rCryseK_Chems

← Compound tree · Small molecules · Metabolic

COMPOUND RECORD / SITAGLIPTIN

Sitagliptin

Inhibítor DPP-⁠4: chráni vlastné inkretíny GLP-⁠1 a GIP pred rozkladom a znižuje glykémiu bez vplyvu na hmotnosť.

Januvia, Zituvio, MK-0431

Why it’s on the radar

  • Dvoj- až trojnásobok aktívneho GLP-⁠1
  • Nižší HbA1c bez prírastku hmotnosti
  • Tableta 100 mg raz denne
  • Kardiovaskulárna bezpečnosť v štúdii TECOS
STRUCTURE / Sitagliptin
Sitagliptin 2D chemical structureExpand structure ↗
2D chemical structure · PubChem CID 4369359Structure source ↗
05cited
studies ↗
LAB00
ANIMAL00
HUMAN05
META00

Curated references · Counts cover the studies linked below, not the entire literature. An empty stage means no study indexed here. How to read this ↗

01Čo je to

Sitagliptín je perorálny inhibítor enzýmu dipeptidylpeptidázy 4 (DPP-⁠4) zo skupiny gliptínov. Registrovaný liek obsahuje sitagliptín fosfát monohydrát a sila tabliet 25, 50 a 100 mg sa udáva ako obsah voľnej bázy. V USA je registrovaný od roku 2006 ako Januvia, v EÚ od 21. marca 2007.

Lieči diabetes 2. typu u dospelých ako doplnok diéty a pohybu, samostatne alebo v kombinácii s metformínom, sulfonylureou, glitazónom či inzulínom. Na rozdiel od agonistov receptora GLP-⁠1 zvyšuje hladiny vlastných inkretínov len v rámci ich fyziologického rozsahu, a preto je jeho účinok na hmotnosť neutrálny.

02Mechanizmus účinku

Enzým DPP-⁠4 rýchlo rozkladá črevné hormóny GLP-⁠1 a GIP, ktoré sa uvoľňujú po jedle. Sitagliptín ho kompetitívne a vratne blokuje počas celých 24 hodín, takže po jedle alebo glukózovej záťaži stúpnu hladiny aktívneho GLP-⁠1 a GIP dvoj- až trojnásobne. Inkretíny potom zvyšujú tvorbu a uvoľňovanie inzulínu z β-buniek a GLP-⁠1 tlmí sekréciu glukagónu, oboje len pri normálnej alebo zvýšenej glykémii; u zdravých ľudí sitagliptín glykémiu neznižoval a hypoglykémiu nevyvolal.

Sitagliptín je selektívny pre DPP-⁠4 a v koncentráciách dosahovaných liečebnými dávkami neinhibuje príbuzné enzýmy DPP-⁠8 a DPP-⁠9. Po užití ústami sa vstrebe približne 87 % dávky, maximum v krvi nastáva za 1–⁠4 hodiny a jedlo absorpciu nemení. Eliminačný polčas je 12,4 hodiny a približne 79 % dávky sa vylúči močom v nezmenenej podobe, preto sa dávka pri zníženej funkcii obličiek upravuje.

03Účinky

V randomizovanej dvojito zaslepenej štúdii so 741 pacientmi s diabetom 2. typu znížil sitagliptín v dávke 100 mg denne za 24 týždňov HbA1c o 0,79 percentuálneho bodu oproti placebu, glykémiu nalačno o 1,0 mmol/l a glykémiu dve hodiny po jedle o 2,6 mmol/l; dávka 200 mg nepriniesla väčší účinok. U pacientov s východiskovým HbA1c aspoň 9 % bol pokles výraznejší, 1,52 bodu, zlepšili sa ukazovatele funkcie β-buniek a hmotnosť sa takmer nezmenila (−0,2 kg).

Pridaný k metformínu znížil sitagliptín v 24-týždňovej štúdii so 701 pacientmi HbA1c o 0,7 bodu oproti placebu a hodnotu pod 7 % dosiahlo 47 % pacientov oproti 18 %. Pri zavádzaní inzulínu glargín udržaný sitagliptín znížil HbA1c za 30 týždňov o 1,9 bodu oproti 1,4 bodu po jeho vysadení.

V štúdii TECOS so 14 671 pacientmi s diabetom 2. typu a srdcovo-cievnym ochorením, ktorým sa sitagliptín pridal k bežnej liečbe, nastalo za medián troch rokov kardiovaskulárne úmrtie, infarkt, mozgová príhoda alebo hospitalizácia pre nestabilnú angínu u 11,4 % liečených oproti 11,6 % pri placebe (pomer rizík 0,98), čím sa potvrdila kardiovaskulárna bezpečnosť. Hospitalizácie pre srdcové zlyhanie boli v oboch skupinách rovnako časté (pomer rizík 1,00).

V porovnávacej štúdii GRADE s 5047 pacientmi na metformíne, sledovanými priemerne päť rokov, znížili glykémiu všetky štyri pridané lieky. HbA1c 7 % a vyšší sa pri sitagliptíne objavoval v miere 38,1 na 100 pacientorokov, pri glimepiride 30,4, pri inzulíne glargín 26,5 a pri liraglutide 26,1; ťažká hypoglykémia bola pri sitagliptíne najzriedkavejšia, u 0,7 % pacientov oproti 1,0–⁠2,2 %.

04Dávkovanie

Sitagliptín sa užíva raz denne s jedlom alebo bez neho. Funkcia obličiek sa vyšetruje pred začatím liečby a potom pravidelne, lebo pri odhadovanej glomerulárnej filtrácii pod 45 ml/min/1,73 m² sa dávka znižuje. Pri kombinácii so sulfonylureou alebo inzulínom sa môže znížiť ich dávka, aby sa predišlo hypoglykémii.

Registrované dávkovanie USA · FDA, EÚ · EMA

  • Januvia, tablety 25, 50 a 100 mg · diabetes 2. typu u dospelých ako doplnok diéty a pohybu, samostatne alebo s metformínom, sulfonylureou, glitazónom či inzulínom

    100 mg denne

    Podanie
    perorálne, s jedlom alebo bez neho
    Načasovanie
    raz denne

    Dávka 200 mg denne v štúdiách nepriniesla väčší účinok. V EÚ je samostatná liečba určená pacientom, u ktorých metformín nie je vhodný pre kontraindikáciu alebo neznášanlivosť.

  • Januvia · diabetes 2. typu pri stredne ťažkej a ťažkej poruche funkcie obličiek vrátane dialýzy (eGFR v ml/min/1,73 m²)

    50 mg denne pri eGFR 30–⁠44; 25 mg denne pri eGFR pod 30 a pri dialýze

    Podanie
    perorálne
    Načasovanie
    raz denne

    Pri dialýze sa liek podáva nezávisle od jej času.

Zdroje Januvia — registračný text FDA ↗ · Januvia — SPC (EMA) ↗

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

V placebom kontrolovaných štúdiách samostatnej liečby a kombinácií s metformínom alebo glitazónmi bol celkový výskyt nežiaducich účinkov, hypoglykémie aj ukončenia liečby pri sitagliptíne podobný ako pri placebe; o niečo častejšie sa objavili infekcie horných dýchacích ciest, nazofaryngitída a bolesť hlavy. Hypoglykémia pribúda pri kombinácii so sulfonylureou alebo inzulínom, a preto sa ich dávka môže znížiť.

Registračné texty uvádzajú akútnu pankreatitídu vrátane zriedkavých hemoragických a nekrotizujúcich foriem; pri podozrení sa liek vysadí a po potvrdení sa znova nenasadzuje. V štúdii TECOS malo pankreatitídu 23 liečených sitagliptínom (0,3 %) oproti 12 pri placebe (0,2 %), pomer rizík 1,93 nedosiahol štatistickú významnosť a ťažkú formu mali štyria pacienti so sitagliptínom, z ktorých dvaja zomreli. V súhrnnej analýze troch kardiovaskulárnych štúdií s inhibítormi DPP-⁠4 bolo riziko akútnej pankreatitídy 1,78-násobné, pri malom absolútnom počte prípadov.

Pri inhibítoroch DPP-⁠4 vrátane sitagliptínu sa po uvedení na trh hlásil bulózny pemfigoid vyžadujúci hospitalizáciu; v hlásených prípadoch zvyčajne ustúpil po vysadení lieku a lokálnej alebo systémovej imunosupresívnej liečbe. Pri podozrení naň sa sitagliptín vysadí. V britskej kohorte so 168 774 pacientmi s diabetom 2. typu bolo jeho riziko pri užívaní inhibítora DPP-⁠4 oproti iným antidiabetikám druhej a tretej línie 2,21-násobné (47,3 oproti 20,0 prípadu na 100 000 pacientorokov) a stúpalo s dĺžkou užívania, absolútne riziko však zostalo nízke.

Registračný text ďalej uvádza závažné alergické reakcie vrátane anafylaxie, angioedému a Stevensovho-Johnsonovho syndrómu s nástupom v prvých troch mesiacoch liečby, niekedy už po prvej dávke, a ťažkú obmedzujúcu bolesť kĺbov, ktorá po vysadení ustupuje. Hlásené bolo aj akútne zlyhanie obličiek, niekedy s potrebou dialýzy; časť týchto hlásení sa týkala pacientov s poruchou funkcie obličiek, z ktorých niektorí dostávali nevhodnú dávku. Pri dvoch iných inhibítoroch DPP-⁠4 sa v kardiovaskulárnych štúdiách pozorovala súvislosť so srdcovým zlyhaním, preto sa u rizikových pacientov sledujú jeho príznaky.

V dvojročnej štúdii karcinogenity u potkanov pribudli pri 500 mg/kg denne, teda pri približne 60-násobku expozície pri dávke 100 mg denne, adenómy a karcinómy pečene; pri 150 mg/kg denne, 20-násobku expozície, sa neobjavili a u myší do 500 mg/kg denne, 70-násobku expozície, nádory nepribudli v žiadnom orgáne.

Inhibítory DPP-⁠4 vrátane sitagliptínu nie sú na zozname zakázaných látok WADA pre rok 2026.

06Ako zapadá do celku

Sitagliptín pôsobí na inkretínovú os nepriamo: chráni vlastný GLP-⁠1 a GIP pred rozkladom, kým agonisty receptora GLP-⁠1 ako semaglutid receptor aktivujú priamo a v koncentráciách nad fyziologickým rozsahom. Podľa prehľadu inkretínov v športe má preto miernejší účinok na glykémiu a hmotnosť nemení.

S metformínom sa dopĺňa: u zdravých ľudí zvýšil metformín aktívny aj celkový GLP-⁠1, sitagliptín aktívny GLP-⁠1 a GIP a pri spoločnom podaní sa účinok na aktívny GLP-⁠1 sčítal. V štúdii GRADE s metformínom ako základom udržali inzulín glargín a liraglutid cieľovú glykémiu dlhšie než sitagliptín, ktorý mal najmenej ťažkých hypoglykémií.

Štúdie a zdroje

  • JANUVIA (sitagliptin) tablets, for oral use — US prescribing information (Merck Sharp & Dohme LLC) ↗2024 · REGULATORYDailyMed SPL version 71, effective 14 November 2024 (published 17 November 2025); initial US approval 2006: indication (adjunct to diet and exercise in adults with type 2 diabetes), 100 mg once daily with or without food, 50 mg at eGFR 30 to <45 and 25 mg below 30 or on dialysis; warnings (pancreatitis including fatal haemorrhagic or necrotizing cases, heart failure with two other DPP-4 inhibitors, acute renal failure, hypoglycaemia with insulin or secretagogues, hypersensitivity incl. anaphylaxis, angioedema and SJS within 3 months, severe and disabling arthralgia, bullous pemphigoid); mechanism (2- to 3-fold active GLP-1 and GIP, 24-hour DPP-4 inhibition, no DPP-8/9 inhibition, no glucose lowering or hypoglycaemia in healthy subjects; additive active GLP-1 with metformin); PK (bioavailability 87%, Tmax 1–4 h, T½ 12.4 h, 79% unchanged in urine); add-on to metformin (701 patients, −0.7 vs 0.0, A1C <7% 47% vs 18%) and insulin glargine study (−1.9 vs −1.4 at 30 weeks); 2-year rat liver tumours at 500 mg/kg/day (~60× exposure), none at 150 mg/kg/day; no tumours in mice up to 500 mg/kg/day (~70×).
  • Januvia (sitagliptin) — EPAR product information, summary of product characteristics (EMA) ↗2025 · REGULATORYEU SmPC (PDF dated 3 October 2025): first authorisation 21 March 2007; monotherapy when metformin is inappropriate, dual and triple oral combinations, add-on to insulin; 100 mg once daily, 50 mg at GFR 30 to <45 and 25 mg below 30 or ESRD; acute pancreatitis (not to be restarted once confirmed), bullous pemphigoid; TECOS: 14,671 patients, primary composite 11.4% vs 11.6% (HR 0.98), hospitalisation for heart failure HR 1.00, adjudicated pancreatitis 0.3% vs 0.2%.
  • Effect of the dipeptidyl peptidase-4 inhibitor sitagliptin as monotherapy on glycemic control in patients with type 2 diabetes. ↗2006 · HUMANRandomized double-blind placebo-controlled study, 741 patients with type 2 diabetes (baseline A1C 8.0%), sitagliptin 100 or 200 mg once daily for 24 weeks: placebo-subtracted A1C −0.79% and −0.94%, fasting glucose −1.0 and −1.2 mmol/l, 2-h postprandial glucose −2.6 and −3.0 mmol/l; −1.52% with baseline A1C ≥9%; improved HOMA-β; body weight −0.2 kg (100 mg) versus −1.1 kg with placebo; hypoglycaemia similar to placebo.
  • Effect of Sitagliptin on Cardiovascular Outcomes in Type 2 Diabetes. ↗2015 · HUMANRandomized double-blind trial, 14,671 patients with type 2 diabetes and established cardiovascular disease, sitagliptin or placebo added to usual care, median 3.0 years: primary composite (CV death, MI, stroke, hospitalisation for unstable angina) 11.4% versus 11.6% (HR 0.98, noninferior); hospitalisation for heart failure HR 1.00; no significant differences in acute pancreatitis (P = 0.07) or pancreatic cancer.
  • Pancreatic Safety of Sitagliptin in the TECOS Study. ↗2017 · HUMANProspectively collected and blindly adjudicated pancreatic events in TECOS (14,671 participants, median 3 years): pancreatitis in 23 (0.3%) on sitagliptin versus 12 (0.2%) on placebo (HR 1.93, 95% CI 0.96–3.88, P = 0.065); severe pancreatitis in 4 on sitagliptin (2 fatal); pancreatic cancer 9 versus 14; meta-analysis with two other DPP-4 inhibitor outcome trials: acute pancreatitis risk ratio 1.78 (1.13–2.81).
  • Glycemia Reduction in Type 2 Diabetes - Glycemic Outcomes. ↗2022 · HUMANComparative effectiveness RCT, 5047 participants with type 2 diabetes on metformin, insulin glargine, glimepiride, liraglutide or sitagliptin added, mean follow-up 5.0 years: confirmed HbA1c ≥7.0% at 26.5 (glargine), 26.1 (liraglutide), 30.4 (glimepiride) and 38.1 (sitagliptin) per 100 participant-years; severe hypoglycaemia 2.2% (glimepiride), 1.3% (glargine), 1.0% (liraglutide), 0.7% (sitagliptin).
  • Dipeptidyl Peptidase 4 Inhibitors and the Risk of Bullous Pemphigoid Among Patients With Type 2 Diabetes. ↗2019 · HUMANUK Clinical Practice Research Datalink cohort, 168,774 patients initiating antidiabetic drugs 2007–2018: current DPP-4 inhibitor use associated with bullous pemphigoid (47.3 vs 20.0 per 100,000 person-years; HR 2.21, 95% CI 1.45–3.38), rising with duration to HR 3.60 after 20 months; absolute risk low.
  • Incretin-Based Therapies in Sports: Pharmacological Mechanisms, Performance-Enhancing Potential, and Anti-Doping Implications-A Narrative Review. ↗2026 · REVIEWNarrative review: DPP-4 inhibitors (sitagliptin, vildagliptin, saxagliptin, linagliptin) competitively inhibit DPP-4, prolong the half-life of active incretins from minutes to hours, do not achieve supraphysiological incretin levels and are weight-neutral with more modest glycaemic efficacy than GLP-1 receptor agonists; incretin therapies including DPP-4 inhibitors are not on the 2026 WADA Prohibited List; no systematic data on use by athletes (full text).
  • World Anti-Doping Code International Standard: Prohibited List 2026 ↗2025 · REGULATORYList read on 11 October 2026, in force from 1 January 2026: DPP-4 inhibitors, including sitagliptin, are not listed in any class.

Súvisiace látky

Metformin Semaglutide Tirzepatide Orforglipron Empagliflozin Canagliflozin