Ostarine

01Čo je to

Ostarín je nesteroidný selektívny modulátor androgénového receptora z triedy arylpropionamidov. Vyvinula ho firma GTx a v literatúre vystupuje pod viacerými názvami: enobosarm je jeho medzinárodný nechránený názov, GTx-024, MK-⁠2866 a S-⁠22 sú vývojové kódy. Steroidný skelet nemá vôbec — je to amid s dvoma aromatickými jadrami, dvoma kyanoskupinami a trifluórmetylovou skupinou.

Enobosarm nie je registrovaný ako liek v žiadnej krajine, pritom má najväčší klinický program z celej triedy SARM: dve dokončené štúdie fázy 3 pri svalovom úbytku pri karcinóme pľúc, štúdie fázy 2 pri kachexii, u zdravých seniorov, pri stresovej inkontinencii moču, pri karcinóme prsníka a naposledy pri úbytku svalov počas liečby agonistami GLP-⁠1. Dohromady ide o stovky pacientov v randomizovaných štúdiách; systematický prehľad bezpečnosti z roku 2023 spočítal v klinických štúdiách so SARM 1447 ľudí vystavených niektorej látke z triedy.

Svetová antidopingová agentúra vedie ostarín v zoznamu na rok 2026 v kategórii S1.2 Ostatné anabolické látky, menovite pod oboma názvami, a zakázaný je stále — v súťaži aj mimo nej.

02Mechanizmus účinku

Ostarín sa viaže na androgénový receptor s vysokou afinitou a selektivitou a pôsobí ako tkanivovo selektívny parciálny agonista. V kostrovom svale a v kosti receptor aktivuje a spúšťa rovnakú transkripčnú odpoveď ako testosterón: tvorbu svalových bielkovín, zadržanie dusíka a útlm proteolýzy. Výsledkom je nárast beztukovej hmoty, ktorý štúdie merali denzitometriou.

Tkanivovú selektivitu mu dáva to, čím nie je. Nie je substrátom 5-alfa-reduktázy ani aromatázy, takže sa v koži a v prostate nemení na silnejší dihydrotestosterón a v tukovom tkanive ani na estradiol. Androgénny signál preto nezosilňuje práve v tých tkanivách, kde ho klasické steroidy zosilňujú najviac. V štúdiách fázy 1 až 3 sa prostatický špecifický antigén nemenil, hoci beztuková hmota stúpala, a autori štúdie fázy 2 u 120 seniorov opisujú látku ako anabolickú vo svale a kosti, ktorá šetrí prostatu u mužov a rast chlpov u žien.

Parciálna agonistická povaha znamená, že vlastný androgénny signál zároveň nahrádza. Preto pri vyšších dávkach klesá celkový testosterón a globulín viažuci pohlavné hormóny — nie ako nežiaduci vedľajší dej, ale ako priamy dôsledok toho, že receptor je obsadený inou molekulou a os sa utlmí.

03Účinky

V dvanásťtýždňovej dvojito zaslepenej štúdii fázy 2 u 120 zdravých ľudí nad 60 rokov (muži a postmenopauzálne ženy) stúpla celková beztuková hmota závisle od dávky, pri 3 mg denne štatisticky významne proti placebu (P < 0,001). Zlepšila sa aj fyzická funkcia (P = 0,013) a inzulínová rezistencia (P = 0,013), pričom výskyt nežiaducich účinkov bol v skupinách podobný.

V randomizovanej štúdii fázy 2 u pacientov s onkologickým ochorením a úbytkom hmotnosti aspoň 2 % za pol roka dostávalo 159 ľudí 1 mg alebo 3 mg denne až 113 dní. Beztuková hmota stúpla v oboch skupinách s ostarínom (pri 1 mg medián 1,5 kg, p = 0,0012; pri 3 mg 1,0 kg, p = 0,046), na placebe sa nezmenila (medián 0,02 kg, p = 0,88).

Obe štúdie fázy 3 pri svalovom úbytku počas prvej línie chemoterapie karcinómu pľúc mali dva spoluprimárne ukazovatele a skončili rozdielne podľa toho, ktorý sa hodnotil. Podiel pacientov, ktorým do 84. dňa neklesla beztuková hmota, bol s ostarínom vyšší v oboch štúdiách (41,9 % proti 30,4 % a 46,5 % proti 37,9 %). Podiel tých, ktorým sa aspoň o desatinu zlepšil výkon pri výstupe po schodoch, bol v prvej štúdii vyšší (29,4 % proti 24,2 %) a v druhej nižší než na placebo (19,5 % proti 24,8 %) — svalová hmota teda narástla, ale do merateľnej funkcie sa to v tejto populácii nepreložilo.

Pri stresovej inkontinencii moču dostávalo 491 postmenopauzálnych žien 1 mg alebo 3 mg denne dvanásť týždňov. Aspoň polovičný úbytok denných epizód malo 94 zo 163 žien pri 1 mg a 96 zo 163 pri 3 mg, proti 87 zo 165 na placebo — teda asi 58 a 59 % proti 53 %.

Pri karcinóme prsníka sa ostarín skúmal nie ako anabolikum, ale ako protinádorová liečba: androgénový receptor pôsobí v nádoroch pozitívnych na estrogénový receptor ako tumor supresor. V otvorenej štúdii fázy 2 v 35 centrách deviatich krajín dostávalo 136 postmenopauzálnych žien 9 mg alebo 18 mg denne a klinický prínos v 24. týždni malo 32 % pri 9 mg a 29 % pri 18 mg.

Systematický prehľad deviatich randomizovaných štúdií so 970 pacientmi (šesť látok vrátane enobosarmu) zhrnul triedu takto: beztuková hmota a sila na tlaku nohami stúpli (49,46 na 50,86 kg a 1822,77 na 2191,27 N), kým priemerný výkon pri výstupe po schodoch klesol (352,24 na 315,16 W).

04Dávkovanie

Ostarín nie je nikde registrovaný, takže registrovaná dávka neexistuje a všetky čísla nižšie sú dávky z klinických štúdií, uvedené s fázou a populáciou. Program ich pokrýva v rozsahu 1 až 18 mg denne ústami, raz denne: 1 a 3 mg pri svalovom úbytku a inkontinencii, 9 a 18 mg pri karcinóme prsníka a 3 a 6 mg v kombinácii so semaglutidom.

Dávkový rozsah hlásenej nemedicínskej praxe nie je pre ostarín publikovaný. Dva publikované opisy prípadov poškodenia pečene po enobosarme dávku neuvádzajú vôbec — prehľad z roku 2024 to pri oboch výslovne konštatuje — a samotné prípady sú opísané v Rizikách.

Prehľad dávok z registrácií, klinickej praxe a štúdií; pri každej je uvedený zdroj. Slúži na vzdelávanie, nie ako individuálny protokol.

05Riziká a súvislosti

Ostarín nie je registrovaný liek, ale u ľudí je preskúmaný najlepšie z celej triedy: v randomizovaných štúdiách fázy 1 až 3 sa podával v dávkach 1 až 18 mg denne stovkám pacientov a zdravých dobrovoľníkov, najdlhšie 113 dní. Dlhodobé podávanie u ľudí sa neskúmalo.

Ostarín nie je registrovaný liek, takže neexistuje schválený text s kontraindikáciami a všetko, čo o jeho bezpečnosti u ľudí vieme, pochádza z klinických štúdií a z opisov prípadov. Dlhodobé účinky u ľudí nie sú charakterizované — najdlhšia štúdia podávala látku 113 dní.

Poškodenie pečene je doložené a je to najvážnejší nález celej triedy. Systematický prehľad z roku 2023 zhromaždil 15 prác s 18 prípadmi, z toho 15 prípadov liekového poškodenia pečene; u enobosarmu sú to dva opísané prípady, u 31-ročného a 40-ročného muža. Obraz je typický: žltačka alebo tmavý moč u 93 % prípadov, priemerná najvyššia hodnota celkového bilirubínu 28,5 mg/dl, alkalickej fosfatázy 283 IU/l a ALT 226 IU/l, pričom bilirubín a fosfatáza vrcholili okolo 25. až 50. dňa. Úprava bola pravidlom — pacienti sa zvyčajne zotavili do troch až šiestich mesiacov, časť z nich potrebovala na normalizáciu laboratórnych hodnôt desať mesiacov až rok. Mechanizmus je idiosynkratický, nie čisto dávkový: ani jeden z dvoch prípadov pri enobosarme dávku neuvádza a autori jedného z nich pripomínajú, že závažnosť poškodenia nesúvisí s dĺžkou užívania.

V klinických štúdiách bol pečeňový signál oveľa miernejší. Vzostup ALT hlásili štúdie so SARM u priemerne 7,1 % vystavených pacientov a väčšinou šlo o mierne vzostupy, pri ktorých sa dalo v liečbe pokračovať. Pri 18 mg denne v štúdii pri karcinóme prsníka malo závažnejšie nežiaduce účinky súvisiace s liečbou 16 % žien a najčastejšou položkou boli práve transaminázy — pečeňová zaťaž teda s dávkou rastie.

Útlm vlastnej osi je očakávaný dôsledok mechanizmu. Štúdie so SARM, ktoré merali hormóny, zhodne opisujú pokles celkového testosterónu u mužov a pokles globulínu viažuceho pohlavné hormóny; pri príbuzných látkach z triedy klesá aj HDL cholesterol. Po vysadení sa hodnoty v štúdiách vracali k východiskovým.

Samostatné riziko nesie samotný prípravok. Chemická analýza 44 produktov kúpených na internete ako SARM našla aspoň jeden SARM len v 23 z nich (52 %); ďalších 17 (39 %) obsahovalo inú neregistrovanú látku, napríklad ibutamorén, GW501516 alebo SR9009, v štyroch (9 %) sa nenašla žiadna účinná látka a v jedenástich (25 %) látky, ktoré na etikete neboli. Deklarovanému množstvu zodpovedal obsah len v 18 zo 44 prípadov (41 %). Kto berie prípravok z internetu, teda nemá istotu ani v tom, čo berie, ani koľko.

Prieskum medzi 343 užívateľmi ukazuje, ako to vyzerá v praxi. Išlo z 98,5 % o mužov a zo 72,3 % o ľudí vo veku 18 až 29 rokov. Viac než 90 % látku získalo cez internet a neporadilo sa s lekárom. Viac než polovica mala nežiaduce účinky, najčastejšie zmeny nálady, zmenšenie semenníkov a akné; súčasne viac než 90 % mužov hlásilo nárast svalovej hmoty a bolo s užívaním spokojných.

V športe je ostarín zakázaný stále, v súťaži aj mimo nej, ako anabolická látka v kategórii S1.2 zoznamu WADA. Jeho metabolity sa v moči, vlasoch a nechtoch dajú dokázať dlho po poslednej dávke.

06Ako zapadá do celku

Ostarín je v archíve referenčný bod celej triedy SARM. Z pohľadu dôkazov je medzi nimi výnimka: má dokončené štúdie fázy 3, publikovaný bezpečnostný profil zo stoviek pacientov a opísanú farmakológiu. LGD-⁠4033 má fázu 1 a 2, RAD-⁠140 jedinú onkologickú fázu 1 a YK-⁠11 žiadnu klinickú štúdiu — rozdiel medzi nimi nie je v sile účinku, ale v tom, koľko ľudí látku pod kontrolou dostalo.

Proti anabolickým steroidom ako testosterón alebo oxandrolón stojí ostarín inde: nemení sa na dihydrotestosterón ani na estradiol, takže nemá ich estrogénové a silne androgénne dôsledky, ale ani ich dlhé registračné dejiny. Výmena nie je „slabší steroid“, ale iný profil účinku na tkanivá pri podstatne menšom objeme ľudských dát.

S cardarínom (GW501516) ho spája to, že sa obe látky objavujú v tých istých prípravkoch z internetu a v tých istých opisoch prípadov — analýza 44 produktov našla GW501516 ako náhradu v časti z nich a dva opísané prípady (rabdomyolýza, ruptúra Achillovej šľachy) sa týkali ich súčasného užívania. Mechanizmom spolu nesúvisia: ostarín pôsobí na androgénový receptor, cardarín na PPAR-delta.

Súvisiace látky

LGD-4033 RAD-140 YK-11 Cardarine MK-677 Testosterone Oxandrolone