelíšili. V pilotnej štúdii fázy 2 pri pokročilej Parkinsonovej chorobe zlepšil tesofenzín 0,5 mg skóre UPDRS pre denné aktivity a motoriku o 4,7 bodu oproti placebu a dávka 0,25 mg skrátila čas v stave „off“ o 68 minút denne, hoci závislosť účinku od dávky sa v tejto štúdii neukázala.
04Dávkovanie
Tesofenzín nemá registráciu, takže žiadne schválené dávkovanie neexistuje. Klinické štúdie pri obezite pracovali s 0,25 až 1,0 mg denne v jednej perorálnej dávke počas 24 týždňov; dávka 0,5 mg sa ukázala ako kompromis medzi účinkom a toleranciou a prešla aj do mexickej štúdie fázy 3. Pre veľmi dlhý polčas sa ustálená hladina dosahuje až po niekoľkých týždňoch.
Skúmané dávky
Fáza 2, 203 pacientov s obezitou a energeticky obmedzenou diétou
obezita
0,25, 0,5 alebo 1,0 mg denne
- Podanie
- perorálne
- Trvanie
- 24 týždňov po dvojtýždňovom zavádzacom období
Fáza 2, dvojdielna štúdia so 158 účastníkmi
obezita, vnímanie chuti do jedla a sýtosti
0,25, 0,5 alebo 1,0 mg denne; v druhej, otvorenej časti 0,5 alebo 1,0 mg
- Podanie
- perorálne
- Trvanie
- 2-krát 24 týždňov s 12-týždňovou prestávkou bez liečby
Štyri randomizované štúdie pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe, 740 liečených a 228 na placebe
neurologické diagnózy; hmotnosť ako sledovaný ukazovateľ bez diétneho programu
0,125, 0,25, 0,5 alebo 1,0 mg denne
- Podanie
- perorálne
- Trvanie
- 14 týždňov
Randomizovaná štúdia, 21 dospelých s hypotalamickou obezitou, spolu s metoprololom 50 mg
hypotalamická obezita po poškodení hypotalamu
0,5 mg denne
- Podanie
- perorálne
- Trvanie
- 24 týždňov
Prípravok Tesomet spája 0,5 mg tesofenzínu s 50 mg metoprololu; betablokátor mal brániť vzostupu srdcovej frekvencie.
Kontrolovaná štúdia, 32 zdravých mužov s nadhmotnosťou alebo miernou obezitou
energetický výdaj, oxidácia palív a chuť do jedla
2,0 mg denne prvý týždeň, potom 1,0 mg denne
- Podanie
- perorálne
- Trvanie
- 2 týždne
Zdroj Sjödin a kol. 2010 ↗
Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.
05Riziká a súvislosti
Tesofenzín prešiel klinickými štúdiami fázy 2 a 3: pri obezite ho 24 týždňov dostávalo 203 pacientov v dávkach 0,25 až 1,0 mg denne, pri Parkinsonovej a Alzheimerovej chorobe 740 pacientov a mexická štúdia fázy 3 so 372 pacientmi skúmala 0,25 a 0,50 mg denne. Registráciu nemá v žiadnej krajine.
Najčastejšie nežiaduce účinky v štúdii fázy 2 pri obezite boli suchosť v ústach, nevoľnosť, zápcha, tvrdá stolica, hnačka a nespavosť. Po 24 týždňoch sa pri dávkach 0,25 a 0,5 mg systolický ani diastolický tlak oproti placebu významne nezvýšil, kým srdcová frekvencia stúpla pri 0,5 mg o 7,4 úderu za minútu. V združených neurologických štúdiách bol vzostup srdcovej frekvencie závislý od dávky (2,1 až 6,8 úderu za minútu pri 0,125 až 1,0 mg) a krvný tlak sa nezmenil.
S najvyššou dávkou pribúdajú nežiaduce účinky. V štúdii pri skorej Parkinsonovej chorobe boli pri 1,0 mg denne častý úbytok hmotnosti a zvýšená srdcová frekvencia a najčastejšími nežiaducimi účinkami boli zápcha, nespavosť a suchosť v ústach; v pilotnej štúdii pri pokročilej Parkinsonovej chorobe boli tráviace a neuropsychiatrické nežiaduce účinky pri tesofenzíne častejšie než pri placebe, najmä pri vyšších dávkach. V kombinácii s metoprololom pri hypotalamickej obezite malo poruchy spánku 50 % liečených oproti 13 % pri placebe, suchosť v ústach 43 % oproti nikomu a bolesť hlavy 36 % oproti nikomu; jeden účastník prerušil liečbu pre zhoršenie úzkosti, ktorú mal už pred štúdiou.
K hláseniu nežiaducich účinkov v kľúčovej štúdii fázy 2 sa viaže aj publikačný záznam: redakcia časopisu Lancet k nej v apríli 2013 vydala vyjadrenie obavy a autori v júli 2013 publikovali korešpondenciu o tom, že nežiaduce účinky tesofenzínu boli hlásené v menšej miere, než mali byť. Pri hodnotení bezpečnostného profilu tejto štúdie to treba mať na pamäti.
Potenciál zneužívania skúmala randomizovaná dvojito zaslepená krížová štúdia s 52 rekreačnými užívateľmi stimulantov. Subjektívne aj objektívne účinky jednej dávky tesofenzínu sa od placeba významne nelíšili a boli nižšie než pri D-amfetamíne 30 mg; voči bupropiónu a atomoxetínu boli nižšie alebo rovnaké. Autori uzatvárajú, že riziko rekreačného zneužívania nie je vyššie než pri bupropióne alebo atomoxetíne.
Mimo klinického programu sa tesofenzín objavuje v doplnkoch predávaných po internete. V antidopingovej štúdii z roku 2026 dostalo šesť dobrovoľníkov jednorazovo doplnok s obsahom 483 µg tesofenzínu, teda množstvo z dolnej časti skúmaného pásma 0,25–1,0 mg denne, a moč sa zbieral až 600 hodín. Podľa autorov zostávajú koncentrácie pri dávkovaní, ktoré výrobok odporúča, pod hlásiacimi limitmi pre stimulanty; metódu vyvinuli preto, aby antidopingové laboratóriá látku zachytili. Ide o obsah jedného výrobku, nie o zistený rozsah dávok v tejto populácii.
Keďže tesofenzín nie je registrovaný, registračný text s varovaniami, kontraindikáciami a interakciami k nemu neexistuje. Na zozname zakázaných látok WADA pre rok 2026 je medzi nešpecifikovanými stimulantmi skupiny S6 so zákazom v súťaži.
06Ako zapadá do celku
Tesofenzín je v tomto zázname protiváhou inkretínov. Semaglutid, tirzepatid a retatrutid pôsobia na hormonálne receptory v pankrease, mozgu a tráviacom trakte, kým tesofenzín zasahuje priamo do monoamínových okruhov mozgu, ktoré riadia chuť do jedla a odmenu. Z toho vyplýva aj rozdielny profil nežiaducich účinkov: pri inkretínoch sú v popredí tráviace účinky, pri tesofenzíne suchosť v ústach, nespavosť a vzostup srdcovej frekvencie.
S bromantánom má spoločnú dopaminergnú tému, no inú cestu: bromantán dopamín netransportuje ani neblokuje jeho prenášač, zvyšuje jeho tvorbu, kým tesofenzín blokuje spätné vychytávanie troch monoamínov. Na zozname WADA sú obe látky v tej istej skupine nešpecifikovaných stimulantov S6 so zákazom v súťaži.
Štúdie a zdroje
- Effect of tesofensine on bodyweight loss, body composition, and quality of life in obese patients: a randomised, double-blind, placebo-controlled trial. ↗Phase 2 randomized double-blind trial in five Danish obesity centres, 203 patients with BMI 30–40 on an energy-restricted diet, tesofensine 0.25, 0.5 or 1.0 mg daily for 24 weeks: weight −4.5%, −9.2% and −10.6% vs −2.0% with placebo; 79% completed; most common adverse events dry mouth, nausea, constipation, hard stools, diarrhoea and insomnia; no significant blood-pressure increase at 0.25 and 0.5 mg, heart rate +7.4 beats per minute at 0.5 mg. The Lancet issued an expression of concern about this report in 2013.
- Expression of concern—Effect of tesofensine on bodyweight loss, body composition, and quality of life in obese patients: a randomised, double-blind, placebo-controlled trial ↗Editorial notice by The Lancet editors, volume 381, page 1167 (April 2013), attached to the 2008 phase 2 tesofensine report; the record carries no further text.
- Under-reporting of adverse effects of tesofensine. ↗Correspondence in The Lancet, volume 382, page 127 (July 2013), by the authors of the 2008 phase 2 trial (Astrup, Madsbad, Breum, Jensen, Kroustrup, Larsen), on adverse effects of tesofensine having been under-reported; the PubMed record carries the title only.
- The effect of tesofensine on appetite sensations. ↗Two-part phase 2 trial: part 1 randomized double-blind, 158 participants on tesofensine 0.25, 0.5 or 1.0 mg or placebo for 24 weeks; part 2 open-label, 113 completers on 0.5 or 1.0 mg for 24 weeks after a 12-week drug-free period. Dose-dependent rise in the composite satiety score at week 12 correlating with 24-week weight loss (r = 0.36); the score fell back to baseline after withdrawal despite a 7.2 kg lower weight and rose again on re-exposure.
- Weight loss produced by tesofensine in patients with Parkinson's or Alzheimer's disease. ↗Meta-analysis of four randomized double-blind multicentre trials in Parkinson's and Alzheimer's disease, 740 patients on tesofensine and 228 on placebo for 14 weeks without any weight-loss programme: weight change +0.5% with placebo and −0.5%, −0.9%, −1.8%, −2.8% with 0.125, 0.25, 0.5 and 1.0 mg daily; in the obese subgroup 5% or more weight loss in 2.1%, 8.2%, 14.1%, 20.9% and 32.1%; heart rate −0.4, +2.1, +4.2, +6.0 and +6.8 beats per minute, with no effect on blood pressure.
- The effect of the triple monoamine reuptake inhibitor tesofensine on energy metabolism and appetite in overweight and moderately obese men. ↗Randomized controlled trial, 32 healthy overweight or moderately obese men, tesofensine 2.0 mg daily for 7 days then 1.0 mg daily for 7 days with instructions to keep habitual intake and activity: weight 1.8 kg below placebo, higher satiety and fullness and lower prospective food intake, no change in 24-hour energy expenditure but +4.6% at night and +18 g of fat oxidation per 24 hours.
- Randomized controlled trial of Tesomet for weight loss in hypothalamic obesity. ↗Randomized trial of Tesomet (0.5 mg tesofensine with 50 mg metoprolol) versus placebo for 24 weeks in 21 adults with hypothalamic obesity, 18 completers: weight 6.3% below placebo, 5% or more weight loss in 8 of 13 versus 1 of 8, waist 5.7 cm smaller; sleep disturbance 50% vs 13%, dry mouth 43% vs 0%, headache 36% vs 0%; no difference in heart rate or blood pressure; one serious adverse event of exacerbated pre-existing anxiety.
- Tesofensine, a novel triple monoamine re-uptake inhibitor with anti-obesity effects: dopamine transporter occupancy as measured by PET. ↗Positron emission tomography with [11C]βCIT-FE after 8–12 days of multiple oral doses of 0.125–1 mg: mean striatal dopamine transporter occupancy rose dose-dependently from 18% to 77%, with an estimated maximum of about 80% and half of that effect at roughly 0.25 mg and a plasma concentration of 4 ng/ml.
- Population pharmacokinetic modelling of NS2330 (tesofensine) and its major metabolite in patients with Alzheimer's disease. ↗Population model from 320 patients with Alzheimer's disease on multiple oral dosing: one-compartment models with first-order elimination gave half-lives of 234 h for tesofensine and 374 h for its M1 metabolite; creatinine clearance and sex affected steady-state exposure, with 62% higher exposure in women with reduced renal function.
- Subjective and objective effects of the novel triple reuptake inhibitor tesofensine in recreational stimulant users. ↗Single-dose randomized double-blind crossover study in 52 recreational stimulant users comparing tesofensine with placebo, D-amphetamine 30 mg, bupropion and atomoxetine: tesofensine's subjective and objective effects did not differ significantly from placebo and were lower than D-amphetamine on all primary and most secondary measures; abuse potential no greater than bupropion or atomoxetine.
- Tesofensine, a novel triple monoamine reuptake inhibitor, induces appetite suppression by indirect stimulation of alpha1 adrenoceptor and dopamine D1 receptor pathways in the diet-induced obese rat. ↗Diet-induced obese rats: tesofensine 2.0 mg/kg subcutaneously for 16 days lowered body weight versus vehicle; food intake fell dose-dependently with an ED50 of 1.3 mg/kg and the effect was almost abolished by the α1-adrenoceptor antagonist prazosin and partly by the D1 antagonist SCH23390, while α2, D2, D3 and 5-HT2A/C antagonists had no effect.
- Tesofensine, a novel antiobesity drug, silences GABAergic hypothalamic neurons. ↗Electrophysiology, optogenetics and chemogenetics in rats and in Vgat-ChR2 and Vgat-IRES-cre mice: tesofensine produced greater weight loss in obese than lean rats, inhibited a subset of lateral hypothalamic GABAergic neurons and reduced their ability to promote feeding, while chemogenetic silencing of those neurons enhanced its effect; unlike phentermine it caused little head-weaving stereotypy at therapeutic doses; it prolonged 5-HTP-induced weight loss and blocked weight rebound; effects independent of taste aversion and of sucrose palatability.
- Triple monoamine inhibitor tesofensine decreases food intake, body weight, and striatal dopamine D2/D3 receptor availability in diet-induced obese rats. ↗Diet-induced obese rats: tesofensine lowered food intake and body weight and decreased striatal dopamine D2/D3 receptor availability, consistent with higher synaptic dopamine.
- Tesofensine induces appetite suppression and weight loss with reversal of low forebrain dopamine levels in the diet-induced obese rat. ↗Diet-induced obese rats: tesofensine suppressed appetite and lowered body weight while restoring the low forebrain dopamine levels of the obese state.
- Tesofensine (NS 2330), a monoamine reuptake inhibitor, in patients with advanced Parkinson disease and motor fluctuations: the ADVANS Study. ↗Pilot phase 2 randomized placebo-controlled trial, patients with advanced Parkinson disease and levodopa-related motor fluctuations, tesofensine 0.125–1 mg daily for 14 weeks: UPDRS II plus III 4.7 points better than placebo with 0.5 mg and off time 7.1% (68 minutes) shorter with 0.25 mg; no dose-response relationship for efficacy; gastrointestinal and neuropsychiatric adverse events more frequent than with placebo, especially at higher doses.
- Randomized trial of the triple monoamine reuptake inhibitor NS 2330 (tesofensine) in early Parkinson's disease. ↗Proof-of-concept randomized double-blind trial, 261 patients with Parkinson's disease of less than five years on no dopaminergic treatment, tesofensine 0.25, 0.5 or 1.0 mg daily for 14 weeks: UPDRS differences of −0.7, −1.3 and −1.7 points at week 14 were not significant; the 1.0 mg group was better than placebo at week 6 (−3.1 points) without the effect being sustained; constipation, insomnia and dry mouth most common, with decreased body weight and elevated heart rate common at 1.0 mg.
- Investigations Into the Metabolism and Elimination of Tesofensine in Human Urine. ↗In vitro metabolism plus urinary elimination in six volunteers after a single 483 µg dose of tesofensine taken as a dietary supplement, urine collected up to 600 h: four principal metabolites identified, peak concentrations 1–4 ng/ml after 4–46 h, detection windows up to 500 h; the paper states that tesofensine is still under regulatory review and is marketed online as a dietary supplement for weight management, is classified as an S6 stimulant prohibited in competition, and that the product's recommended dosing is unlikely to reach the stimulant reporting levels.
- World Anti-Doping Code International Standard: Prohibited List 2026 ↗List read on 9 October 2026, in force from 1 January 2026: tesofensine is listed among the S6 stimulants prohibited in competition, in the same class as bromantan, modafinil and fonturacetam.
- Saniona AB (publ) — Annual Report 2025 (tesofensine programme and the Mexican marketing application) ↗Annual report published 30 April 2026 by the licensor of tesofensine: Medix completed a 24-week randomized double-blind placebo-controlled phase 3 trial of 0.25 and 0.50 mg in 372 patients with obesity and submitted a marketing application to COFEPRIS in Mexico, which is still under review; a COFEPRIS technical committee issued a favourable non-binding opinion in February 2023; Medix revised and resubmitted the application on 20 February 2025; Medix holds commercial rights for Mexico and Argentina; the report also states about 10% weight loss at 0.50 mg with more than half of patients losing over 10%, and a safety dataset of 34 clinical trials with 1,921 patients exposed for up to one year.