Chlorodehydromethyltestosterone

01Čo je to

Chlórdehydrometyltestosterón, 4-chlór-17β-hydroxy-17α-metylandrosta-1,4-dién-3-ón, je 4-chlórovaný derivát metandienónu. Vyvinula ho východonemecká štátna firma VEB Jenapharm v Jene a od roku 1965 ho uviedla do klinického použitia ako Oral-Turinabol; podľa prehľadov bol určený na ochorenia spojené s chradnutím, najmä u pacientov s úbytkom kostnej masy a pevnosti.

Od roku 1966 ho východonemecký systém športu podával mužom a od prípravy na olympijské hry v roku 1968 aj ženám. Oral-Turinabol bol najčastejšie používanou látkou štátneho dopingového programu, ktorý podľa odtajnených dokumentov zasiahol každoročne niekoľko tisíc športovcov vrátane neplnoletých oboch pohlaví, s osobitným zameraním na ženy a dospievajúce dievčatá, pretože u nich bol účinok na výkon najvýraznejší. Dokumenty zároveň zaznamenávajú poškodenia zdravia, z ktorých niektoré vyžadovali chirurgický alebo liečebný zákrok.

Liek sa už nepredáva. V USA patrí medzi kontrolované látky skupiny III a na zozname WADA je v skupine S1.1 so zákazom v súťaži aj mimo nej; zoznam IARC k nemu odkazuje na triedu androgénnych (anabolických) steroidov v skupine 2A. Pre antidopingovú kontrolu zostáva významný pre dlhodobé metabolity: po ich opísaní v rokoch 2011 a 2012 sa k nim vrátili pri opakovaných analýzach vzoriek z olympijských hier 2008 a 2012.

02Mechanizmus účinku

Chlórdehydrometyltestosterón aktivuje androgénny receptor. Dvojná väzba medzi uhlíkmi 1 a 2 a atóm chlóru v polohe 4 patria medzi úpravy, ktoré zvyšujú anabolickú zložku účinku, a zároveň znamenajú, že molekula neprechádza 5α-redukciou na silnejší androgén. V klasickom teste na kastrovaných potkanoch, kde sa porovnáva prírastok svalu levator ani s prírastkom prostaty, dosahoval pri podaní ústami myotrofickú aktivitu 0,5 a androgénnu 0,10–⁠0,15 oproti 17α-metyltestosterónu, teda index 3 až 5.

Metylová skupina v polohe 17α robí látku účinnou po užití ústami a zároveň ju radí k perorálnym 17α-alkylovaným androgénom, ktoré sú hepatotoxické a výraznejšie menia lipidy než injekčné estery.

Farmakokinetiku opísala práca s dobrovoľníkmi z ústavu ZIMET: po 10 mg ústami sa látka vstrebe takmer úplne, maximum v plazme dosiahne približne za tri hodiny a v krivke sa prejaví výrazná enterohepatálna cirkulácia. Pri prvom prechode pečeňou sa časť dávky stráca a v plazme prevažujú metabolity: pomer plochy pod krivkou nezmenenej látky k celkovej rádioaktivite je 1 : 13. Po podaní do žily má terminálny polčas 16 hodín a asi 60 % dávky sa vylúči močom. Pre afinitu k globulínu viažucemu pohlavné hormóny súťaží s testosterónom o väzbu na túto bielkovinu, čím zvyšuje podiel voľného testosterónu v plazme.

Metabolizuje sa redukciou kruhu A a prestavbou kruhu D na dlhodobé metabolity, ktoré sa v moči udržia mnohonásobne dlhšie než samotná látka. Kontrolované podanie 5 mg piatim zdravým mužom potvrdilo metabolit M3, 4α-chlór-17β-hydroxymetyl-17α-metyl-18-nor-5α-androstan-13-én-3α-ol, ktorý bol vhodný ako dlhodobý ukazovateľ u štyroch z piatich dobrovoľníkov.

03Účinky

Účinok na výkon zdokumentoval sám východonemecký program. Tajná správa z roku 1973 vyhodnotila podávanie Oral-Turinabolu u 40 športovcov svetovej úrovne vo vrhačských disciplínach metódou striedania obdobia s liekom a bez neho. U vrhačky guľou stúpil výkon opakovane približne o 2 m po jedenástich týždňoch podávania 10 mg denne. Od roku 1969 program dávky stupňoval v niekoľkotýždňových kúrach: v roku 1972 užila tá istá športovkyňa až 35 mg denne a za rok spolu 1450 mg, pričom znovu zlepšila osobný rekord. Po štyroch rokoch podávania bola jej základná silová úroveň aj v období bez lieku približne o 1 m vyššia, čo autori označili za zostatkový účinok.

Zmeny boli podľa správ najvýraznejšie u žien v silových disciplínach, takže súperky, ktoré látku neužívali, mali malú šancu na víťazstvo. Program ju podával aj plavkyniam; u talentovaných plavkýň sa v polovici 80. rokov podávanie androgénov začínalo zvyčajne vo veku 14 rokov.

V medicíne sa chlórdehydrometyltestosterón skúmal pri nedostatočnej fibrinolýze. Dvadsiatim pacientom s potvrdenou diagnózou podávali 5 alebo 10 mg denne ústami: fibrinolytická kapacita začala stúpať štyri týždne po začiatku liečby a maximum dosiahla v treťom a štvrtom mesiaci. U jedného pacienta s tendenciou k trombózam táto tendencia počas liečby vymizla a po vysadení sa vrátila. U potkanov a králikov zvýšilo podávanie 2 mg/kg denne počas troch mesiacov spontánnu fibrinolytickú aktivitu krvi, uvoľňovanie aktivátora plazminogénu pri venóznej stáze aj aktivitu aktivátora v obličke; účinok bol porovnateľný so stanozololom.

04Dávkovanie

Dávkovanie z pôvodného registračného textu Oral-Turinabolu sa v prístupných zdrojoch nezachovalo. Čísla nižšie pochádzajú z klinickej štúdie pri nedostatočnej fibrinolýze a z kontrolovaných farmakokinetických a antidopingových podaní zdravým dobrovoľníkom.

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol. Dávky z nemedicínskeho použitia stoja vedľa liečebných na porovnanie a pre profil účinkov a rizík, ktorý sa s dávkou mení; čísla označené ako hlásená prax užívateľov pochádzajú z publikovaných správ o tom, čo ľudia o svojom užívaní uvádzajú, nie z registračného textu ani z klinickej štúdie.

05Riziká a súvislosti

Dokumenty východonemeckého programu zaznamenali poškodenia zdravia, z ktorých niektoré vyžadovali chirurgický alebo liečebný zákrok. Prehľad farmakológie anabolických steroidov k tomu dodáva, že záznamy programu neobsahujú nič, čo by nebolo opísané aj v západnej literatúre: nezvratnú virilizáciu u žien a dospievajúcich dievčat a život ohrozujúce poškodenie pečene spojené so 17α-alkylovanými steroidmi, pričom práve Oral-Turinabol sa podával najčastejšie; vrhač kladivom Detlef Gertsenberg zomrel na pooperačné komplikácie.

U 32-ročného muža, ktorý od 18 rokov päť rokov systematicky užíval vysoké dávky Oral-Turinabolu a prestal približne deväť rokov pred vyšetrením, odstránili leiomyosarkóm vo vnútri semenníka. Autori prípadu považujú vzácnosť takého nálezu, vyvolanie podobných nádorov androgénmi a estrogénmi u zvierat a nízky vek pacienta za podporu pre spolupôsobenie vysokých dávok androgénov pri vzniku tohto nádoru.

V klinickej štúdii pri nedostatočnej fibrinolýze boli pri 5–⁠10 mg denne nežiaduce účinky mierne: zhrubnutie hlasu u dvoch z 20 pacientov a malý prírastok hmotnosti u jedného.

Perorálne 17α-alkylované androgény, do ktorých chlórdehydrometyltestosterón patrí, sú hepatotoxické a znižujú HDL cholesterol výraznejšie než injekčné estery. V prehľade 52 publikovaných prípadov cholestatického poškodenia pečene po anabolických steroidoch prišli pacienti k lekárovi v mediáne 56 dní po začiatku užívania, bilirubín vrcholil 28 dní po vysadení na 705 µmol/l, u 43 % sa pridalo poškodenie obličiek a nikto nezomrel ani nepotreboval transplantáciu.

Pri kontrolovanom podaní jednej dávky 5 mg bola posledná jednoznačne pozitívna vzorka moču u piatich dobrovoľníkov odobraná medzi 9,9 a 44,9 dňom a u jedného z nich bol metabolit M3 zistiteľný 45 dní.

06Ako zapadá do celku

Chlórdehydrometyltestosterón vznikol z metandienónu pridaním chlóru v polohe 4 a zdieľa s ním dvojnú väzbu medzi uhlíkmi 1 a 2; obidve látky patria medzi metylované deriváty testosterónu, ktoré sú účinné po užití ústami, kým oxandrolón a mesterolón sú deriváty dihydrotestosterónu. Zoznam WADA vedie všetky tieto látky v skupine S1.1 spolu s testosterónom.

Súvisiace látky

Methandienone Testosterone Oxandrolone Mesterolone Oxymetholone